1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného B. W. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 20. januára 2014, sp. zn. 3T/144/2010 bol obvinený B. W. uznaný za vinného v bode 1 rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bode 2 rozsudku zo zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák., na skutkovom základe, že 1.) B. W. ako jediný štatutárny zástupca a spoločník spoločnosti Y. P. s.r.o. so sídlom Trnava, G. S. 2 pod prísľubom zabezpečenia prevodu členských práv k bytom vo vlastníctve Bytového družstva vo B. Z. 63 v Bratislave s ich následným odkúpením vyberal peňažné zálohy a to tým spôsobom, že a.) v Bratislave dňa
4 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
4 Tr. zák.
1 Tr. por. súd obvineného zaviazal nahradiť poškodeným: - Q. X., nar.: X. K. XXXX bytom, O., O.. X škodu vo výške 950 000,- Sk (31 534,22 €), - V. P., nar.: XX. Q. XXXX, trvale bytom O., Y.. X škodu vo výške 300 000,- Sk (9 958,18 €), - P.T., nar.: XX. E. XXXX a F.T., nar.: X. Q. XXXX bytom Z., S.. XX/XX škodu vo výške 1 000 000,- Sk (33 193,92 €), - P. W., nar.: X. P. XXXX, trvale bytom Q.. X, škodu vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 €), - E.T., nar.: X. U. XXXX, trvale bytom V.. XX, O.kodu vo výške 1 800 000,- Sk (59 749,053 €), - Q. X., nar.: XX. K. XXXX, trvale bytom O., K.. XX, škodu vo výške 1 000 000,- Sk (33 193,92 €), - Spoločnosti H. K. s.r.o., so sídlom V.. XX, XXX XX O.kodu vo výške 974 618,70 Sk (32 351,41 €). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený, a to v celom rozsahu a proti všetkým výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ako aj poškodená G.Y.. Obvinený B. W. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 2295) v podstate uviedol, že konanie, ktoré predchádzalo rozsudku nebolo vykonané v súlade so zákonom. Súd odignoroval listinné dôkazy, ktoré obhajoba predkladala, pričom svoje rozhodnutie oprel o konanie a dôkazy, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom.
obvineného napadnutý rozsudok nespĺňa predpoklady uvedené v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por., nakoľko z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Poškodená G.Y. v odvolaní namietala chýbajúci výrok o uplatnenej náhrade škody vo výške 500 000,- Sk, ktorú si riadne a včas uplatnila v prípravnom konaní, pričom do spisu doložila výpis z účtu a potvrdenie o vykonanej platbe, z ktorých vyplýva, že obvinenému vyplatila 500 000,- Sk. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd sám doplnil chýbajúci výrok o náhrade škody. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý na verejnom zasadnutí rozsudkom z 27. novembra 2014, sp. zn. 4To/74/2014 (č.l. 2372-2383)
2 Tr. por. per analogiam a § 322 ods. 3 Tr. por. doplnil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/144/2010, z 20. januára 2014, a to výrokom:
1 Tr. por. je obvinený B. W., nar. X. E. XXXX povinný zaplatiť poškodenej G.Y., nar. X. U. XXXX, bytom P., X.. XXX sumu vo výške 16 596,96 €.
por. odvolanie obvineného B. W. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. c) Tr. por.,
ktorého možno podať dovolanie, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že Okresný súd Bratislava III sa dopustil a spôsobil okrem iného stav, kedy samotná obžaloba vychádzala z neprocesných výpovedí svedkov, ktorými aj dôvodila. Tento nezvrátiteľný stav nastal vo vzťahu ku skutku v bode II obžaloby, kedy neospravedlniteľným spôsobom súd prvého stupňa konvalidoval fatálne pochybenie, a to v čase prebiehajúceho hlavného pojednávania, po uplynutí viac ako troch rokov samotného trestného stíhania.
obvineného bolo právo na obhajobu v jeho prípade opakovane porušované, na čo prvostupňový súd, ako aj odvolací súd upozorňoval v rámci odvolania, no odvolací súd uvedené pochybenia nepreskúmal, ignoroval, nezohľadnil, nenapravil, ani sa s jeho argumentáciou relevantne nevysporiadal. V rozpore s ustanovením § 244 ods. 1 písm. k) Tr. por. súd neurčil zákonne, relevantne a nestranne rozsah a spôsob dokazovania. Senát sa zreteľne nevyjadril, ktoré dôkazy získané v prípravnom konaní sú nepoužiteľné a teda ich nevykoná, nehodnotil vôbec zákonnosť dôkazov, nepovedal, ktorých navrhnutých svedkov vypočuje alebo odmietne vypočuť. Prijatím obžaloby s vadami tak závažného charakteru, akými bola aj absencia právnych úvah prokuratúry, vyžadované v súlade s ustanovením § 235 Tr. por., dôvodenie obžaloby neprocesnými výsluchmi svedkov, porušenie práv obhajoby počas prípravného konania, súd prehĺbil následný protizákonný stav, ktorý pretrvával a nebol následne napravený ani súdom odvolacím. Takú závažnú skutočnosť, ako je vykonanie výsluchov svedkov pred samotným vznesením obvinenia, nemožno považovať za odstránenie následnou konvalidáciou stavu zo strany súdu. Obvinený poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. júla 2011, sp. zn. 1 Tpo 23/2011,
ktorého obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpovede svedkov. Vyvodzovať právne dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemal reálne možnosť klásť otázky, nakoľko ho nemohol vypočuť, je prípustné. V takejto situácii ide
obvineného o zásah do práva na obhajobu, pričom toto právo je skrátené takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s čl. 6 Dohovoru s poukázaním na vec Unterpetinger vs. Rakúsko, rozsudok z
1 písm. g) Tr. por. obvinený spochybňoval zákonnosť ako aj dôvodenie výpovede JUDr. G. S. s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. marca 2012, sp. zn. 3 Tdo 43/2011 z ktorého obsahu odôvodnenia je zrejmé, že aj keď je čo i len jeden nezákonný dôkaz súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre výrok rozhodnutia, je takéto rozhodnutie nezákonné. Ďalej obvinený spochybňoval výpoveď namietanej svedkyne JUDr. G. S. s poukázaním na výpovede svedkov P.T., F.T., S.H. a Ing. G. I., ako aj postup vysporiadania sa okresného aj krajského súdu s námietkami obvineného, pričom jej výpoveď v procesnom postavení vždy bola a je neprípustná a nezákonným dôkazom súčasne. Obvinený v rámci dovolania taktiež uviedol, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysvetliť svoje úvahy do dnešného dňa ničím nepodložené o úmrtí advokátky JUDr. S., ktorej smrť mala byť potvrdená úmrtným listom v spise, v opačnom prípade mala byť predvolaná súdom prvého stupňa za účelom vykonania kontradiktórneho výsluchu aj na hlavnom pojednávaní. Súd napriek tomu, že mal vedomosť o skutočnosti, že vypočúvaný svedok je advokát, sa vôbec nezaoberal otázkami vyplývajúcimi zo zákona o advokácii s poukázaním na zásadu „otráveného plodu z otráveného stromu“. Obvinený má vzhľadom na uvedené za to, že obsah výpovede advokáta povýšená na dôkaz, a to priam „zákonný“ bez prítomnosti zbavenia mlčanlivosti je irelevantným dôkazným prostriedkom. V rámci dôvodu
3 Tr. por. obvinený namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného aj krajského súdu, pričom postupom krajského súdu bol obratý o skutočné preskúmanie odvolacích dôvodov, keďže na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2014 boli ignorované, neoboznamované a prehliadané dôvody odvolania.
obvineného z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa súdy vysporiadali s obhajobou uvedenou v jeho odvolaniach, nakoľko nie je v nich zdôvodnené, prečo súdy nevyhoveli návrhom na vykonanie dôkazov a nie je v nich akceptovateľne uvedené, akými právnymi úvahami sa spravovali. Ďalej obvinený namietal primeranosť výšky uloženého trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené došlo
obvineného k naplneniu dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c),
1 písm. g) Tr. por. prokurátorka uviedla, že ani s týmto dôvodom nesúhlasí, pretože svedkyňa JUDr. S. neposkytovala obvinenému či jeho spoločnosti Y. P., s.r.o. právnu pomoc v zmysle zákona o advokácii, v rámci ktorej by bola viazaná mlčanlivosťou, ale obvineného zastupovala ako konateľa na základe plnej moci počas leta v roku 2007, teda konala ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti
Obchodného zákonníka a následne v trestnom konaní vypovedala len o svojej krátkodobej činnosti. Zároveň súd skonštatoval, že výsluch predmetnej svedkyne v prípravnom konaní zohľadňoval aj potrebu kontradiktórneho výsluchu, kde bol prítomný aj obhajca obvineného a mal možnosť kladenia otázok. Prokurátorka nesúhlasila ani s ďalšími námietkami obvineného v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por., pretože sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ako aj s jeho odôvodnením, pričom je zrejmé, že krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu a postup konania, ktoré im predchádzalo a k zisteniam odvolacieho súdu nemá ďalšie pripomienky. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje krajská prokurátorka dovolanie obvineného za nedôvodné a navrhuje, aby bolo v súlade s § 382 písm. c), d) Tr. por. odmietnuté. Vyjadrenie prokurátora k dovolaniu bolo zaslané stranám trestného konania, pričom obvinený zareagoval na vyjadrenie prokurátorky podaním doručeným na okresný súd 26. júna 2018, v rámci ktorého žiadal o zaslanie rozsudku a zápisnice z hlavného pojednávania, kde bol predložený rozsudok poškodenej Y. v občianskom súdnom konaní, ako aj kópie všetkých plných mocí medzi ním a S. a zápisnice z hlavného pojednávania, kde boli oboznamované. Podaním doručeným na okresný súd dňa 12. júla 2018 obvinený doplnil dovolanie, v rámci ktorého poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2017, sp. zn. 2 Cdo 984/2015, a to v spojitosti s uplatnením dovolacím dôvodom
1 písm. g) Tr. por. s poukázaním na skutočnosť, že výsluchy svedkov neoslobodených od povinnosti mlčanlivosti sú nezákonné. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 285/2017 z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru v dôsledku použitia nezákonného dôkazu, a to výpovede jeho advokátky JUDr. G. S.. Obvinený v rámci doplnenia dovolania rozšíril svoje dovolanie o dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
1 s prihliadnutím na § 41 ods. 2 Tr. zák.), a tak by bolo dvakrát prihliadnuté na tú istú okolnosť, čomu bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. s poukázaním na súvisiace rozhodnutia, ako aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia 1/2011 z 14. júna 2010. Vzhľadom na uvedené má za to, že dôvody dovolania sú zjavne preukázané a vytýkané nedostatky opodstatňujú postup
por. a § 388 ods. 1 Tr. por. Podaním doručeným na okresný súd dňa 17. júla 2018 obvinený opätovne doplnil svoje dovolanie, v rámci ktorého poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 64/2011, v zmysle ktorého uviedol, že pochybenia zakladajú dovolací dôvod
1 písm.
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním iba všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 34 Tr. por.), ktoré právo bolo od zvolenia si obhajcu na plnú moc v celom priebehu trestného konania zachované, ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným (§ 34 ods. 1 Tr. por.), alebo prostredníctvom obhajcu (§ 44 ods. 2 Tr. por.). Tomuto právu obvineného zodpovedá aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), prípadne
1 Tr. por. rozhodnúť, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú. S poukázaním na námietky obvineného dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.
zistenia dovolacieho súdu postupovali pri hodnotení vykonaných dôkazov oba nižšie súdy v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Skutočnosť, že súdy neakceptovali obranu obvineného, nemožno považovať za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu, pričom porušenie okresného súdu ohľadne prečítania časti svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní len so súhlasom prokurátora okresný súd napravil ich opätovným vypočutím na hlavnom pojednávaní, čo odôvodnil aj krajský súd. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové závery z týchto dôkazov vyvodili, akými úvahami sa spravovali jednotlivé súdy pri hodnotení dôkazov a taktiež okresný súd v rámci svojho odôvodnenia jasne uviedol, prečo nevykonal niektoré dôkazy navrhnuté obvineným. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol zastúpený prostredníctvom obhajcov, a to JUDr. Júliou Vestenickou, ako aj JUDr. Jozefom Borisom, ktorí ho zastupovali v priebehu súdneho konania, a preto mu bolo umožnené, aby si v plnom rozsahu uplatňoval svoje práva, navrhoval dôkazy, vyjadroval sa k vykonávaným dôkazom, zúčastňoval sa hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí a bolo už na obvinenom a jeho obhajcoch, v akej miere využijú svoje procesné práva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia, polemizuje s odôvodnením rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Dovolací súd však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie s poukázaním na rozhodnutie č. R 6/2011,
ktorého právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Obvinený ďalej uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací súd uvádza nasledovné. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy v danom prípade nepostupovali správne pri hodnotení svedeckých výpovedí a vykonaných dôkazov a že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia dôkazu súdom, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Čo sa týka namietanej výpovede svedkyne JUDr. S. a jej prečítania postupom
3 písm.
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Vzhľadom k spochybňovaniu správnosti kvalifikácie skutku, ako aj k tomu, že obvinenému bol uložený neprimerane vysoký trest je potrebné uviesť, že konanie obvineného bolo správne a v súlade so zákonom právne posúdené okresným súdom ako spáchanie v bode 1 rozsudku pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bode 2 rozsudku zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák., a to vzhľadom k skutkovým zisteniam ustáleným okresným a krajským súdom, ktorými je dovolací súd viazaný a v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenia, pričom obvinenému bol uložený trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby po zvýšení hornej hranice o jednu tretinu vzhľadom k postupu
2 Tr. zák. a zohľadnení aj ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. Okresný súd však čiastočne pochybil, keď v rozpore s judikatúrou ako aj so zásadou „ne bis in idem“ priznal obvinenému za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. aj priťažujúcu okolnosť
h) Tr. zák. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 50/2010 vyplýva, že na okolnosť, ktorá je dôvodom na (asperačné) zvýšenie trestnej sadzby
2 Trestného zákona - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viacerých trestných činov. Opačný postup by viedol k porušeniu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené postup okresného súdu preto
dovolacieho súdu nebol správny, lebo tým došlo k porušeniu dvojitého pričítania tej istej okolnosti. Okresný súd však v rámci odôvodnenia rozsudku ako aj vo výroku zohľadnil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák.,
ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest
2 alebo
, ak by súčasne použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že obvinenému ukladal trest v rámci trestnej sadzby 10 až 20 rokov, teda po zvýšení hornej sadzby o jednu tretinu, ale bez zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby, čím nezohľadnil ani priznané priťažujúce okolnosti. Okresný súd na základe uvedeného uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, a to v súlade so zákonom v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom pochybením okresného súdu nedošlo ku zmene postavenia obvineného ani k nezákonne uloženému trestu odňatia slobody s poukázaním na ustanovenie § 371 ods. 5 Tr. por. S poukázaním na vyššie uvedené nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Čo sa týka námietok obvineného ohľadne ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por., tak s uvedenými námietkami sa dovolací súd nestotožňuje a pokladá ich za nedôvodné, nakoľko okresný aj krajský súd vo svojich rozsudkoch dostatočne jasne a vecne odôvodnili svoje rozhodnutia, ktoré považuje dovolací súd za správne a v podrobnostiach na nich odkazuje, pričom pochybenia okresného súdu nezmenili postavenie obvineného, preto nemal dovolací súd potrebu nijako meniť alebo zrušiť napadnuté rozhodnutia.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného B. W.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.