ust. § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRHZ-BA-OPP-1114/2013 zo dňa 25.11.2013. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané Hasičským a záchranným útvarom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. p.: KRHZ-BA-HZUB5-2850/2013-002 zo dňa 30.09.2013, ktorým bola žalobcovi
1 písm. e), ods. 2 písm.
2 písm.
1 písm.
2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z., pretože pri súbehu viacerých správnych deliktov, ako tomu bolo v danom prípade, bolo treba použiť analogiae legis, tzv. absorpčnú zásadu,
ktorej za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na najprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Aplikácia § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2001 Z. z. nemala vzhľadom na vyššie opísané dôvody správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Argumentom žalobcu by bolo možné prisvedčiť len v prípade, keby výška pokuty bola súčtom možných pokút
1 písm.
1 OSP zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté
1 OSP tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal. II. Odvolanie, vyjadrenie Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dňa 15.08.2016 odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, eventuálne sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že Najvyšší súd SR zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že
jeho právneho názoru krajský súd nesprávne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť skutku, keď pri jej skúmaní vychádzal z toho, že elektrická požiarna signalizácia mala zabezpečovať otvorenie dverí predstavujúcich únikový východ, zariadenia EPS, ktoré v prípade požiaru malo zabezpečiť otváranie únikového východu, pričom sa tento bez pokynu EPS neotvorí. Toto tvrdenie súdu
názoru žalobcu však nevychádza zo skutočného ani zo zisteného stavu veci. EPS mala len signalizovať existenciu vzniknutého požiaru. Nemala a nemá ovládacie prvky na otváranie a zatváranie dverí. Toto tvrdenie súdu je v nesúlade s vyhláškou MV SR č. 726/2002 Z. z. z 13.12.2002.
názoru odvolateľa odôvodnenie súdu obsahuje ďalšie nepresné a nesprávne tvrdenie o tom, že žalobca pravidelne denne, ako aj cez víkendy nekontroloval akcieschopnosť zariadenia. Odvolateľ tvrdil, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa na str. 3 uvádza, že „neboli vykonávané denné kontroly počas víkendov a sviatkov v mesiaci január 2013“. Ide o značný až násobný rozdiel v počte nevykonávaných kontrol
tvrdenia žalovaného, oproti tvrdeniu súdu, pričom počet nevykonaných kontrol a to, že sa nevykonávali v čase prítomnosti osôb v objekte, nepochybne má vplyv na posudzovanie spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že druhostupňový správny orgán ako ani krajský súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkami žalovaného ohľadom schválenej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorá neobsahovala EPS. Túto projektovú dokumentáciu schvaľoval aj žalovaný, resp. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR Bratislavy. Táto projektová dokumentácia neobsahovala EPS, preto v kolaudačnom konaní EPS nebola kolaudovaná.
názoru žalobcu žalovaný, rovnako ako prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili a nesprávne vyhodnotili konanie žalobcu z hľadiska plnenia, resp. neplnenia povinností uvedených v § 14 ods. 5 a § 15 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 726/2002 Z. z. a s nedostatočným zistením a nesprávnym hodnotením sa stotožnil aj krajský súd.
jeho názoru je sporné, či pod pojmom trvalá obsluha v mieste umiestnenia je potrebné rozumieť človeka, ktorý je neustále v tesnej blízkosti ústredne alebo je to človek, ktorý sa tam pravidelne zdržiava. Rozhodne neobstojí tvrdenie, že žalobca nezabezpečil na ohlasovňu požiarov prenos správ súvisiacich s privolaním a poskytnutím pomoci. Taký prípad sa nevyskytol a ani pripojený administratívny spis neobsahuje zmienku o takom prípade. Ak by žalobca pripustil čisto teoreticky, čo inak nepripúšťa, že potom bolo potrebné pri rozhodovaní brať na zreteľ aj ust. § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky,
ktorého užívateľ EPS zabezpečuje náhradné opatrenia z hľadiska zabezpečenia požiarnej ochrany stavby, ak EPS nie je akcieschopná. Teda samotná vyhláška
jeho názoru pripúšťa možnosť „neakcieschopnosti“ EPS ako ju aplikované právne predpisy definujú. Avšak tým, že stavba nepotrebovala EPS, neboli potrebné iné opatrenia na zabezpečenia protipožiarnej ochrany. Okrem toho stavba mala plne funkčný hasiaci systém - zariadenia, ktoré malo svoj vlastný nezávislý indikátor požiaru, ktorý automaticky spúšťal hasiace zariadenia, čo správny orgán nevzal do úvahy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil krajskému súdu na opätovné prejednanie, eventuálne sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.10.2016 uviedol, že má za to, že ako odvolací orgán sa dôsledne zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu, keďže požiarnotechnické zariadenia - elektrická požiarna signalizácia výrobcu Lites Liberec s ústredňou MHÚ 110 nemala zabezpečenú trvalú obsluhu v januári 2013 a právnická osoba nevykonávala denné kontroly počas víkendov a sviatkov v tomto mesiaci. Žalobca síce správne uviedol, že v riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby Nobelova 50, Bratislava nie je navrhnutá EPS a že ju prevádzkuje nad rámec požiadaviek projektovej dokumentácie, avšak predmetné zariadenie bolo nainštalované v čase rekonštrukcie a bolo predmetom aj kolaudačného konania v novembri 2012, čo vyplýva z potvrdenia o vykonaní ročnej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie, vykonanej v dňoch 5. - 7.11.2012, pričom miestne zisťovanie kolaudačného konania prebehlo 15.11.2012 a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 29.11.2012. Ako vyplýva z ust. § 85 ods. 1 stavebného zákona, ak bola EPS inštalovaná a bola predmetom kolaudačného konania, tak musí byť prevádzkovaná v stavbe až do zmeny stavby, resp. nového konania
stavebného zákona. O spustení prevádzky protipožiarneho zariadenia - EPS svedčí aj vedená prevádzková kniha od 02.01.2013, kedy bola vykonaná prvá denná kontrola, a preto tvrdenie žalobcu, že EPS bola spustená do prevádzky až 01.02.2013 je irelevantné, keďže bolo zistené, že za deň spustenia EPS do prevádzky je považovaný deň vykonania prvej dennej kontroly. Tvrdenie žalobcu, že EPS bola inštalovaná nad rámec projektovej dokumentácie je
názoru žalovaného irelevantné, keďže otvorenie únikového východu v prípade požiaru zabezpečuje inštalovaná EPS. Vyššie uvedenou skutočnosťou rozhodnutie napĺňa aj materiálnu podstatu správneho deliktu, čiže vykazuje určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti tým, že v čase požiaru by mohol nefunkčný únikový východ zabrániť evakuácii osôb, čo by mohlo mať značné následky. Žalovaný vyjadril názor, že ak je v objekte právnickej osoby nainštalované požiarnotechnické zariadenie (EPS) právnická osoba je povinná ho prevádzkovať v akcieschopnom stave, a teda zabezpečiť trvalú obsluhu v mieste umiestnenia ústredne, prípadne prenos signálu do iného miesta s trvalou obsluhou. Žalovaný mal za to, že všetky námietky uvedené tak v žalobe voči rozhodnutiu žalovaného, ako aj v súdnej žalobe boli už dostatočné riešené v odvolacom konaní a žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Zastával názor, že rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj rozhodnutie o odvolaní boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi a navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. III. Konanie na odvolacom súde Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 4/2014-54 zo dňa 01.06.2016, ktorým tento
ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRHZ-BA-OPP-1114/2013 zo dňa 25.11.
a) zákona č. 314/2001 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, ďalšie hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, inštalovať požiarne výťahy, evakuačné výťahy, technické vybavenie únikových ciest, prostriedky na vyhlásenie požiarneho poplachu, vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní; vlastnosti a podmienky prevádzkovania zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, hasičskej techniky, vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi, požiarnych výťahov, evakuačných výťahov, technického vybavenia únikových ciest, prostriedkov na vyhlásenie požiarneho poplachu, požiarnotechnických zariadení vrátane podmienok akcieschopnosti, obsah kontroly vrátane lehôt, rozsah údržby, spôsob vedenia dokumentácie o ich prevádzkovaní, vzory dokladov o údržbe a kontrole týchto zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
11 vyhlášky č. 726/2002 Z. z. ak ústredňa elektrickej požiarnej signalizácie nie je umiestnená v mieste trvalej obsluhy, spájací prvok medzi ústredňou elektrickej požiarnej signalizácie a miestom trvalej obsluhy musí zabezpečiť prenos signálu o činnosti a stavoch ústredne elektrickej požiarnej signalizácie [§ 3 ods. 1 písm. c)].
4 vyhlášky č. 726/2002 Z. z. užívateľ zabezpečuje trvalú obsluhu v mieste umiestnenia hlavnej ústredne alebo prenos signálu o stave tejto ústredne do miesta s trvalou obsluhou; z týchto miest užívateľ zabezpečuje na ohlasovňu požiarov prenos správ súvisiacich s privolaním a poskytnutím pomoci.
2 vyhlášky č. 726/2002 Z. z. elektrická požiarna signalizácia sa kontroluje a) denne, b) mesačne, c) štvrťročne, d) ročne.
6 vyhlášky č. 726/2002 Z. z. stav elektrickej požiarnej signalizácie zistený kontrolou vykonanou
odseku 2 písm.
1 písm. e) zákona č. 314/2001 Z. z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8298 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že neobstaráva a neinštaluje v objektoch, zariadeniach a v priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru požiarne vodovody, zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, neinštaluje požiarne výťahy, evakuačné výťahy, technické vybavenie únikových ciest, prostriedky na vyhlásenie požiarneho poplachu, vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, neprevádzkuje ich v akcieschopnom stave, nezabezpečuje vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, nevedie a neuchováva o ich prevádzkovaní dokumentáciu.
2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie pravidelnej kontroly stavu požiarnotechnických, technických a technologických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi Najvyšší súd SR stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Je nesporné, že zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi upravuje povinnosti fyzických ako aj právnických osôb - podnikateľov na účely predchádzania vzniku požiarov. Ustanovenie § 5 citovaného zákona upravuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov.
ust. § 73 citovaného zákona na rozhodovanie
1 písm. c), d), § 44 ods. 2, § 45 ods. 1, § 46 písm. d) a § 47 tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
ust. § 3 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolania ako aj žalobných dôvodov dospel k záveru, že správne orgány v danom prípade postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a v súlade so zákonom si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia. V konaní pokračovali v aktívnej súčinnosti so žalobcom a vo veci sa nedopustili takej vady, ktorá by mala podstatný vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. V správnom konaní správny orgán konajúci
ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi postupuje
ustanovení správneho poriadku a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní sankcie je povinný postupovať „analogie legis“
ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu. Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď v čl. 6 ods. 1 veta prvá uvádza: „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej skutočnosti, ako i ustálenej judikatúry
názoru najvyššieho súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť primerané záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri vymedzení a konkretizácii skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje, teda výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať bližšiu špecifikáciu deliktu, za aké konanie je subjekt postihnutý. V odvolaní žalobca namietal najmä, že krajský súd nesprávne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť skutku, keď
jeho názoru konanie žalobcu nenapĺňa objekt a objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu. Uviedol, že EPS nie je v stavbe navrhnutá, to znamená, že
jeho názoru, stavba nemusí byť ňou vybavená. Ďalej namietal skutočnosť, že neexistuje žiadne rozhodnutie orgánu v štátnej správy, či povinnosť uložená zákonom, ktorá by stanovovala presný čas, že kedy sa má začať prevádzkovanie nainštalovanej EPS. Má za to, že jeho konanie neobsahuje žiadnu mieru spoločenskej nebezpečnosti, a preto predmetné rozhodnutie považoval za nezákonné. Najvyšší súd SR uvádza, že s uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, odvolací súd považoval jednoznačne za preukázané, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého je možné konštatovať, že konanie žalobcu napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu
ust. zákona č. 314/2001 Z. z. V danom prípade bolo nesporne zistené, že protipožiarno-technické zariadenie - elektrická požiarna signalizácia výrobcu Lites Liberec s ústredňou MHÚ 110 nemala v mesiaci január 2013 zabezpečenú trvalú obsluhu a žalobca nevykonával denné kontroly počas víkendov a sviatkov. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolané konanie, či opomenutie. K námietke žalobcu, že v riešení protipožiarnej bezpečnosti predmetná stavba, nachádzajúca sa na ulici Nobelova 50 v Bratislave, nemá navrhnutú elektrickú požiarnu signalizáciu a že ju prevádzkuje nad rámec projektovej dokumentácie, odvolací súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť a túto námietku považoval za právne irelevantnú. V danom prípade predmetné zariadenie bolo v predmetnej budove nainštalované v čase jej rekonštrukcie a bolo predmetom kolaudačného konania, ktoré sa uskutočnilo 15.11.2012. O spustení prevádzky požiarno-technického zariadenia - elektrickej požiarnej signalizácie svedčí aj vedená prevádzková kniha od 02.01.2013, keď bola vykonaná jej prvá denná kontrola. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, nakoľko povinnosť právnickej osoby pri prevádzkovaní požiarno-technických zariadení zabezpečovať ich v akcie schopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby, ustanovuje tak zákon o ochrane pred požiarmi, ako aj vyhláška MV SR č. 726/2002 Z. z., ktorých ustanovenia žalobca nesporne porušil. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozsudku, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so všetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Nakoľko došlo k súbehu správnych deliktov zo strany žalobcu, bolo potrebné v danej veci aplikovať v súlade so zákonom absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží
sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). V danom prípade teda v súlade s touto zásadou bolo potrebné uložiť sankciu iba
ust. § 59 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z. z.,
ktorého môže správny orgán uložiť sankciu do výšky 16 596,- eur. V danom prípade uložil správny orgán sankciu vo výške 1 000,- eur, teda na dolnej hranici sadzby, čo odvolací súd vzhľadom k vymedzenému skutku považoval za primerané. Je pravda, že v záhlaví rozhodnutia zo dňa 30.09.2013 je uvedené ust. § 59 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, avšak toto pochybenie správneho orgánu nemohlo spôsobiť vecnú nesprávnosť napádaného rozhodnutia ani jeho zrušenie a z toho dôvodu by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohlo privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie. Vzhľadom na toto pochybenie je však na strane druhej nesporné, že o súbehu správnych deliktov bolo rozhodnuté správnymi orgánmi v súlade s analógiou legis. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v konaní pred správnym súdom. Keďže odvolací súd zistil, že odvolanie neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol vyhlásený 01.06.2016, teda za účinnosti OSP, obsahoval nesprávne poučenie o možnosti podať „kasačnú sťažnosť“. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť od 01.07.2016, nemohol v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd aplikovať ešte neúčinný právny predpis a účastníkov mal správne poučiť o možnosti podať v danej veci odvolanie
ust. § 156 ods. 1 OSP. Vyhláseným rozhodnutím, a teda i poučením bol prvostupňový súd v zmysle ust. § 156 ods. 4 OSP viazaný, preto nemohol do písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 01.06.2017 uviesť poučenie o možnosti podať kasačnú sťažnosť. V tejto veci odvolací súd postupoval
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, a teda potom
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 OSP v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP tak, že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.