1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného Y. T. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 12. februára 2015, sp. zn. 2Tk/3/2014, bol obvinený Y. T. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu krádeže
1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 15. júna 2014 v čase medzi 11.00 až 14.30 hod. v izbe rodinného domu č. X na Q. I. v S., v časti J. T., po predchádzajúcej hádke s P. F., jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom s dĺžkou čepele cca 117 mm s dĺžkou zaobleného ostria na spodnej strane čepele cca 10 cm s maximálnou šírkou čepele v stredovej oblasti cca 21 mm, úmyselne usmrtil P. F., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom Ul. H. XXXX/X S. a X. U., nar. XX. J. XXXX, bytom S., R. D. a to takým spôsobom, že P. F. spôsobil 15 bodných, bodnorezných a rezných rán na pravej prednej strane krku, pravej hornej oblasti hrudníka, hornej oblasti chrbta, na hrote nosa, dolnej pere a palci pravej ruky a X. U. spôsobil bodné poranenie prednej časti hrudníka v oblasti ľavého prsníka s tamponádou srdca, ako aj bodnorezné poranenia v oblasti záhlavia, brady, zápästia a prstov ľavej ruky, ktorým poraneniam obidvaja poškodení na mieste
hli, P. F. na následky vykrvácania mimo cievneho riečiska, prevažne von z tela, za spoluúčasti vniknutia vzduchu do žilového systému a vdýchnutia krvi z bodných poranení hrtana do dolných dýchacích ciest a X. U. následkom tamponády srdca pri bodnom poranení hrudníka pri súčasnom bodnoreznom poranení brady, krku a ľavej ruky, 2/ dňa 15. júna 2014 potom, čo v čase medzi 11.00 hod. až 14.30 hod. v izbe rodinného domu na Q. I. č. X v S. - časť J. T. jednobritým ostrým bodnorezným nástrojom úmyselne usmrtil P. F., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom ul. H. XXXX/X S. a X. U., nar. XX. J. XXXX bytom S., R. D., z izby tohto rodinného domu odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 6030, typ RM 74 so SIM kartou mobilného operátora O2, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X s číselným označením XXXXXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 5 Eur, LCD televízor zn. Orava, model LT 827 B62B, čiernej farby, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXX, spolu s diaľkovým ovládačom striebornej farby v hodnote 166,50 Eur a DVD prehrávač zn. Sony, striebornej farby, typ DVP-NS29, výrobné číslo XXXXXXX, s napájacím káblom a diaľkovým ovládačom Sony, typ DVD RMT-D175P v hodnote 7,50 Eur a následne z dvora rodinného domu odcudzil tam zaparkované neuzamknuté osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi VIN: W ev. č. S.-XXX-G., bielej farby, rok výroby 1997, v hodnote 435 Eur, všetky veci patriace P. F. v celkovej hodnote 614 Eur. Za to bol obvinenému
2 Tr. zák., s použitím § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. okresný súd obvinenému uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky a
1 písm. e) Tr. zák. mu zhabal 1 ks nôž s drevenou rukoväťou hnedej farby so zalomeným hrotom celkovej dĺžky cca 22,3 cm, z toho dĺžka čepele cca 11,7 cm.
1 Tr. por. súd obvinenému Y. T. uložil povinnosť nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 2,37 Eur a
1 Tr. por. odkázal poškodených M. Y., J. Z., J. Q., M. F. a mesto S. s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania prokurátor i obvinený Y. T.. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom z 10. júna 2015, sp. zn. 4To 32/2015, tak, že
1 písm. f) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 12. februára 2015, sp. zn. 2Tk 3/2014, vo výroku o náhrade škody. Rozhodujúc
3 Tr. por. zaviazal obvineného Y. T.
1 Tr. por. k povinnosti nahradiť z titulu nemajetkovej ujmy poškodenej J. Z. škodu vo výške 30.000 Eur, poškodenej J. Q. 30.000 Eur a M. F. škodu vo výške 30.000 Eur s tým, že so zvyškom uplatnených nárokov boli skôr menovaní
2 Tr. por. odkázaní na občianske súdne konanie. Odvolací súd
1 Tr. por. ďalej obvinenému uložil nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, vo výške 2,37 Eur a poškodených M. Y. a mesto S. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal
1 Tr. por. na občianske súdne konanie. Odvolanie obvineného Y. T.
D., LL.M., dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z
1 písm. i) Tr. por. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený Y. T. v prvom rade namietal nesprávny postup súdov, pokiaľ ide o vyhodnotenie nenaplnenia poľahčujúcej okolnosti
n) Tr. zák. Uviedol, že od prvého výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a bol nápomocný pri objasňovaní trestnej činnosti. Dôvodil, že trest bol ukladaný v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., čím došlo k aplikácii asperačnej zásady. Aj napriek tomu mu bola súčasne priznaná priťažujúca okolnosť
h) Tr. zák. a súd následne postupoval v intenciách ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. Tým bola porušená zásada ne bis in idem, keď bola rovnaká okolnosť pri úvahách súdu zohľadnená dvakrát, a to v jeho neprospech. Poukázal na neúplné a nedostatočné popísanie úvah znalkyňou PhDr. J., z ktorých súd vychádzal pri posudzovaní možnosti nápravy jeho osoby ako obvineného v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. a spochybnil hodnovernosť tejto znalkyne vyjadriť sa k možnosti prevýchovy jeho osoby.
obvineného uvedené zakladá dôvod pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku o treste, keďže popísaným postupom došlo k porušeniu zásad ukladania trestov
4 Tr. zák. a nadväzujúcich ustanovení Trestného zákona. Obvinený sa tak svojim dovolaním domáhal, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 písm.
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por. (t. j. ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť), najvyšší súd považuje ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania za zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia dovolateľa týkajúce sa znalkyni PhDr. J. (ňou popísané neúplné a nedostatočné úvahy, z ktorých súd vychádzal pri posudzovaní možnosti nápravy obvineného
4 Tr. zák.; spochybnenie jej hodnovernosti vyjadriť sa k možnosti prevýchovy obvineného), stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm.
citovaného ustanovenia je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pretože ako už bolo aj vyššie uvedené, najvyšší súd nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Okresný súd Banská Bystrica mal v odôvodnení rozsudku z
l) Tr. zák. Dovolací súd nezistil pochybenia zo strany súdov nižšieho stupňa ani pri ukladaní trestu obvinenému. Okresný súd Banská Bystrica pri určení výšky trestu zvýšil vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi v súlade s ustanoveniami § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. por. dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Aj keď by bolo namieste aplikovať asperačnú zásadu
2 Tr. zák. nakoľko prichádzal do úvahy trest odňatia slobody prevyšujúci 25 rokov, ale neboli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, túto maximálnu výmeru trestu súd nemohol prekročiť. Odvolací súd zaujal rovnaký právny názor. Uvedeným postupom
najvyššieho súdu teda nebola porušená zásada ne bis in idem pri ukladaní trestov, ako sa toho domáhal obvinený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.