ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Citované ustanovenie zákona priznáva generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie podať mimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené (okrem procesných podmienok) aj ním ustanovené procesné predpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Generálny prokurátor môže podať mimoriadne dovolanie ξ na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, ξ na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, ξ ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ξ a ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e ods. 1 in fine O.s.p.). Ak teda uvedené zákonné predpoklady nie sú splnené ako celok, t.j. stačí, ak niektorý z nich chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4 1 M Cdo 12/2009 4 O.s.p., že v prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2 O.s.p. má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je treba mať za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok; ak ho napriek tomu podal, dovolací súd ho musí ako neoprávnene podaný odmietnuť [§ 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.]. Jedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že tento opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak táto zákonom požadovaná podmienka (predpoklad) splnená nie je, nemožno mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať) pre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti, mimoriadne dovolanie za takéhoto stavu prípustné nie je (porovnaj k tomu aj poznámku uvedenú k uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 22/2007 publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 170/2002 publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 33/2004, dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 20/2008). Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok má smerovať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Len vtedy (ak túto skutočnosť zistí) môže generálny prokurátor proti súdnemu rozhodnutiu podať mimoriadne dovolanie (porovnaj § 243e ods. 1 O.s.p.).
4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O. s. p. uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. 1 M Cdo 12/2009 5 Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O. s. p.).
1 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“) exekučné konanie sa začína na návrh.
2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O. s. p.), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania; v prípade, že odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je tak základnou podmienkou pre to, aby mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť. Osobitný predpis – zákon č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov neustanovuje, že by sa uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, a naň nadväzujúce potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, nedoručovali jednému z účastníkov konania - povinnému. Zo súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k doručeniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa ani napadnutého uznesenia odvolacieho súdu povinnej (tieto uznesenia sa povinnej vôbec nedoručovali), čo znamená, že nenadobudli právoplatnosť. Ako už bolo vysvetlené, existencia právoplatnosti súdneho rozhodnutia je jednou z požiadaviek, /len/ za splnenia ktorých patrí generálnemu prokurátorovi procesné oprávnenie podať proti rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.), a dovolací súd, ktorý bol povinný skúmať, či táto požiadavka bola v danom prípade splnená, zistil, že 1 M Cdo 12/2009 6 spomenutá požiadavka splnená nebola - mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia nižších súdov právoplatnosť nenadobudli. Z týchto dôvodov mal dovolací súd za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený podať v tejto exekučnej veci mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené závery dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolací súd zároveň dáva do pozornosti, že v uznesení odvolacieho súdu došlo zjavne k chybe v písaní, pokiaľ ide o meno povinnej (miesto A. bolo uvedené A.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2010 JUDr. Jana Bajánková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.