1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/313214/2014/5051 zo dňa 08.07.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán" alebo „správca dane") č. 9601403/5/1287685/2014/Muz zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým správca dane žalobcovi
6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 34.126,08 Eur znížením nadmerného odpočtu zo sumy 45.342,96 Eur na 11.216,88 Eur. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 26.09.2011 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011. Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 03.10.2011, v ktorom správca dane žalobcu vyzval na predloženie všetkých dokladov v zmysle § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.") a súčasne žalobcu poučil
5 a 6 zák. č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola bola u žalobcu začatá 21.10.
ktorých žalobca mal vyplatiť NS s.r.o. Nitra v dňoch 19., 20., 21., 22.,
12, § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 4 Daňového poriadku. Dňa 26.11.2012 správca dane vykonal ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledku zistení z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH júl 2011, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9600404/5/3487391/2012/Hro zo dňa 26.11.2012. Na predmetnom pojednávaní žalobca uviedol, že na svoje zastupovanie splnomocňuje Ing. H. K. a plnú moc Ing. E. mení na substitučnú plnú moc. Zároveň správca dane prevzal Čestné prehlásenie A. N. za spoločnosť RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov v maďarčine o prevzatí tovaru, ktorý bol predmetom daňového konania s tým, že preklad uvedeného čestného prehlásenia v slovenčine bude správcovi doručený. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu do zápisnice uviedla, že nemá návrhy, ani námietky smerujúce k obsahu zápisnice. Súčasťou predmetnej zápisnice je vyhlásenie A. N. v maďarskom jazyku. Dňa 26.11.2012 bolo správcovi dane doručené plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil Ing. H. K. na zastupovanie voči daňovým a colným orgánom SR vzťahujúcim sa na všetky úkony. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole zo dňa 26.11.2012 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane - Dodatočného platobného výmeru č. 9600404/5/3503205/2012/Hro zo dňa 27.11.2012, ktorým bol žalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 2 a 5 Daňového poriadku žalobcovi ako platiteľovi DPH znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 45.342,96 Eur na sumu 11.216,88 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v prílohe ktorého predložil úradne overené Čestné prehlásenie A. N. za spoločnosť RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov preložené do slovenského jazyka. Zároveň predložil Sumárny výkaz za obdobie
Daňového poriadku, bol oboznámený s úkonmi správcu dane a s tým, že žalobcom vystavené faktúry pre odberateľa RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov č. 2011203 a 2011210 nemajú náležitosti, konečný príjemca nie je uvedený a faktúra č. 2011210 je vystavená v nemeckom jazyku, hoci ju vystavil slovenský subjekt. Správca dane zástupcu žalobcu poučil s poukazom na § 43 ods. 5 Zákona o DPH o tom, ako je potrebné preukázať platiteľom dane splnenie podmienok oslobodenia od dane. Zo zápisnice vyplýva, že faktúry neobsahujú všetky náležitosti, prepravné listiny k faktúram nie sú čitateľné, nie je možné zistiť evidenčné čísla motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu, pričom prepravcom bol
pečiatky T+U Transz Kft., chýba údaj, kto tovar za odberateľa prevzal a kto ho odovzdal. Zástupca žalobcu k obsahu zápisnice nemal námietky s tým, že zabezpečí predloženie požadovaných dokladov správcovi dane. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17.06.2013 vyplýva, že predmetom pojednávania, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu Ing. H. K., splnomocnený zástupca predložil fotokópie faktúry č. 2011210 - preloženej do slovenského jazyka a faktúry č. 2011210, vrátane kópie prepravného dokladu s originálnym podpisom odberateľa spoločnosti KU-SAB Kft., ako aj kópie prepravných dokladov ku faktúre č. 2011203, faktúra č. 22/07/2011 interné č. 2111386 od dodávateľa NS s.r.o. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 03.10.2013, na ktorom bol prítomný splnomocnený zástupca žalobcu, bol tento oboznámený s vykonanými úkonmi v priebehu vyrubovacieho konania s tým, že sa v lehote 15 dní písomne vyjadrí. K vykonaným úkonom správcu dane, o ktorých bol informovaný sa splnomocnený zástupca nevyjadril, o čom správca dane spísal úradný záznam 30.10.
správcu dane nepreukázal existenciu tovaru, nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie, t. j. že tovar bol dodaný spoločnosťou PESTICO BB s.r.o. a že ho použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Štatutárna zástupkyňa žalobcu do zápisnice uviedla, že k uvedeným záverom sa vyjadrí písomne do 02.04.
4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, počas ktorej o. i. zistil, že žalobca si v predmetnom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti NS s.r.o. za dodávku tovaru repka olejná (faktúry z 19.07., 20.07., 21.07., 22.07., 27.07., 28.07.2011) a dobropis z 21.07.2011 (predmetné faktúry sú špecifikované na str. 11 tohto rozhodnutia). Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane, pričom poukázal na doklady predložené žalobcom (daňovým subjektom), z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Poukázal ďalej na dôkazy predložené žalobcom o preprave tovaru (CMR špecifikované na str. 10 a 11 napadnutého rozhodnutia žalovaného). Ďalej poukázal na to, že spoločnosť dodávateľa NS s.r.o. zmenila sídlo spoločnosti, konateľa spoločnosti a spoločníka. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako dôkaz o použití nakúpeného tovaru predložil k odvolaniu faktúry vystavené pre odberateľa RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov, predmetom ktorých je dodanie tovaru repky olejnej (faktúry č. 2011203 a č. 2011210, pričom faktúra 2011210 je vystavená v nemeckom jazyku s poznámkou: „Plnenie je oslobodené od DPH
Žalovaný poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane najmä prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to vo vzťahu k nemeckej finančnej správe (vo vzťahu k spoločnosti odberateľa žalobcu RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov), z ktorého vyplynulo, že táto spoločnosť je nekontaktná a nepodáva daňové priznania. Na spoločnosť bola v júli 2012 podaná žiadosť o začatie konkurzného konania. Uvedená spoločnosť nepriznala v Nemecku žiadne IC nadobudnutie pravdepodobne preto, že tovar tam neprišiel. Zo získaných prepravných dokladov CMR vyplýva, že tovar bol dodaný zo Slovenska priamo do Maďarska. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca predložil v konaní doklady v nemeckom jazyku týkajúce sa uvedenej spoločnosti dodávateľa (súhrnný výkaz za obdobie o. i.
údajov uvedených v CMR do Maďarskej republiky tak, ako je špecifikované a konkretizované na str. 17 napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zo zistení správcu dane vyplýva, že preprava bola vykonaná len vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu INSTINCT s.r.o. Veľký Blh. Zo zadovážených vážnych lístkov vyplýva, že dodávateľom platiteľa (žalobcu) nebola spoločnosť NS s.r.o., vážený tovar bol dodaný pre odberateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o., ktorý dodal repku olejnú pre spoločnosť MELISANA s.r.o. Brno, ktorú skutočnosť potvrdili faktúry a dodacie listy, pričom vozidlá uvedené na vážnych lístkoch v rozhodných dňoch skutočne prepravovali repku do Maďarska, ale od iného dodávateľa a pre iného odberateľa, než tvrdil žalobca. Zo zistení správcu dane
žalovaného je zrejmé, že popri uskutočnených dodávkach repky olejnej spoločnosťou RUSSEL EXPORT - IMPORT s.r.o. Bratislava boli vytvorené fiktívne dodávky s cieľom získať daňovú výhodu. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že je trestaný za pochybenia jeho dodávateľa, resp. odberateľa, žalovaný uviedol, že pochybenia spoločnosti dodávateľa a odberateľa žalobcu nie sú dôvodom nepriznania odpočítania dane platiteľovi, dôvodom nepriznania odpočtu je skutočnosť, že k zdaniteľným obchodom nedošlo tak, ako žalobca tvrdil na predložených dokladoch. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu p. A. N. a dodatočne predloženým dokladom o dodatočnom priznaní obchodov odberateľom žalobcu v rozhodnom období žalovaný uviedol, že nepreukazujú, že k zdaniteľným obchodom skutočne došlo, pričom žalovaný poukázal na zistenia správcu dane získané od nemeckej daňovej správy. Aj prípadné priznanie nadobudnutia tovaru odberateľom platiteľa a následné priznanie intrakomunitárneho dodania do Maďarska by
žalovaného nič nemenilo na skutočnosti, že daň spoločnosťou NS s.r.o. Nitra nebola odvedená do rozpočtu SR. Čestné prehlásenie p. A. N. nie je pre daňové účely dôkazom - nemá vypovedaciu schopnosť, nepotvrdzuje pravdivosť údajov v ňom uvedených a to ani v prípade, ak je na ňom notárom overený podpis osoby, ktorá ho vydáva. K odmietnutiu výpovede p. H. Y. správcom dane uviedol, že tento nie je zástupcom, ani spoločníkom a ani zamestnancom platiteľa. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a rozsudky ESD, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v predmetných rozsudkoch. Poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. Poukázal na zásady daňového konania a na právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe od dane splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, ktoré predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality, ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú, alebo ho priznávajú len čiastočne. V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil objektívne skutočnosti preukazujúce podvodné konanie v oblasti DPH. Plnenie deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň plnenie deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikatúru Súdneho dvora ES. V prípade trojstranných obchodov ide o zjednodušenie pre platiteľa dane, ktorý si objednal tovar pod číslom DPH iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa skončí preprava tovaru, t. j. pre prvého odberateľa. Vzťahuje sa len na reťazový obchod, na ktorom sú zúčastnení traja platitelia dane z troch rôznych členských štátov. V preskúmavanom prípade platiteľ neuvádza, že sa jedná o trojstranný obchod a bola splnená podmienka na zjednodušenie
Ak by sa jednalo o trojstranný obchod, prepravu mal
zákona zabezpečovať buď platiteľ (prvý dodávateľ) alebo spoločnosť RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov (prvý odberateľ).
vyjadrenia prepravnej spoločnosti prepravu nezabezpečovali ani platiteľ (žalobca), ani RF Invest Handels und Dienstleistungs GmBH, Mníchov (odberateľ žalobcu), ale vykonali ju na objednávku spoločnosti KU-SAB Kft.
tvrdenia prepravcu s platiteľom (žalobcom) v kontakte neboli. Platiteľ sám tvrdil, že prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. Platiteľ (žalobca) tvrdil, že tovar platil nemecký odberateľ bankovým prevodom, avšak z dokladov vyplýva, že tovar bol platený v hotovosti. Prepravná spoločnosť potvrdila, že nebola v kontakte so žalobcom, konateľka žalobcu však tvrdila, že telefonicky potvrdila prijatie platby a až potom povolila prepravnej spoločnosti odviesť tovar. Ak žalobca nepravdivo vypovedal vo veci dodania tovaru, platby a jeho prepravy, nie je možné akceptovať jeho tvrdenie, že konal v dobrej viere, že tovar opustí tuzemsko. Platiteľ - žalobca nenesie zodpovednosť za konanie odberateľa, ale za žalobcom uplatnené oslobodenie od dane, na ktoré nemá zákonný nárok. Žalovaný poukázal na ustanovenia Zákona o DPH, ktoré musia byť splnené, aby si žalobca mohol uplatniť odpočet dane, resp. oslobodenie od dane. Odpočítanie dane v zmysle § 49 - § 51 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke, teda že dodávky sa reálne uskutočnili. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. 3Sžf/24/2012. Daňovou kontrolou správca dane preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení Zákona o DPH nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností mu nemohol uznať odpočítanie dane tak, ako si uplatnil. Názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov (faktúry a účtovníctvo) je nesprávna až špekulatívna. Je to práve daňový subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci, t. j. že tovar bol dodaný v tuzemsku. K námietke žalobcu, že správca dane (prvostupňový správny orgán) vo vyrubovacom konaní potom, ako bola vec vrátená v dôsledku rozhodnutia odvolacieho orgánu, nerešpektoval právny názor nadriadeného orgánu a náprava nebola zjednaná ani v odvolacom konaní (ukončenom vydaním napadnutého rozhodnutia) krajský súd uviedol, že skutočnosť, že správca dane v novom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne uviedol číslo vystavenej faktúry pre odberateľa a tiež druh tovaru (na jednom mieste v rozhodnutí, pričom v ďalšom texte sa následne opakovane uvádzajú správne čísla faktúr aj predmet dodávky - repka olejná), nemá za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ide len o zrejmú nesprávnosť pri písaní, resp. vyhotovovaní rozhodnutia. Rovnako ani samotné uvedenie (z dôvodu chronológie daňového konania) dodatočného platobného výmeru správcu dane z 27.11.2012 (ktoré bolo zrušené) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ani nového rozhodnutia správcu dane. Takisto odkaz, resp. súhlas so zisteniami uvedenými v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane nemôže bez ďalšieho spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia správcu dane ani žalovaného a nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie správcu dane by z tohto dôvodu nespĺňalo náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v rozhodnutí žalovaný neuviedol, že plná moc udelená Ing. J. K. bola v priebehu vyrubovacieho konania odvolaná, krajský súd uviedol, že uvedená skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a ani jeho nezákonnosť. Navyše žalobca v žalobe ani neuvádza, aký vplyv by táto skutočnosť mala na tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že po odvolaní plnej moci Ing. J. K. správca dane a následne aj žalovaný konali ďalej priamo so žalobcom a žalobcovi aj doručovali všetky písomnosti, vrátane rozhodnutí. K žalobcov námietke ohľadom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného i správcu dane vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu veci a priebehu dokazovania krajský súd uviedol: Vyhodnotenie výpovede splnomocnenej zástupkyne žalobcu správcom dane ohľadne spôsobu platenia faktúr za dodaný tovar od deklarovaného dodávateľa žalobcu (Nitrianska stavebná s.r.o.) a následne ohľadne spôsobu prijatia platieb žalobcom od deklarovaného dodávateľa žalobcu (RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov) nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, keďže fakt, že žalobca deklarovanému dodávateľovi zaplatil, resp. že prijal platby od deklarovaného dodávateľa, nebol medzi účastníkmi sporný a táto skutočnosť ani nebola rozhodujúca pre vyvodenie záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet dane v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, resp. pre oslobodenie od dane
Vo vzťahu k čestnému prehláseniu A. N. z 20.11.2012 predloženého žalobcom v odvolacom konaní (proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 27.11.2012, doručené správcovi dane 14.01.2013), súd uvádza, že tovar kúpený a zaplatený od žalobcu spoločnosť RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov po prevzatí previezla nákladnými autami objednanými spoločnosťou RF Invest Handels und Dienstleistungs GmbH, Mníchov na územie Maďarska, ktorá skutočnosť sa nepotvrdila vzhľadom na výsledky zistení prostredníctvom MVI, z ktorých vyplýva, že prepravca T+U Transz Kft. uviedol, že prepravu repky si v predmetnom období objednala spoločnosť KU - SAB 2011 Kft., pričom prepravca nebol v kontakte so žalobcom a faktúry, ktoré boli zaslané slovenskou finančnou správou nie sú totožné s tými, ktoré má k dispozícii prepravca. Spoločnosť KU-SAB je nekontaktná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Nezohľadnenie predmetného čestného prehlásenia A. N. preto nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navyše zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že A. N. je konateľom deklarovaného odberateľa žalobcu, žalobca ani nepreukázal vedomosť správcu dane, resp. žalovaného o takejto skutočnosti. K námietke žalobcu, že žalovaný i správca dane postupovali v rozpore s príslušnou judikatúrou ESD, ktorá neumožňuje členským štátom podmieňovať nárok na odpočet DPH z prijatých faktúr zavedením ďalších povinností (napr. zaplatením dane ďalšími subjektami v rámci odberateľsko - dodávateľských vzťahov, resp. podaním daňového priznania zo strany iného subjektu, než je žalobca), krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Správca dane požadoval od žalobcu iba preukázanie skutočností, ktoré osvedčujú splnenie podmienok na odpočet DPH v zmysle § 49 Zákona o DPH a nárok na odpočet nepriznal žalobcovi z dôvodu, že žalobca tieto skutočnosti nepreukázal (nepreukázal predovšetkým skutočnosť, že tovar vyfakturovaný dodávateľskými faktúrami, z ktorých si odpočet DPH uplatnil, mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach). Správca dane i žalovaný nerozhodli o nepriznaní nároku na odpočet DPH z dôvodu, že jeho dodávateľ (resp. odberateľ) nepodali daňové priznanie, resp. že nezaplatili daň. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na judikatúru ESD, v zmysle ktorej postupoval. Súd poukázal na to, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudky C-409-4 Teleos plc. a spol., C-499-10 Vlaamse Oliemaatschappij NV). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESP vo veciach Mahagében Kft. a Péter Dávid č. C - 80/11 a C-142/11). Krajský súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a žalobu
1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil ako nezákonné a vec mu vrátil na nové konanie. V odvolaní uviedol, že už v priebehu prvostupňového vyrubovacieho konania bol nedôsledne zistený skutkový stav, pričom popis skutkového stavu obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia nesúhlasí so skutočným skutkovým stavom. Žalobca ďalej vidí markantné porušenie v tom, že v priebehu celého konania pred správnymi orgánmi výslovne poukazoval aj na písomné kúpne zmluvy, pričom žalovaný správny orgán tvrdil, že zo strany žalobcu nebola predložená kúpna zmluva týkajúca sa obdobia júl 2011. Pokiaľ ide o nezohľadnenie takého závažného listinného dôkazu, táto skutočnosť znamená, že skutkový stav vo veci nebol, a ani nemohol byť zistený riadne, správne, úplne a bez dôvodných pochybností. Žalobca má ďalej za to, že krajský súd pochybil už tým, že dospel k záveru,
ktorého mal za to, že žalovaný správny orgán nepostupoval správne, ak svedeckú výpoveď p. T. odmietol vykonať len z dôvodu, že svedok nie je konateľom, ani zamestnancom daňového subjektu. Krajský súd predikoval vlastné predstavy o obsahu svedeckej výpovede bez toho, aby svedecký výsluch vykonal. Rovnako namietal nevykonanie svedeckého výsluchu p. N. H., ktorý bol v relevantnom čase - júl 2011, konateľom dodávateľa žalobcu NS s.r.o. Žalobca ďalej poukázal na to, že krajský súd žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz, resp. nereagoval na žiadosť o zabezpečenie dôkazu- zistenie mena majiteľa bankového účtu v K. a.s., na ktorý žalobca v júli 2011, ako na účet dodávateľa NS s.r.o. plnil kúpnu cenu za dodaný tovar. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že takýto dôkaz nie je potrebné vykonať, tento názor bol povinný riadnym spôsobom odôvodniť. Uviedol, že pokiaľ bolo konštatované, že nepreukázal mechanizmus dodávok tak, ako to tvrdil, toto namieta, nakoľko z dôkazov, ktoré sú riadne evidované v spise boli tvrdenia žalobcu riadne preukázané. Zistený skutkový stav bol nesprávne vyhodnotený, najmä ak berieme do úvahy mechanizmus zdaniteľných obchodov tak, ako ho popisoval žalobca, a ak ním predložené alebo inak získané dôkazy vnímame vo vzájomnej súvislosti. Na záver uviedol, že ako žalobca preukázal splnenie všetkých požiadaviek a povinností, ktoré mal ako daňový subjekt preukazujúci splnenie podmienok pre oslobodenie dodania tovaru od DPH a uplatňujúci si nárok na odpočet DPH
právneho poriadku. Žalobca urobil všetko pre to, aby si preveril serióznosť obchodných partnerov, vrátane platnej registrácie DPH, zabezpečil si všetky relevantné doklady, ktoré mal zabezpečiť v zmysle vtedy platného zákona na preukázanie skutočného uskutočnenia zdaniteľného obchodu a následne prepravy tovaru do iného členského štátu. K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 11.4.2016 vyjadril žalovaný a uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich záveroch uvedených ako v žalobou napadnutom rozhodnutí, tak aj vo svojom stanovisku k žalobe. Ako uviedol, výpoveď žiadneho svedka nemohla nič zmeniť na vo veci zásadnej skutočnosti, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011 nebolo daňovým subjektom „NS s.r.o." podané, daň nebola priznaná a do štátneho rozpočtu odvedená. Žalovaný ďalej uviedol, že popri reálne uskutočnených dodávkach repky olejnej boli vytvorené fiktívne dodávky, v ktorých je zapojený aj žalobca s cieľom získať daňovú výhodu. Ak by konateľka žalobca komunikovala s prepravcom, tento by ju musel poznať, aj jeho odberateľa, ktorý mal dohodnúť prepravu, čo však prepravca jednoznačne odmietol. Na záver uviedol, že nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa, ktorý zdaniteľné obchody nepriznal a neodviedol z nich daň do štátneho odpočtu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.12.2016, v ktorom uviedol, že k dôvodom a argumentácii uvedeným v odvolaní predkladá niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré považuje za relevantné pre právne posúdenie danej veci. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť a to vo vzťahu k vadám rozhodnutia krajského súdu.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
1 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. , netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (prvá a druhá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
2 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky po dôkladnom oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný ale ani správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že na č. l. 87-88 administratívneho spisu sa nachádza práve žalobcom tvrdená kúpna zmluva uzatvorená s dodávateľom NS s.r.o. zo dňa 18.7.2011 - žalobca ju ako odberateľ podpísal dňa 18.7.2011 a následne túto kúpnu zmluvu dňa 19.7.2011 podpísal aj dodávateľ NS (priamo v priestoroch skladu v Dunajskom Klátove). Až po tom, ako bola podpísaná kúpna zmluva, prebehli obchody žalobcu s dodávateľom NS s.r.o. (
názoru najvyššieho súd bez dostatočného zodpovedania vyššie uvedených námietok žalobcu, resp. jeho tvrdených skutočností, nie je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom. Závery krajského súdu preto nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z
Čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, č. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997). Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci
zhora uvedených ústavných článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu, vysporiadať sa aj s odvolacími dôvodmi žalobcu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 O.s.p. a ktoré bude aj riadne odôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu
2 a § 221 ods. 1 písm. f, h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.