2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. p. KRP-350/DI-ODV-2008 zo dňa
1 písm. l v tom čase platného zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,zákon č. 372/1990 Zb.“) a bola jej uloţená pokuta vo výške 4.000,- Sk.
odôvodnenia rozsudku krajského súdu, č. k. 14S/31/2009-43 prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný, nepostupovali pri vykonávaní dôkazov
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), pretoţe povaţovali za vierohodnejšie vyjadrenie účastníčky nehody M. a nijakým spôsobom sa nevysporiadali s tvrdeniami ţalobkyne. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe vzhľadom na všeobecnú vedomosť o dopravnej situácii v pracovných dňoch v ranných hodinách v Trnave sa mu nejaví vierohodné tvrdenie vodičky M. o tom, ţe išla (v pravom jazdnom pruhu?) rýchlosťou 20-30 km/hod. so zaradeným prevodovým stupňom 2, pred ňou išlo vozidlo, ktoré prešlo kriţovatku a aţ po tom išla ona a zbadala vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty, ktorému sa jej uţ nepodarilo vyhnúť. Toto tvrdenie sa mu nejaví logické ani s ohľadom na polohu vozidiel po nehode zakreslenú v plániku miesta nehody obsiahnutého v administratívnom spise.
názoru krajského súdu, na dvojprúdovej ceste je povinnosť vodiča jazdiť vpravo, obchádzanie kolóny, resp. dopravnej zápchy vodičkou M. (čo sa krajskému súdu javí, ako pravdepodobnejšie) nie je moţné povaţovať za korektný postup v zmysle § 13 v tom čase platného zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len ,,zákon č. 315/1996 Z. z.“) a nie je spravodlivo moţné od účastníčky cestnej premávky ţijúcej t. č. v R. očakávať, ţe pri odbočovaní vľavo z vedľajšej cesty bude predpokladať, ţe by mohlo dôjsť k zráţke s automobilom iného vodiča jazdiacim z jej ľavej strany v protismernom jazdnom pruhu tohto vodiča. Uviedol, ţe je na zváţenie, aký je podiel oboch účastníčok na zavinení dopravnej nehody, aj s prihliadnutím na tvrdené a zatiaľ riadne nezistené rýchlosti vozidiel v čase zráţky a polohu vozidiel po nehode. 3 5Sţo/187/2010 S poukázaním na vyššie uvedené, ţe v správnom konaní nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, ţe ţalobkyňa mala v konaní úspech. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, ţe spáchanie priestupku ţalobcom bolo v priebehu objasňovania skutku a konania pred správnym orgánom náleţite zistené a ţalobkyni preukázané. Ku chybe, ku ktorej došlo v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, keď v druhom odseku prvej strany malo byť uvedené „...ČTS-P:-ORP-1987/DI-SK2008 zo dňa 24.10.2008...“ miesto nesprávne citovaného rozhodnutia „...ČTS-P:ORP-1845/Dl-SK-2008 zo dňa 08.10.2008...“, ţalovaný uviedol, ţe táto skutočnosť nie je postačujúcim dôvodom na zrušenie rozhodnutia, nakoľko chyby v písaní v počtoch a iné zrejmé nezrovnalosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek, aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania, čo v danom prípade právny zástupca upovedomený bol.
ţalovaného takáto chyba v písomnom vyhotovení nemá vplyv na vydanie rozhodnutia v merite veci. Ku skutočnosti, ţe ţalobkyňa V. L. odbočovala vľavo na základe pokynu vodiča stojaceho v dopravnej zápche, ktorú zdôraznil krajský súd, ţalovaný poukázal na v tom čase platný zákon č. 315/1996 Z. z., kde § 19 ods. 1 pojednáva, ţe vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej ako hlavná cesta. Z citovaného paragrafu vyplýva, ţe vodička V. L., ktorá prichádzala do kriţovatky po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, bola povinná dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Dať prednosť v jazde znamená, povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Túto povinnosť vodička V. L. opomenula, následkom čoho došlo k stretu oboch vozidiel.
ţalovaného zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov nepojednáva o tom, ţe ak vodič, ktorý zastavil pred kriţovatkou, hoci bol na hlavnej ceste a dával vodičovi nachádzajúcemu sa na vedľajšej ceste pokyn na odbočovanie doľava, môţe tento úkon odbočovania vľavo vykonať bez toho, aby dal 4 5Sţo/187/2010 prednosť ostatným vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta a náleţite sa nepresvedčil, či tento úkon môţe vykonať. Sama vodička V. L. vo svojom odvolaní doručenom na Okresný dopravný inšpektorát Trnava dňa 10. novembra 2008, okrem iného uviedla, ţe na pokyn vodiča, aby išla, nakoľko chcela odbočovať doľava, pozrela sa, či má pred sebou voľnú cestu zistila, ţe sprava v protiľahlom jazdnom pruhu, jej nejde ţiadne vozidlo, vošla na hlavnú cestu s tým, ţe ide odbočovať doľava. Uţ zo samotného jej vyjadrenia vyplýva, ţe pri odbočovaní z vedľajšej cesty sa vodička L. nepozrela doľava, či tento úkon môţe vykonať. K pochybnostiam, kde krajskému súdu tvrdenia vodičky M. ohľadom jazdy v pravom jazdnom pruhu, rýchlosť 20-30 km/hod., ako aj k polohe vozidiel po nehode, ktoré sa mu javia ako nevierohodné a nelogické, ţalovaný poznamenal, ţe tvrdenia účastníčok konania vzájomne porovnával a porovnával aj ich vzájomnú súvislosť. Z výpovedí obidvoch účastníčok má ţalovaný jednoznačne za to, ţe prvotnou príčinou dopravnej nehody, bolo nesprávne počínanie vodičky L., nakoľko vošla do kriţovatky z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a nedala prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta. Ďalej ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe ak by bolo pravdou tvrdenie vodičky L., ţe vošla do kriţovatky z vedľajšej cesty na hlavnú na pokyn vodiča z ľavej strany vojdením do kriţovatky a pred začatím úkonu odbočovania doľava, sa mala presvedčiť, či z ľavej strany po hlavnej ceste jej nejde ţiadne motorové vozidlo. Toto však neučinila, čo sama aj uviedla, ţe sa pozrela len doprava. Aj keby vodička M. obchádzala tri či štyri motorové vozidlá, vodička L. bola povinná zo zákona, dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta, čo v danom prípade, by vodička M. nikoho neohrozila ani neobmedzila. Odvolávať sa na rýchlosť vodičky M., nepovaţuje ţalovaný za podstatnú vec pri posúdení dopravnej nehody, nakoľko prvotná príčina vzniku dopravnej nehody, bolo nerešpektovanie dopravného značenia, dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta. Uţ so samotného vyjadrenia vodičky L. vyplýva, ţe k dopravnej nehode došlo v čase rannej dopravnej špičky, kde je otázna rýchlosť, ktorú odhadovala na cca 70 km/hod.. Aj keby vodička nedodrţala ustanovenú rýchlosť zo zákona, dopustila by sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nedodrţaním povolenej rýchlosti, avšak zavinenie dopravnej nehody je zo strany vodičky L.. 5 5Sţo/187/2010 Z dôvodu jednoznačného preukázania zavinenia dopravnej nehody vodičkou L., ako aj z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, ţalovaný ani Okresný dopravný inšpektorát nepokladal za potrebné ustanoviť znalca odboru doprava cestná o vypracovanie znaleckého posudku, prípadne odborného vyjadrenia.
ţalovaného spisový materiál obsahoval potrebné náleţitosti pre vydanie rozhodnutia. Z fotodokumentácie dopravnej nehody, hlavne zo záberu č. 2 a 5 moţno konštatovať, ţe vodička L. so svojim vozidlom, nebola celým svojim vozidlom v protismernom ľavom pruhu (foto č. 5), ako aj šikmé postavenie vozidla vodičky M. tesne z deliacim pruhom vozovky. Ţalovaný uviedol, ţe ak by vodička M. viedla svoje motorové vozidle v protismernom pruhu a došlo by k nárazu v tomto pruhu, potom by konečná poloha vozidiel musela byť podstatne ďalej smerom ku krajnici vozovky, pretoţe fotodokumentácia zaznamenala uţ konečnú polohu vozidiel, nie kde došlo k stretu oboch vozidiel. Záverom ţalovaný poukázal na to, ţe ak by vodička M. viedla motorové vozidlo v pravom alebo v ľavom jazdnom pruhu, nezbavuje vodičku L. povinnosti, dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste označenej ako hlavná cesta. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/31/2009-43 zrušil a rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, č.p.:KRP-350/Dl-ODV-2008 zo dňa
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 OSP). V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ak však správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 OSP) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať 8 5Sţo/187/2010 zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 OSP).
zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, ţe povinnosťou príslušného riaditeľstva Policajného zboru - dopravného inšpektorátu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj
jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad § 3 správneho poriadku. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti § 3 ods. 1 správneho poriadku, v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku § 32 a § 46 správneho poriadku, treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov § 34 ods. 5 správneho poriadku, ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje poţiadavku,
ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj poţiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba povaţovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú
príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov § 32 ods. 1 správneho poriadku. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. 9 5Sţo/187/2010 Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia § 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku. Zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).
1 zákona č. 315/1996 Z. z. účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
1 zákona č. 315/1996 Z. z. na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.
1 zákona 315/1996 Z. z. vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekáţky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov; nesmie ohroziť ani vodičov jazdiacich za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič je pri tom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
1 zákona 315/1996 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. 10 5Sţo/187/2010
1 zákona 315/1996 Z. z. vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu odvolací súd v súlade so zistením prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe skutkový stav veci je medzi účastníkmi sporný, ţe posúdenie konania ţalobkyne správnymi orgánmi dáva pochybnosti o tom, ţe správne orgány rozhodli v súlade so zákonom o priestupkoch a ţe názor ţalobkyne na danú dopravnú situáciu, výsledkom ktorej bola dopravná nehoda, ktorá bola predmetom priestupkového konania, prezentovaný v odvolaní treba povaţovať za majúci oporu v preukázanom skutkovom stave a v právnych predpisoch. Obsahom priestupkového spisu vrátane záznamu dopravnej nehody, plániku jej miesta, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie nebolo i
názoru krajského súdu jednoznačne preukázané porušenie v tom čase platného zákona č. 315/1996 Z. z. zo strany ţalobkyne. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení a zásad najvyšší súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne týkajúce sa jazdy vodičky M. v protismere jej rýchlosti, ako aj stave vozidiel a polohy vozidiel po nehode majú oporu v preukázanom skutkovom stave a v právnych predpisoch. Samotné tvrdenie vodičky M., ţe išla 20-30 km/hod. so zaradeným prevodovým stupňom 2 sa javia Najvyššiemu súdu v zhode s krajským súdom ako nelogické vzhľadom na stav jej vozidla po nehode, ktorý sa nachádza v dokumentácii administratívneho spisu. Obchádzanie spolu so zmenou jazdného pruhu, odbočovaním, predchádzaním, otáčaním, cúvaním, zastavením a státím patrí medzi najčastejšie príklady „ohrozenia“ alebo „obmedzenia“ ostatných účastníkov cestnej premávky. Preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia okrem všeobecných povinností vodiča mala vodička M. povinnosť neohroziť ani neobmedziť ostatných účastníkov cestnej premávky, osobitne protiidúcich vodičov a vodičov jazdiacich za ňou. 11 5Sţo/187/2010 Aj z ustálenej judikatúry (napr. Rt 45/79) moţno vyvodiť povinnosť vodiča motorového vozidla, ktorý obchádza pred ním stojace vozidlá, neohroziť a neobmedziť protiidúceho vodiča. A takto, potom neobstojí ani tvrdenie ţalovaného, ţe vodička M. jazdila po hlavnej ceste a mala prednosť.
Najvyššieho súdu základnou zásadou na pozemnej komunikácii je, ţe sa jazdí v pravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky. Jazdou v protismere vodička M. hrubo porušila zákon č. 315/1996 Z. z..
názoru najvyššieho súdu krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku námietky ţalobkyne vznesené v ţalobe podrobne vyhodnotil a dodatočne právne posúdil a ţalovaný v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol krajský súd vysporiadal. Takto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného vznesené v odvolaní sú neopodstatnené a stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave
3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu doplniť dokazovanie v zhora naznačenom smere, osobitne ustanoviť znalca z odboru cestná doprava. Najvyšší súd taktieţ dáva do pozornosti ustanovenie § 250ja ods. 4 OSP
ktorého, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, potom je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní úspešnej ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nemohol priznať, nakoľko si ju v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a zo spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú ( § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP). 12 5Sţo/187/2010 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.