p.. Odkaz na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) nie je aktuálny, keďže neúčinnosť sa môže vzťahovať iba na právne úkony, ktoré sú platné.
ustanovenia § 219 O. s. p.
ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 ZKR, ktorého režimom sa spravujú úkony úpadcu FÉNIX VP, s.r.o., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné, tým nie je dotknutá ich platnosť. Z citovanej dikcie zákona vyplýva, že úkony úpadcu po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prešlo na správcu, nie sú postihnuté neplatnosťou. Sú postihnuté len neúčinnosťou voči veriteľom, aj to len za predpokladu, že majetok úpadcu ukracujú. Voči iným osobám sú tieto úkony ako platné, tak účinné so všetkými dôsledkami, ktoré zákon s nimi spája. Hoci tieto účinky oslabujú význam formulácie obsiahnutej v odseku 1 ustanovenia § 44, súd sa musí s nimi vysporiadať v intenciách ochrany tretích osôb a nemôže úkon posúdiť ako neúčinný bez zákonom predpokladaného postupu, a to incidenčného konania (len oprávnená osoba sa môže domáhať vyslovenia neúčinnosti takéhoto úkonu, a to aj s poukazom na povinnosť preukázať ukrátenie majetku, ktoré nemožno a priori predpokladať len preto, že úkon vykonal úpadca). Keďže zákon predpokladá v zásade platnosť takýchto úkonov je potrebné, aby sa súd prvého stupňa v prípade, že takémuto úkonu odníma zákonom predpokladané účinky bez riadneho konania o odporovateľnosti úkonu, vysporiadal najskôr s jeho platnosťou s ohľadom nemožnosť existencie absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu v obdobných veciach.“. 5.2. Taktiež ústavný súd vytkol dovolaciemu súdu, že sa nevysporiadal s právnym záverom vysloveným v uznesení najvyššieho súdu z 20. decembra 2011, sp. zn. 6Cdo/42/2011, ako aj skutočnosť, že na námietky sťažovateľov nereagoval a ani nevysvetlil dôvod odklonu od vlastnej judikatúry. 5.3. Najvyšší súd
názoru ústavného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie a následne dovolacie námietky, pričom od uvedenej povinnosti ho nemohlo oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré nemožno aplikovať čisto formálne, ale v spojení s judikatúrou ústavného súdu a Európskym súdom pre ľudské práva a súčasne v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p.. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, tento bez akejkoľvek interakcie s už známou rozhodovacou praxou iných všeobecných súdov a bez uvedenia konkrétnych ustanovení zákona, resp. zákonov, vo veci rozhodol a dospel k záveru, že konateľ úpadcu vyhlásením konkurzu nie je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a konať v mene úpadcu, a teda ani podpísať zmluvu o postúpení pohľadávok. Za takýchto okolností uznesenie krajského súdu nie je v súlade § 157 ods. 2 O. s. p.. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu a rovnako tak dovolacieho súdu napraviť pochybenie krajského súdu, ako aj odvolacieho súdu a primeraným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať na podstatné odvolacie námietky sťažovateľov. Najvyšší súd sa však právnou argumentáciou sťažovateľov vôbec nezaoberal a ani neuviedol na zvýraznenie správnosti a presvedčivosti rozhodnutia krajského súdu, resp. najvyššieho súdu žiadne dôvody, ktoré by ústavnému súdu umožnili konštatovať, že svojím postupom pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia neporušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu.
ustanovenia § 92 ods. 2 a ods. 3 O. s. p. je hmotnoprávne posúdenie právneho úkonu preukazujúceho prevod práv neprípustné, pretože v danom štádiu sa rieši len to, či návrh na zmenu účastníkov bol podaný tým, na koho práva a povinnosti, o ktorých sa koná boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu na začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania so zámenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je
hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností. 6.3. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postup, kedy súd zamietol návrh na pripustenie Ing. W. B. na vstup do konania
2 a ods. 3 O. s. p., dôvodiac, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, je takým postupom, ktorým sa jej odňala možnosť konať pred súdom. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací [
4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], prejednal odvolanie Ing. W. B.
ustanovenia § 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné. 8.
2 O. s. p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ, alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. 8.1.
3 O. s. p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súhlas odporcu, alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. 8.2.
1 C. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 8.3.
2 C. s. p., súd vyhovie návrhu
odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť
hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či
hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia o zmene hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je možné vyhovieť, ak sú preukázané formálne podmienky, teda že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinností, o ktoré v konaní ide. Otázka, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené alebo mali prejsť na iného, existujú alebo skutočne na iného prešli, alebo boli prevedené, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie však pri skúmaní procesného nástupníctva.
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom ku dňu podania jej odvolania. 15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
ustanovenia § 92 ods. 2 O. s. p. s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré boli uskutočnené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t. j. do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.