l, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného V. X., ktoré podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Lenky Čomajovej, advokátky v Senici proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. marca 20l4, sp. zn. 6To/108/2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica z l3. mája 20l3, sp. zn. 1T/114/2008, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. X. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Senica z 13. mája 2013, sp. zn. 1T/114/2008 boli obvinení V. X. a W. X. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom
l, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - dňa 6. februára 2008 asi o 22.00 hod. v Kútoch na K. ulici,po predchádzajúcej dohode preskočili drevený plot, natiahli si na hlavu čierne pančuchy, cez záhradu prešli k rodinnému domu nachádzajúcom sa na Z. ulici č. XXX, vybrali časť sklenenej výplne okna na verande, oknom vošli na verandu, násilím vytlačili vchodové uzamknuté dvere, ktorými vošli do vnútorných priestorov domu, tento prehľadali, vošli do izby, kde ležala na posteli H. W., nar. X. januára lXXX, od ktorej V. X. pod hrozbou zabitia žiadal peniaze, preto H. W. zo strachu vytiahla spod vankúša peňaženku s hotovosťou 470,- Sk túto im odovzdala s tým, že viac peňazí nemá, načo W. X. a V. X. z domu odišli, čím H. W., bytom N., Z. XXX, spôsobili poškodením zariadenia škodu vo výške 1500,- Sk (49,79 eur) a odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 470,- Sk (15,60 eur). Za to bol obvinenému V. X. uložený
l88 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 41 ods. l, Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
X. nakoľko pokladal trest, ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/49/2010 z
XXX v I. E., bytom N., Z. XXX spôsobenú škodu vo výške 65,39 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený V. X.. Zo spáchania trestného činu sa necítil byť vinným. Krajský súd v Trnave uznesením z 27. marca 2014, sp. zn. 6To/108/2013,
X. zamietol. Obvinený V. X. písomným podaním doručeným Okresnému súdu Senica
1 písm.
názoru obvineného rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Rozhodnutia súdov nie sú náležite odôvodnenétak, ako to vyžaduje § l68 Trestného poriadku. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, čím bolo porušené jeho právo na dostatočnú jasnosť dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Prvostupňový súd nesprávne opísal skutok, a to výšku škody, ktorú mali obvinení spôsobiť poškodenej H. W. vo výške l 470 Sk (48,80 eur), čo nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, pretože poškodenej mali vziať len 470,-Sk. Túto chybu neodstránil ani Krajský súd v Trnave. Z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, aké boli výpovede obžalovaných, poškodenej a svedkov, ktorí svedčili v prospech obvineného. Tieto dôkazy sa v rozhodnutiach nenachádzajú, a preto ich nemožno preskúmať. Dovolateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že obvinený W. X. poslal súdu pred rozhodnutím list, v ktorom sa k spáchaniu trestného činu priznal, pričom uviedol,že ho nespáchal s obvineným X.. V celom konaní nebol zabezpečený žiadny dôkaz preukazujúci jeho vinu, iba výpoveď obvineného W. X., ktorý ho krivo obvinil. Svoju nevinu sa obvinený X. pokúšal preukázať pri obnove konania na Okresnom súde Senica, vedenom pod sp. zn. lNt/l5/20l4. Súd obnovu konania nepovolil. Vzhľadom na uvedené obvinený V. X. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval
Trestného poriadku a rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného. Zároveň, aby zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 27.marca 20l4, sp. zn. 6To/l08/20l3 z dôvodu uvedeného v ustanovení § l68 ods. l, § 3l9, § 37l ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. Navrhol ďalej, aby súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „ prokurátorka"), ktorá v jej písomnom vyhotovení z 26.apríla 20l7 uviedla, že
jej názoru nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm.
názoru prokurátorky, právo na obhajobu obvineného porušené nebolo. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku je koncipovaný tak, že prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nie je možné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenie dôkazov a správnosť a úplnosť zistenia skutku v predchádzajúcom konaní. Obvinený V. X. neuviedol, že okrem výpovede W. X. súd pri hodnotení dôkazov zohľadnil aj jeho prvotnú výpoveď, v rámci ktorej sa priznal k spáchaniu trestného činu a skutok opísal s podrobnosťami, ktoré mohol vedieť len páchateľ trestného činu. S poukazom na tieto skutočnosti prokurátorka navrhla dovolanie obvineného V. X. odmietnuť
1 písm. c) Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie tohto ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje, a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku;
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený V. X. v konaní pred okresným súdom dôsledne využil právo na obhajobu, ktoré patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Toto právo realizoval prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Boženy Ilavskej (uznesenie Okresného súdu Senica z
4 Trestného poriadku dôvody
ods. l písm.
l písm. c) Trestného poriadku naplnený nebol. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku; z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a pod. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov; pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec, alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Trestného poriadku). V rámci toho dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp., že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, resp. skutky, z ktorých bol obvinený uznaný vinným, boli v skutkovej vete rozsudku vymedzené tak, aby zodpovedali znakom skutkovej podstaty príslušných trestných činov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak , ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov - zločinu lúpeže spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, z ktorých boli obvinení V. X. a W. X. uznaní za vinných a ich konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený V. X. svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkových podstát hore uvedených trestných činov. Vzhľadom na uvedené, ani dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku naplnený nebol.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.