← Slovensko

6 771 559,45 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/9/2018 Identifikačné číslo spisu: 1003898528 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 255a nasl.

C. s. p. a nie podľa § 142 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (k tomu viď bod 12 vyššie). Súd prvej inštancie tak mal najprv rozhodnúť v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania a rozhodnutie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C. s. p.) prichádzalo len do úvahy v prípade, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť. Uvedené podmienky pritom v konaní neboli splnené. 24.

  1. Zároveň nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania je daná aj tým, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému 2/ priznal plnú náhradu trov konania, keďže žalovaný 2/ mal neúspech len v nepatrnej časti. Uvedený postup nebolo možné v rozhodovanej veci aplikovať, v prípade, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o trovách konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C. s. p., a to, že náhradu trov konania pomerne rozdelí.
  2. Súd prvej inštancie pritom pri svojom rozhodovaní absolútne nezohľadnil, či do úvahy neprichádza aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p. (predtým ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do
  3. júna 2016), ktoré navrhoval žalobca aplikovať na rozhodnutie o trovách konania. 25.
  4. Odvolací súd pritom vo svojom skoršom uznesení z
  5. novembra 2013, sp. zn. 3Obo/66/2013, na ktoré v napadnutom uznesení poukázal súd prvej inštancie, nevylúčil aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania. V predmetnom uznesení odvolací súd iba skonštatoval, že súd prvej inštancie (v predchádzajúcom zrušenom uznesení o trovách konania - pozn. odvolacieho súdu) videl dôvody hodné osobitného zreteľa výlučne v správaní sa žalovaných v priebehu konania (ospravedlňovanie neúčasti na pojednávaniach na poslednú chvíľu, podanie námietky zaujatosti deň pred nariadením termínom pojednávania, neustanovenie si právneho zástupcu po dlhšiu dobu). Súdom prvej inštancie uvedené skutočnosti predstavujú procesné práva účastníka, ktorých uplatňovanie v priebehu konania môže mať vplyv na jeho dĺžku, nemôžu však mať samostatne alebo vo vzájomných súvislostiach charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa. Na uvedenom závere odvolací súd zotrváva aj naďalej, avšak je nevyhnutné uviesť, že žalobca videl dôvody hodné osobitného zreteľa aj v iných ním uvádzaných skutočnostiach. 25.
  6. Zároveň však odvolací súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka súdneho konania, prípadne nečinnosť súdu nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do
  7. júna 2016, resp. ustanovenia § 257 C. s. p. v znení účinnom od
  8. júla 2016 (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/176/2010 a nález ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 147/08).
  9. Ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania), v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia nemusí súd zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. ju môže zaviazať len čiastočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p. tak predstavuje negatívny zásah do strany sporu, ktorá bola vo veci samej úspešná. Preto musí predstavovať rozhodovanie o trovách konania podľa § 257 C. s. p. výnimku a nie pravidlo. Pri posudzovaní dôvodov pre rozhodnutie o

§ 257C. s.

p. musí súd vychádzať z konkrétnych individuálnych okolností rozhodovanej veci. Dôvod hodný osobitného zreteľa sa môže týkať určitého druhu konania prípadne konkrétnej procesnej situácie, ktorá v priebehu konania nastala. Zároveň súd prihliada aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán, ako aj na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu nároku na súde, a na postoj strán v konaní (obdobne aj rozsudok najvyššieho súdu z

  1. júna 2017, sp. zn. 3Obo/3/2017, bod 36). 26.
  2. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti neskúmal, čím žalobca opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutie o trovách konania je nesprávne. 26.
  3. Zároveň však k tvrdeniu žalobcu o tom, že je osobou v stave materiálnej núdze a z tohto dôvodu mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, odvolací súd konštatuje, že predmetné tvrdenie samo osebe nepredstavuje dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.. Pri posudzovaní majetkových pomerov musí súd skúmať nielen pomery neúspešnej strany sporu, ale aj to, ako by sa rozhodnutie o

§ 257C. s.

p.. prejavilo na majetkových pomeroch strany, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, a taktiež aj to, či od úspešnej strany sporu možno spravodlivo požadovať, aby sama znášala trovy konania, na náhradu ktorých by mala pri aplikácii ustanovenia § 255 C. s. p. inak nárok. 26.

  1. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že žalobcovi bolo v pôvodnom konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením z
  2. februára 2009 a následne rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Bratislava z
  3. novembra 2013, sp. zn. 5832/2013 mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Vzhľadom na značný časový odstup od vydania uvedených rozhodnutí samotný odkaz žalobcu na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p. nepostačuje, keďže majetkové pomery žalobcu sa mohli zmeniť, a to aj s poukazom na to, že žalobcovi bola právoplatne priznaná suma 99 581,76 eur s príslušenstvom, ktorú si voči žalovaným 2/ a 3/ uplatnil v exekučnom konaní. Ak došlo k vymoženiu uvedenej sumy, alebo jej časti, mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov žalobcu. Na prípadné rozhodnutie o

§ 257C. s.

p. tak musia strany sporu preukázať svoje aktuálne majetkové pomery s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 prvá veta C. s. p. v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 C. s. p..

  1. V rozhodovanej veci bolo nevyhnutné zrušiť okrem odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj uznesenie o trovách konania z
  2. júna 2017, č. k. 8Cb/2/2003-604 nielen vo vzťahu k žalovanému 2/, ale aj vo vzťahu k žalovanému 3/, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie z
  3. júla 2013, č. k. 8Cb/2/2003-447 vo výroku o náhrade trov konania žalovaného 1/. V danom prípade nebol odvolací súd viazaný rozsahom podaného opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie § 379 písm. a/ C. s. p.. V prípade závislosti výrokov môže odvolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol odvolateľom napadnutý. Vtedy sa účinky odvolania vzťahujú aj na tento nenapadnutý, ale závislý výrok. Závislosť výrokov od seba závisí od konkrétneho právneho vzťahu. O závislosti možno hovoriť vtedy, ak medzi výrokmi existuje istý vzťah prejudiciality. Judikatúra najvyššieho súdu (R 73/2004) ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen opravným prostriedkom nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. 27.
  4. Vydanie uznesení o trovách konania žalovaných 1/ a 3/ je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku súdu prvej inštancie uznesenia o trovách konania ako závislé rozhodnutia stratili svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutia vo veci samej by zostali uznesenia o trovách konania žalovaných 1/ a 3/ osamotené a strácali by rozumný zmysel, čo by odporovalo princípu právnej istoty (obdobne viď napr. nález ústavného súdu zo
  5. marca 2016 č. k. I. ÚS 549/2015-33, bod 20 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/173/2008, 2Cdo/267/2008, 1MCdo/14/2010, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012, 4Cdo/52/2014 a 2MObdoV/4/2012).
  6. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať a vo veci rozhodnúť podľa Civilného sporového poriadku aplikujúc aj ustanovenie § 175 O. s. p. v znení účinnom do
  7. decembra 2015 o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a v naznačenom smere bude povinný posúdiť, či žalovaný 3/ podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu včas alebo oneskorene (viď bod 16 vyššie). 28.
  8. Následne sa bude musieť krajský súd vysporiadať s námietkami žalovaných, či bola žalobcom predložená zmenka vystavená ako blankozmenka a či bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, a či žalovaní, ktorých v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, nimi tvrdené skutočnosti preukázali (viď body 17 a 18 vyššie). 28.
  9. Rovnako sa bude musieť súd prvej inštancie zaoberať kauzálnymi námietkami žalovaných zohľadňujúc rozdielnu možnosť uplatnenia kauzálnych námietok žalovaným 1/ ako vystaviteľom vlastnej zmenky a žalovaných 2/ a 3/ ako zmenkových ručiteľov a v prípade záveru o opodstatnenosti podaných námietok bude jeho úlohou vysporiadať sa s tým, či jednotliví žalovaní svoje kauzálne námietky aj v konaní preukázali (viď body 19, 20 a 21 vyššie). 28.
  10. Zároveň súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o trovách konania v súlade s ustanovením § 255 C. s. p., respektíve vzhľadom na procesné návrhy strán posúdi, či neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p.. Ak bude do úvahy prichádzať rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C. s. p., zohľadní všetky skutočnosti uvedené v predmetnom uznesení (viď body 25 a 26 vyššie). 28.
  11. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 C. s. p.), ako aj závermi vyslovenými v náleze ústavného súdu z
  12. marca 2018, č. k. III. ÚS 603/2017-50 (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
  13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C. s. p.).

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.