l k § 145 ods. l Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného I. O. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Obvinený I. O. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra z 18. februára 2015, sp. zn. 4 Tk 5/2014, uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 15. mája 2014 v čase kolo 22.40 hod. v A. v H. L. X., na trávnatej ploche medzi miestnou panelovou komunikáciou a oplotením rodinného domu č. X, v stave pod vplyvom alkoholu, po slovnej hádke a vzájomnej fyzickej potýčke s A. E. vytiahol z vnútorného vrecka svojho kabáta kuchynský nôž o celkovej dĺžke 314 mm a dĺžke čepele 160 mm a veľkou intenzitou ním bodol A. E. do hrudníka vľavo hore, pričom sa nôž zlomil a jeho koncová časť čepele o dĺžke 96 mm zostala v hrudníkovej dutine poškodeného, následkom čoho A. E. utrpel prenikajúce bodnorezné poranenie hrudníka vľavo s poranením vnútornej hrudnej tepny s pneumotoraxom a s nakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, poranenie ľavého horného pľúcneho laloka v oblasti jazykového výbežku s dobou liečenia 7 týždňov. Za to bol obvinený odsúdený
1 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť
zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
1 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. sa obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks kuchynský nôž s označením „G." na rukoväti z plastu čiernej farby a čepeľ kuchynského noža bez označenia výrobcu dĺžky 96 mm.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Na podklade podaného odvolania obvineného a prokurátora rozhodoval Krajský súd v Nitre rozsudkom z 15. apríla 2015, sp. zn. 2 To 21/2015, ktorým
1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
3 Tr. por. obvinenému uložil
1 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť
zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: kuchynský nôž s označením „G." na rukoväti z plastu čiernej farby so zlomenou čepeľou.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obvinený I. O. prostredníctvom ustanovenej obhajkyne Mgr. Barbory Novákovej podal
1 písm. c) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, obvinený v dovolaní uviedol, že súdom nebol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, tak v rámci uvedeného dôvodu obvinený namietal, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože súd mal vychádzať z rozmedzia 4 až 10 rokov a nie 6 až 10 rokov. S poukázaním na dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, tak v tomto zmysle obvinený poukázal na skutočnosť, že spáchanie skutku nikdy nepoprel, k jeho spáchaniu sa priznal a tento aj niekoľko krát úprimne oľutoval, pričom pred okresným súdom uviedol, že sa cíti byť vinným z ublíženia na zdraví, a preto mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť
por. uviedol, že je vinný, ale nie z toho trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Z uvedeného vyplýva, že obvinený neurobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a z toho dôvodu mu súd správne nepriznal poľahčujúcu okolnosť
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Prokurátor sa v rámci svojho vyjadrenia stotožnil aj s argumentáciou odvolacieho súdu v rámci výroku o treste, ktorú považuje za zákonnú a správnu, pričom pri ukladaní trestu sa súd pohyboval v rámci základnej trestnej sadzby. Z uvedeného vyplýva, že obvinenému nebol uložený trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, a preto nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod
1 písm.
c) Tr. por. odmietol, keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Spis spolu s dovolaním obvineného a vyjadrením krajského prokurátora bol doručený dovolaciemu súdu
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním iba všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 34 Tr. por.), ktoré právo bolo od zvolenia si obhajcu na plnú moc v celom priebehu trestného konania zachované, ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným (§ 34 ods. 1 Tr. por.), alebo prostredníctvom obhajcu (§ 44 ods. 2 Tr. por.). Tomuto právu obvineného zodpovedá aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), prípadne
1 Tr. por. rozhodnúť, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú. Obvinený I. O., ako už bolo vyššie uvedené, v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu namietal, že nebol súdom poučený o možnosti urobiť vyhlásenie
1 písm. c) Tr. por. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo zápisnice hlavného pojednávania dňa 28. januára 2015 (č. l. 313) po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie
por. obvinený uviedol, že je vinný, ale nie z toho trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom na hlavnom pojednávaní bola prítomná aj jeho obhajkyňa JUDr. Ľubica Bičianová, a preto mu bolo umožnené, aby si v plnom rozsahu uplatňoval svoje práva, navrhoval dôkazy, vyjadroval sa k vykonávaným dôkazom a bolo už na obvinenom a jeho obhajkyni v akej miere využijú svoje procesné práva. Z uvedeného vplýva, že obvinený bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie
1 Tr. por., pričom jeho vyhlásenie, že je vinný, ale nie zo skutku uvedeného v obžalobe nemožno považovať za priznanie sa k spáchanému trestnému činu, nakoľko v rámci priznania sa v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. by musel obvinený vyhlásiť, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe a nie iného skutku. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný aj krajský súd správne a v súlade so zákonom rozhodli o vine obvineného a k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo, a preto nebol naplnený ani uvedený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Obvinený ďalej uplatnil dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu obvinený namietal, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S námietkou obvineného nesúhlasil ani krajský prokurátor, ktorého vyjadrenie, ako aj rozhodnutie okresného aj krajského súdu považuje dovolací súd za správne a v súlade so zákonom, pretože krajský súd uložil obvinenému za spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, a to v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby po zvýšení
2, 4 Tr. zák., nakoľko správne a v súlade so zákonom vyhodnotil krajský súd priznanie priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák. s poukázaním na odpis registra trestov obvineného (č. l. 231-232), pričom trest bol obvinenému uložený na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby ešte dokonca aj v rámci základnej trestnej sadzby. Obvineného uplatnené námietky týkajúce sa vyššie uvedeného dôvodu nie sú dôvodné, nakoľko neobsahujú žiadne objektívne, konkrétne a dostatočne závažne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por., a preto nemôže byť naplnený predmetný dovolací dôvod. Obvinený ďalej uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Obvinený v rámci predmetného dovolacieho dôvodu namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti
l) Tr. zák., avšak tu je potrebné uviesť, že okresný aj krajský súd správne a v súlade so zákonom rozhodli, keď obvinenému nepriznali poľahčujúcu okolnosť, nakoľko v prípade obvineného v rámci jeho konania neboli splnené zákonné podmienky na priznanie predmetnej poľahčujúcej okolnosti, a to ani na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 28. januára 2015 (č. l. 313), kde po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie
por. obvinený uviedol, že je vinný, ale nie z toho trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. S poukázaním na vyhlásenie obvineného je dôležité uviesť, že na priznanie namietanej poľahčujúcej okolnosti
l) Tr. zák. sa vyžaduje okrem priznania aj úprimné oľutovanie s poukázaním na druhý odsek stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,
ktorého poľahčujúca okolnosť
l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny
1 písm. b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že nepriznaním poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti nie je možné naplniť žiadny z dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. nakoľko sa jedná o namietanie skutkových okolností, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné, viď uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 6 Tdo 56/2013 zo 14. mája 2014, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 2/2015,
ktorého otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia). Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne skutkových zistení.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), písm. h), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného I. O.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.