1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. a iné, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podanom v neprospech obvineného, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. júna 2017, sp. zn. 6 T 17/2017, takto rozhodol: I.
1 Tr. por. vyslovuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 16. júna 2017, sp. zn. 6 T 17/2017, vo výroku o treste, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/, § 371 ods. 3 Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. g/, § 38 ods. 2 Tr. zák. v n e p r o s p e ch o b v i n e n é h o B. I..
2 Tr. por. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 16. júna 2017, sp. zn. 6 T 17/2017, vo výroku o treste sa zrušuje.
2 Tr. por. s a z rušujú aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. II.
2 Tr. por. obvineného B. I., narodeného XX. V. XXXX v M., J., trvale bytom M., K. XXXX, J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Hrnčiarovce nad Parnou, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., b e r i e d o v ä z b y. Väzba začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. dňom
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že v čase okolo 01:25 hod. dňa 11.01.2017 v Z. na ulici K. č. X/Z. doposiaľ nezisteným spôsobom vnikol na pozemok rodinného domu patriaci poškodeným W. N. a S. N. a následne skrutkovačom vypáčil dvojkrídlové okno vedúce do chodby rodinného domu, vošiel do domu, prešiel do kuchyne, kde z čiernej krabičky B. odcudzil kľúče od bezpečnostnej skrinky na úschovu cenín, taktiež z kabelky S. N., ktorá sa nachádzala na kuchynskej linke, zobral finančnú hotovosť 45 Eur, a z peňaženky W. N., ktorá sa nachádzala v kuchyni na komode, zobral hotovosť 140,60 Eur, následne sa presunul po schodoch do šatníka, ktorý sa nachádza na B., kde potváral posuvné dvere na skriniach a potom odomkol odcudzenými kľúčmi bezpečnostnú schránku na úschovu cenín, nachádzajúcu sa O., z ktorej odcudzil prsteň zo žltého kovu s nápisom M. v presne nezistenej hodnote, hodinky zn. L. s čiernym remienkom v presne nezistenej hodnote, hotovosť vo výške 173 751 CZK (6 430,20 Eur), 30 940 HUF (99,98 Eur) a 1 250 USD (1 182,52 Eur), čím svojím konaním obžalovaný B. I. spôsobil poškodeným W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. č. X/Z., a S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. č. X/Z., škodu odcudzením v celkovej výške najmenej 10 000 Eur a škodu poškodením, ku ktorej došlo v súvislosti s konaním obžalovaného vo výške 1 624,60 Eur. Za to okresný súd obvinenému uložil
4, § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. g/, písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. obvineného zároveň zaviazal na náhradu škody poškodenej spoločnosti F., IČO : XX XXX XXX, vo výške 1 624,60 Eur. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o treste podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľka") dovolanie v neprospech obvineného B. I., ktoré odôvodnila existenciou dovolacieho dôvodu
1 písm. h/, písm. i/, § 371 ods. 3 Tr. por., teda skutočnosťou, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa; že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; a že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, resp. boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. V bližšom odôvodnení dovolateľka uviedla, že pri ukladaní trestu súd prvého stupňa vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., teda do úvahy musel vziať pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý
okresného súdu mal byť 2 : 2. Táto skutočnosť mala následne vplyv aj na uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
dovolateľky okresný súd nesprávne vyhodnotil priznanie obvineného ako poľahčujúcu okolnosť
n/ Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a zároveň ako poľahčujúcu okolnosť
l/ Tr. zák. (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie). Spresnila, že napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal na to určeným orgánom, a predpokladá jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal. Môže však ísť aj o objasnenie trestnej činnosti iných páchateľov. Napomáhanie môže mať rôznu formu a spočíva najmä v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení prameňa dôkazov a podobne. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti závisí od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom obvinený napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, z rozsudku je
dovolateľky zrejmé, že súd zvolil formálny prístup, kedy po priznaní sa páchateľa k spáchaniu trestného činu skutočnosť, že nebolo potrebné vykonať dokazovanie, súd vyhodnotil aj ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť - napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní. V prípade, že obvinený inak neprispel k objasneniu trestnej činnosti, nie je možné jeho vyhlásenie, že je vinný
1 Tr. por., zarátať ako dve poľahčujúce okolnosti. Dovolateľka v tejto súvislosti poukázala na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, č. Tpj 55/2016, v ktorom najvyšší súd dospel k obdobnému záveru. V dôsledku takéhoto postupu okresného súdu došlo k situácii, že páchateľovi nebol ukladaný trest pri zohľadnení § 38 ods. 4 Tr. zák., ale za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., teda pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Nesprávne skutkové závery vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam mali za následok uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda zásadne ovplyvnili postavenie obvineného.
dovolateľky takýmto postupom bol porušený zákon v ustanovení § 36 písm. n/, § 38 ods. 2 Tr. zák. a bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. h/, písm. i/, § 371 ods. 3 Tr. por. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že výrokom o treste napadnutého rozsudku bol porušený zákon v uvedených ustanoveniach v prospech obvineného, ďalej aby
2 Tr. por. napadnutý rozsudok v tomto výroku zrušil, rovnako ako ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, aby
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu vec v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť, a
2 Tr. por. aby súčasne rozhodol o väzbe obvineného. Rovnopis dovolania bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by ním mohli byť dotknuté, a obvinenému bol v dovolacom konaní v súlade s § 373 ods. 2 Tr. por. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 38 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. súdom prvého stupňa ustanovený obhajca Mgr. Igor Schweighofer. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu (doručenom okresnému súdu
por. ani § 392 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí vykonanom v zmysle § 384 Tr. por. dospel k záveru, že je dôvod na postup
1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., a že dovolacie dôvody
1 písm. h/, písm. i/, § 371 ods. 3 Tr. por. tak, ako sú obsahovo vymedzené dovolateľkou, sú naplnené. K výrokom I. a II. :
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Dôvod dovolania
1 písm. h/ Tr. por. je formulovaný alternatívne. Znamená to, že tento dôvod je naplnený, ak bol obvinenému uložený trest vo výmere mimo trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom pre prejednávaný trestný čin alebo ak mu bol uložený taký druh trestu, ktorého uloženie pre tento trestný čin nie je prípustné. V prvom prípade pôjde o prípad prekročenia hranice trestnej sadzby v osobitnej časti Trestného zákona alebo o nedodržanie dolnej hranice, pokiaľ je určená, vrátane nerešpektovania osobitných ustanovení týkajúcich sa možnosti uložiť trest v nižšej než určenej výmere. V druhom prípade spravidla pôjde o uloženie určitého druhu trestu bez toho, aby takýto trest zákon pri konkrétnom trestnom čine pripúšťal, pretože uloženie tohto druhu trestu je viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok, v tomto prípade absentujúcich. Naproti tomu uloženie neprimerane prísneho trestu nenapĺňa žiaden dovolací dôvod. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku alebo nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Rovnako tak môže ísť o nesprávnu právnu aplikáciu iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd pri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu a priori nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa, a dovolací súd nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak je dovolanie podané ministrom spravodlivosti
1 Tr. por., ktoré ustanovenie nerozširuje okruh ministrom napadnuteľných rozhodnutí, ale rozširuje okruh dovolacích dôvodov, v rámci ktorých má minister možnosť domáhať sa aj nápravy skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený (R 52/2016). V prejednávanej veci bol obvinený napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 4. júla 2017, uznaný za vinného zo zločinu krádeže
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/, § 138 písm. e/ Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák.
4, § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. g/, písm. h/ Tr. zák. mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo výroku o treste inter alia odôvodnil tým, že pri úvahe o druhu a výmere trestu vychádzal z § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok (väčšia škoda), zavinenie (priamy úmysel), pohnútku (ziskuchtivosť), poľahčujúce okolnosti
l/, písm. n/ Tr. zák. (spáchanie skutku priznal a úprimne oľutoval, napomáhal orgánom činným v trestnom konaní i súdu pri objasňovaní trestnej činnosti), priťažujúce okolnosti
g/, písm. h/ Tr. zák. (spáchal trestný čin na mieste požívajúcom
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného, spáchal viac trestných činov), ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil § 38 ods. 2 Tr. zák., kedy vzal do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý bol vyrovnaný, čiže nedošlo k úprave trestnej sadzby, s ohľadom na čo bol obvinenému uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej pre trestný čin, ktorý bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný. K uvedenému je v prvom rade potrebné poznamenať, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu tak, ako bolo formulované, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd spravoval, ak dospel k záveru o existencii poľahčujúcej okolnosti
n/ Tr. zák., a v čom malo spočívať napomáhanie obvineného orgánom činným v trestnom konaní a súdu v prejednávanej veci. V tejto časti je preto rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. (R 18/2015). Avšak s ohľadom na to, že dovolanie bolo podané v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por., dovolací súd je v tomto prípade oprávnený preskúmavať i skutkové otázky týkajúce sa hodnotenia existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
l/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
n/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
g/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin na mieste požívajúcom
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú právne významné skutočnosti, ktoré sú podstatným prvkom pri určovaní druhu a výmery trestu, a sú spôsobilé významnou mierou ovplyvniť trestnú sadzbu u konkrétneho obvineného. Ich existenciu či neexistenciu je potrebné dôsledne zvažovať, pretože ich nesprávne vyhodnotenie môže viesť až k nezákonnosti uloženého trestu. Poľahčujúca okolnosť
n/ Tr. zák. spočíva v tom, že obvinený ako páchateľ trestného činu v priebehu trestného konania napomáhal orgánom, ktoré sú na objasňovanie trestnej činnosti príslušné, t. j. orgánom činným v trestnom konaní (prokurátor a policajt) a za určitých okolností i súdu, a to najmä podrobným ozrejmením a popísaním svojho konania (prípadne iných skutočností), resp. konania ďalších spolupáchateľov. Predpokladá teda aktívnu, konkrétnu a právne významnú pomoc obvineného adresným orgánom, ktorá vedie k reálnemu objasneniu trestnej činnosti tak, aby bol naplnený základný účel trestného konania. V tejto súvislosti treba podotknúť, že Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, č. Tpj 55/2016, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 44/2017, prijatým za účelom zjednotenia v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností
n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny
1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. bol prijatý záver, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou
pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní
10 Tr. por. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
n/ Tr. zák. Z odôvodnenia k stanovisku vyplýva, že zaujíma negatívny postoj k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť
n/ Tr. zák.
stanoviska „to platí nielen pri uznaní viny
1 písm. b/, c/ Tr. por., ale aj pri "riadnej" výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. (toto ustanovenie je v aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Priznanie sa je teda (za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou
l/ Tr. zák. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť
písmena n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., nie len „operatívne") do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou,
zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 Tr. por.). Zdvojené (ďalšie) použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti)." Z obsahu spisového materiálu dokumentujúceho priebeh prípravného konania v prejednávanej veci vyplýva, že obvinený
n/ Tr. zák. Takúto právnu relevanciu nedosahuje ani vyhlásenie obvineného o vine
1 písm. b/ Tr. por. Poľahčujúca okolnosť
l/ Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného resp. obvineného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. V posudzovanom prípade z obsahu dôkazov vyplýva, že obvinený bol prichytený pri čine (za aktívnej účasti poškodeného, ktorý ho na mieste činu postrelil a znemožnil mu tak únik). Priznanie sa obvineného k spáchaniu činu bolo týmito okolnosťami do značnej miery determinované, keďže inú racionálnu možnosť prejaveného postoja ani nemal. Po takomto priznaní sa, jeho následné prehlásenie o tom, že svoje konanie „úprimne ľutuje" vyznieva iba značne formálne. Následné uznanie a zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti
,§ 36 písm. l/ Tr. zák. zo strany súdu prvého stupňa v posudzovanom prípade vyznieva iba formalisticky, bez zohľadnenia vecnej stránky a konkrétnych okolností prípadu. Na druhej strane obvinený B. I. bol uznaný vinným okrem zločinu krádeže
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. aj pre prečin porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., pričom pri určení výmery trestu prvostupňový súd prihliadol na priťažujúce okolnosti a to, že spáchal trestný čin na mieste požívajúcom
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného (§ 37 písm. g/ Tr. zák.), ako aj, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Použitie priťažujúcej okolnosti
g/ Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, ak páchateľ nie je súčasne odsúdený pre trestný čin porušovania domovej slobody. Použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., (ktorá v sebe zahŕňa priťažujúcu okolnosť
g/ Tr. zák.) na vyvodenie dvoch pre obžalovaného negatívnych dôsledkov v podobe súčasného použitia skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody a zároveň priťažujúcej okolnosti
g/ Tr. zák. odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení , a to § 194 Tr. zák. na jednej strane a § 37 písm. g/ Tr. zák. na druhej strane. Súčasné použitie uvedených ustanovení Trestného zákona teda odporuje princípu zákazu dvojitého pričítania (spravodlivá konkurencia) tej istej okolnosti vo vzťahu k obžalovanému. Ustanovenie § 37 písm. g/ Tr. zák. subsidiárne možno použiť len vtedy, ak zároveň nie je tam uvedený stav zákonným znakom trestného činu (§ 38 ods. 1 Tr. zák.). S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že okresný súd pochybil, keď obvineného uznal vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody
zák. a súčasne pri ukladaní trestu prihliadol na priťažujúcu okolnosť, že spáchal čin na mieste požívajúcom
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného (§37 písm. g/ Tr. zák.). Rezultujúc uvedené je evidentné, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak uzavrel, že obvinenému je potrebné zohľadniť poľahčujúce okolnosti
l/ a písm. n/ Tr. zák. a na druhej strane priťažujúcu okolnosť
g/ Tr. zák., následne nesprávne aplikoval tieto hmotnoprávne ustanovenia, čím v konečnom dôsledku uložil trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a takýto nesprávny postup mal na postavenie obvineného výrazný vplyv (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Je teda nutné konštatovať, že v rozsahu dovolacích námietok sú uplatnené dovolacie dôvody naplnené. Pokiaľ ide o obranu obvineného obsiahnutú v jeho vyjadrení k dovolaniu, je síce pravdivé tvrdenie, že stanovisko, na ktoré odkazuje dovolateľka a ktorého závery prebral aj dovolací súd, bolo prijaté až po rozhodnutí súdu prvého stupňa, na druhej strane treba pripomenúť, že najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania; za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom s tým, že ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Podobne Európsky súd pre ľudské práva (rozsudok zo 6. decembra 2007 vo veci Beian proti Rumunsku, sťažnosť č. 30658/05) konštatuje, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia. Stanoviská slúžiace na zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov nie sú prameňmi práva a posudzovanie ich účinnosti napríklad i z hľadiska možného porušenia zásady zákazu retroaktivity je polemické. Navyše, vzhľadom na obsah spisu v preskúmavanej veci, postup a závery okresného súdu v napadnutej časti ako zákonné a správne neobstoja. Dovolací súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že okresný súd porušil zákon v ustanoveniach § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. g/, § 38 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného, preto bolo potrebné jeho rozhodnutie vo výroku o treste zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie.
1 Tr. por. orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť v súlade s rozsudkom dovolacieho súdu. K výroku II. :
2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
3 Tr. por. dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
2 alebo § 403, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní. Obvinený B. I. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní troch rokov v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Hrnčiarovce nad Parnou. Dátum pravdepodobného ukončenia výkonu jeho trestu je
1 písm. c/ Tr. por. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.