Najvyšší súd 1 Obdo V 85/2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky , ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: T. proti žalovanému JUDr. P. správca konkurznej podstaty úpadcu X. IČO: X. o určenie pravosti popretej pohľadávky, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cbi 137/06, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- septembra 2007 č. k. 6 Obo 160/2007-41, rozhodol t a k t o : Uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
- septembra 2007 č. k. 6 Obo 160/2007-41 odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané. Pri posudzovaní dodržiavania zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal odvolací súd z tzv. fikcie doručenia doporučene podanej zásielky, určenej do vlastných rúk právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. V zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. sa zásielka považuje za náhradne doručenú iba v prípade, že adresát, ktorý nebol pri doručovaní zásielky zastihnutý, sa v mieste doručovania inak zdržiava. Na základe šetrenia odvolacieho súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa
- júna 2007 (
- pokus o doručenie zásielky súdu) sa na adrese doručovania nezdržiaval, nakoľko sa zúčastnil vyšetrovacích úkonov v trestnej veci ČVS:PPZ-1/BOK-V-2007, vedenej na Prezídium policajného zboru v Košiciach, o čom predložil oznámenie UVV a UVToS Košice o uskutočnení výsluchu obvinených od
- hod. do
- hod. Následne sa zúčastnil iných pracovných stretnutí v Košiciach a v popoludňajších hodinách pracovne cestoval do Bratislavy, kde sa dňa
- júna 2007 zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Bratislave. 1 Obdo V 85/2007 2 Dôvody neprítomnosti na adrese doručovania, uvádzané právnym zástupcom žalobcu nemohol odvolací súd akceptovať, nakoľko dňa
- júna 2007 právny zástupca svoju neprítomnosť na uvedenej adrese nepreukázal. Z oznámenia Prezídia policajného zboru Košice je zrejmé, že výsluch obvinených, na ktorom sa právny zástupca zúčastnil, trval do 11.00 hod. Preto právny zástupca mal v tento deň reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámením poštového doručovateľa o tom, že mu zásielku príde doručiť nasledujúci deň, a teda mal aj reálnu možnosť si túto zásielku v tento deň vyzdvihnúť. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže ospravedlniť jeho následná neprítomnosť v mieste doručovania nasledujúci deň. Rovnako aj v tento nasledujúci deň právny zástupca mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku po návrate z pojednávania v Bratislave, ktoré sa konalo o 10.45 hod. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že bol dodržaný postup doručovania zásielky predvídaný ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p., a teda platí fikcia doručenia zásielky súdu. Zásielka súdu bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená náhradným spôsobom, a to tretím dňom po jej uložení na pošte, t. j. dňom
- júla 2007 (keďže posledný deň 3-dňovej úložnej lehoty pripadol na sobotu
- júna 2007). Týmto dňom začala plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania. Posledným dňom odvolacej lehoty bol utorok
- júla
- Žalobca podal odvolanie poštou, zásielku prevzal na doručenie Poštový úrad R. dňa
- júla 2007, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie žalobcu ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podal žalobca a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol: Rozsudok súdu prvého stupňa môjmu právnemu zástupcovi bol doručený
- 2007 a tento v 15-dňovej lehote podal proti rozsudku odvolanie. Je síce pravdou, že rozsudok prevzal právny zástupca na základe oznámenia o uložení zásielky na pošte, avšak podľa môjho názoru podal v zákonom stanovenej lehote. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako odvolacieho súdu, tento nemohol akceptovať dôvody neprítomnosti môjho právneho zástupcu na adrese doručovania. S týmto názorom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť. Právny zástupca zdokladoval, že v čase doručovania zásielky rozsudku, t. j. dňa
- 2007 sa pracovne zdržiaval v K., o čom predložil do spisu dôkaz a následne dňa
- 2007 sa zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Bratislave, teda dostatočne 1 Obdo V 85/2007 3 preukázal svoju neprítomnosť v mieste a čase, kedy sa zásielka mala doručovať. V žiadnom prípade neobstojí konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že môj právny zástupca mal dňa
- 2007 reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámením poštového doručovateľa o tom, že mu zásielku príde doručiť nasledujúci deň, a teda, že mal reálnu možnosť zásielku si v tento deň vyzdvihnúť. Ani
- 2007, ani
- 2007 sa môj právny zástupca z objektívnych dôvodov (pracovné povinnosti) nezdržiaval v mieste a čase doručovania. Pre úplnosť dodávam, že pošta v meste R. je otvorená do 17.30 hod. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, a nie je mi známa skutočnosť, či poštový doručovateľ po prvom oznámení zásielku uložil na pošte, alebo či sa pokúsil o jej doručenie znova v čase uvedenom v novej výzve. Odvolací súd si tieto skutočnosti neoveril prípadným výsluchom doručovateľky. V zmysle ustálenej súdnej praxe, k platnému doručeniu písomnosti, ktorá má byť doručená účastníkovi do vlastných rúk, v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O. s . p. nedôjde, ak sa v mieste doručenia nezdržiaval v čase doručovania písomnosti alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Účelom fikcie doručenia je síce posilniť právnu istotu, ale len za predpokladu, že budú bez výnimky splnené náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú splnené všetky právne náležitosti (z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú), súd nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie. Poukazujem tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované v časopise „Zo súdnej praxe“ č. 2/2007, pod č. 21 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 237/2004). Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava preto považujeme za nesprávne a také, na základe ktorého nám bola odňatá možnosť konať pred súdom. Sme toho názoru, že nám bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom na podanie dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho 1 Obdo V 85/2007 4 pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Odvolací súd vychádzal z toho, že právny zástupca (advokát) žalobcu v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa dňa
- 2007 sa zdržiaval v mieste doručovania, teda v R.. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalobcu dňa
- 2007 bol pracovne v K.. Konštatovanie odvolacieho súdu, že v tento deň právny zástupca žalobcu mal reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámením poštového doručovateľa (§ 47 ods. 2 O. s. p.), nie je preukázané, v tomto smere v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, pričom žalobca tvrdí, že jeho právny zástupca dňa
- 2007 z K. cestoval priamo do B.. Teda prinajmenšom existuje dôvodná pochybnosť o tom, že by adresát sa v mieste doručovania zdržiaval v uvedený deň, keď naviac preukázateľne v nasledujúci deň, t. j.
- 2007 bol pracovne v B.. V zmysle ut. § 47 ods. 2 O. s. p. doručovateľ adresáta o následnom doručení upovedomí iba v prípade, ak adresát sa v mieste doručenia zdržuje. V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by táto podmienka následného doručenia bola splnená, a preto odvolací súd pochybil, keď odvolanie ako oneskorené odmietol. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- novembra 2009 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu