1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného H. V. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo 14. júna 2017, sp. zn. 6T/34/2016, bol obvinený H. V. uznaný za vinného zo zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že po tom, ako spoločnosť T., s.r.o. so sídlom Levočská XXXX/XX, 058 01 Poprad, IČO: XX XXX XXX ako zhotoviteľ dňa
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. súd určil obvinenému skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov a zároveň mu
4 písm. g) Tr. zák. uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu. Proti tomuto rozsudku zahlásil priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní zo
obvineného súd nevysporiadal s dvojitým vedením účtovníctva zo strany spoločnosti T., s.r.o., pričom spoločnosť neuhradenie faktúr nikdy neurgovala a vo vzťahu s T. vedie viacero civilných konaní. Záverom poukázal na výpoveď J. T. a Y. X. pred Daňovým úradom Poprad. V závere žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
1 písm. a), b), c), d) a následne
1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí 15. marca 2018 uznesením sp. zn. 7To/26/2017, ktorým
por. odvolanie obvineného H. V. zamietol, pretože nebolo dôvodné. Odpis uznesenia krajského súdu obvinený H. V. prevzal
1 písm. c) Tr. por. namietal skutkový stav s poukázaním na viaceré skutočnosti, že okresný súd aj krajský súd sa nevysporiadali s viacerými argumentami a to, že J. T. ani Z. X. nevedeli vierohodne vysvetliť, prečo neurgovali od U. V. jednotlivé splátky; J. T. a Z. X. nevedeli vysvetliť otázku číslovania faktúr a vedenia duplicitného účtovníctva. Účelom vytvorenia účtu
obvineného bolo umožnenie vyplatenia provízií, na ktoré mal obvinený nárok na novovytvorený účet formou platieb od U. V.. Číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli posielané platby od U. V., bolo číslom účtu J. T., teda na úkor T., s.r.o. sa obohatil právo on. Obvinený namietal aj nepreukázanie subjektívnej stránky spáchania trestného činu. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., tak v rámci predmetného dôvodu obvinený uviedol, že rozhodnutie oboch súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže je zrejmé, že zistený skutok vôbec neodôvodňuje záver, že ide o trestný čin podvodu v zmysle obžaloby. Obvinený poukázal na skutočnosť, že nový účet bol vytvorený za účelom, aby T., s.r.o. mu mohla vyplácať provízie za získané zákazky. J. T. vedel o tom a výslovne súhlasil s tým, aby na tento účet prišli platby od U. V.. Obvinený ďalej opísal priebeh konania s J. T. a má za to, že J. T. pri ústnom udelení súhlasu s oznámením o zmene čísla účtu pre U. V. konal nečestne, keď si ponechal zadné dvierka na to, aby v prípade odchodu obvineného z firmy T., s.r.o. mal na neho argument v tom smere, že si nechal neoprávnene zasielať predmetné platby na účet a že oznámenie o zmene čísla účtu vykonal bez vedomia J. T.. Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/26/2017 z 15. marca 2018 a rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/34/2016 a vyslovil porušenie zákona v zmysle § 386 Tr. por. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Možnosť vyjadriť sa využil iba prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý vo svojom vyjadrení (č.l. 380-383) uviedol, že všetky uvedené skutočnosti, ktoré obvinený namietal v dovolaní, už namietal v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj v podanom odvolaní, pričom v dovolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. S rozhodnutiami súdov v predmetnej veci sa plne stotožnil a vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por., tak je zrejmé, že v danej veci nebol naplnený žiaden dovolací dôvod dovolania v zmysle § 371 Tr. por., a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného H. V. odmietol
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom poriadku upravené v § 2 ods. 9 Tr. por. Dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. je však iba zásadné porušenie práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušené právo na obhajobu tým, že obvinený nemal obhajcu, aj keď ho
zákona mal mať, pričom táto skutočnosť je dôvodom dovolania bez ohľadu na to, z akého dôvodu mal obvinený obhajcu mať v zmysle § 37 a § 38 Tr. por. Dôležité sú preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. S poukázaním na námietky obvineného v dovolaní je potrebné uviesť, že obvinený spochybňoval vierohodnosť dôkazov a správnosť spáchaného skutku, ako aj nepreukázanie subjektívnej stránky, čo je v dovolacom konaní neprípustné, nakoľko sa jedná o namietanie skutkového stavu a nevyhodnotenia dôkazov, pričom tieto námietky nijako nezakladajú ani opodstatnenosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože významom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu, ktorým je dovolací súd viazaný s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 34/2014 z 12. augusta 2014,
ktorého I. Znemožnenie uplatnenia práva na obhajobu, ktoré zákon priznáva podozrivej osobe, je subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod
1 písm.
10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. S námietkami uvedenými v dovolaní sa už oba súdy nižšieho stupňa relevantným spôsobom vysporiadali. Dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie ich rozhodnutí, ktoré pokladá za správne a v súlade so zákonom, pričom je viazaný ustáleným skutkovým stavom, na ktorom sa ustálil okresný a krajský súd v danej veci obvineného. Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že obvinený mal od začiatku trestného stíhania zvoleného obhajcu JUDr. Viktora Novýsedláka (č.l. 12, 378), ktorý obvineného zastupoval v priebehu prípravného konania, v konaní pred súdom prvého stupňa a následne aj v odvolacom a dovolacom konaní, pričom obaja mali možnosť navrhovať dôkazy, klásť svedkom i poškodenému otázky a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. V tomto smere dovolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto argumentáciu obvineného vo vzťahu k tomu dovolaciemu dôvodu nemohol akceptovať, pretože nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V zmysle tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal, že rozhodnutie oboch súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže je zrejmé, že zistený skutok vôbec neodôvodňuje záver, že ide o trestný čin podvodu v zmysle obžaloby a spochybňoval zistený skutkový stav veci, ako aj nepreukázanie subjektívnej stránky. Vzhľadom k námietkam obvineného dovolací súd pokladá za potrebné poukázať na stanovisko Tpj 39/2010,
ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. S poukázaním na uvedené námietky obvineného je potrebné uviesť, že sú neprípustné v dovolacom konaní a ani nezakladajú namietaný dovolací dôvod. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného ako zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného v rozsudku okresného súdu, ako aj v napadnutom uznesení po objektívnej i subjektívnej stránke. V tomto smere námietky obvineného nie sú opodstatnené. Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného H. V.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.