1 písm. d) Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného Q. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 9. júna 2017, sp. zn. 46T/77/2016 bol obvinený Q. Y. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe, že obvinený Q. Y. napriek tomu, že mal rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 T 60/2008 zo dňa
zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T 150/2015 zo dňa
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu. Rozhodujúc vo veci
3 Tr. por. obvinenému Q. Y., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., I. XX, uložil
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
2 písm. b) Tr. zák.
2, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obvinenému uložil súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 2 (dva) roky.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T 150/2015 zo dňa
hlásenia ústavu na výkon trestu vykonať dňom
názoru obvineného rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon, pretože rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, nakoľko súd
obvineného vychádzal z priestupku, ktorý nikdy nebol prejednávaný, riešený, vyriešený, a teda sa nestal, preto nemôže slúžiť ako podklad v tejto trestnej veci. Navyše policajti
obvineného postupovali nezákonne, a teda ani účelové vyhlásenie obvineného o vine nemôže
neho odviesť pozornosť od tejto nezákonnosti. Okrem toho obvinený namieta, že mu nikdy nebola doručená obžaloba v prejednávanej trestnej veci, čo
obvineného zakladá dovolací dôvod
1 písm.
neho uložením súhrnného trestu krajský súd porušil zákon. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu považuje obvinený za správny, zákonný a spravodlivý. V závere dovolania obvinený navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť prokurátor využil podaním došlým na súd prvého stupňa 29. marca 2018 (č.l. 271-274). Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je správne a zákonné. Námietky obvineného nenapĺňajú ním uplatnené dovolacie dôvody, a preto navrhol dovolanie obvineného
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľa obsahovo napĺňajú niektorý z nimi uplatnených dovolacích dôvodov. Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápane len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny, pretože na základe dovolania prokurátora bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený v neprospech obvineného. Na druhej strane však obvinený v konkrétnom prípade nemôže úspešne uplatňovať dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až g) Tr. por. Bráni tomu vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. a dovolací súd sa takýmito námietkami nemôže zaoberať. Napriek tomu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v prerokúvanej veci žiadne porušenie práva obvineného na obhajobu nezistil a v priebehu trestného stíhania boli všetky získané dôkazy súdom vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu možno namietať, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený však bližšie nekonkretizoval v čom má spočívať ním uplatnený dovolací dôvod. V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenia ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), g), i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Q. Y.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.