1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného X. L. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Nitra rozsudkom zo 14. februára 2017, sp. zn. 1T/50/2016, uznal obvineného X. L. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Canabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka konope - rastlín rodu Cannabis tetrahydrokanabinol - THC je zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Okresný súd Nitra obvinenému X. L. za to uložil
2 Tr. zák. nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť
zák., s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
2 písm. b), ods. 4 Tr. zák.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - dvoch kusov kovových drvičiek, - jednej digitálnej váhy „TUFF-WEIGH“, - jedného kovového kotlíka s nápisom Bong Cap, - a jednej drvičky tyrkysovej farby, ktoré sa nachádzajú v úschove na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície v Nitre.
1 písm. c) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 2.340,- (dvetisíc tristo štyridsať) eur, ktorá sa nachádza na účte číslo F. vo X. Ba nke, a.s., Bratislava.
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí a finančnej hotovosti vo výške 2.340,- (dvetisíc tristo štyridsať) eur sa stáva štát.
2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku podal obvinený, ako aj jeho matka X. L. odvolanie, a to proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo, pričom prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku (č.l. 962). Na podklade podaných odvolaní rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom z 26. apríla 2017, sp. zn. 2To/15/2017,
1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
3 Tr. por. a § 172 ods. 2 Tr. zák. obvinenému X. L. nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť
zák., nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť
zák., postupom
2 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr .zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - dvoch kusov kovových drvičiek, - jednej digitálnej váhy „TUFF-WEIGH“, - jedného kovového kotlíka s nápisom Bong Cap, - a jednej drvičky tyrkysovej farby, ktoré sa nachádzajú v úschove na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície v Nitre
5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť v zmysle § 183 ods. 1 písm.
1 písm. c) Tr. por., že nebolo vyhovené žiadosti obhajcu o nazretie do utajovaných príloh spisu v celom rozsahu a boli mu predložené iba dva príkazy sudcu s poukázaním na § 6 ods. 4 Tr. por., čím nastal rozpor so zásadou rovnosti zbraní, ktorej podstatou je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu (ESĽP vo veci MetalcoBt. v. Maďarsko rozsudok z 1. februára 2011 č. 34976/05).
obvineného v prípravnom konaní boli porušené práva obhajoby tým, že vyšetrovateľ zamietol žiadosť obhajcu zúčastniť sa úkonov trestného konania v zmysle § 85 ods. 5 Tr. por., pričom zadržaný podozrivý má práva
por. a nikde nie je ustanovenie o zamietnutí uplatnenia práva. Ďalej obvinený namietal, že obžaloba bola podaná pre iný skutok, ako bolo vznesené obvinenie a taktiež neboli upozornení o zmene posudzovania skutku, a preto bolo porušené ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por. Okresný súd v rozpore s § 256 ods. 1 Tr. por. nevyzval obhajcu na zaujatie stanoviska k obžalobe, ale mal postupovať
1 písm. h) Tr. por.
obvineného boli vykonané aj nezákonné výsluchy svedkov P., O. a F., pričom svedkovia mali spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorým bola sľúbená beztrestnosť za výpovede. Nezákonnosťou
teórie plodov otráveného stromu sú postihnuté aj všetky ďalšie ich výpovede. Uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdov došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, nemožno bez pochybností dôjsť k záveru, že obvinený im predával omamnú a psychotropnú látku tak, ako ju definuje zákon. Túto skutočnosť nemožno
obvineného ustáliť len na základe pocitov svedkov, čo preukazujú vedecké výskumy, ktoré boli vykonané ako dôkaz ich prečítaním. Súd zrejme opomenul skutočnosť, že svedkovia vypovedali, že v čase užívania marihuany požívali alkoholické nápoje. Orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, že by obvinený predával alebo inak poskytoval omamné a psychotropné látky, aj keď niektorí svedkovia uviedli, že si od obvineného niečo kupovali alebo inak zadovážili, avšak nie sú schopní, ani oprávnení určiť, či marihuana, ktorú si zadovážili od obvineného obsahovala THC v takom množstve, aby išlo o omamnú a psychotropnú látku.
obvineného predaj marihuany bez účinnej látky, v koncentrácii, ktorá nie je spôsobilá vyvolať návyk, psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z., nie je trestný.
obvineného obžaloba neuniesla dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť naplnenia skutkovej podstaty
2 písm.
obvineného aj tým, že súd sa vôbec nezaoberal vykonanými dôkazmi a právnou argumentáciou obhajoby k nim s poukázaním na princíp „in dubio pro reo“, nakoľko pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní, trvali aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. V danom prípade orgány činné v trestnom konaní ani súd nepreukázali, že by obvinený predával alebo inak poskytoval nejakým osobám omamnú a psychotropnú látku. Obvinený namietal aj závery znaleckého posudku, a to stopy č. 26 s poukázaním aj na čl. I. Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 35 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 4/2016. Ďalej obvinený v rámci svojho dovolania namietal porušenie prezumpcie neviny a nepoužitie zásady „in dubio pro reo“, nakoľko akú látku predával a ktorým osobám už v súdnom konaní nebolo možné preukázať ani vyvrátiť. Orgány činné v trestnom konaní nevykonali vyšetrenie skutkového stavu veci tak, aby odstránili všetky pochybnosti, a to napriek tomu, že procesná situácia, aj zákonné ustanovenia im to umožňovali. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky prebiehal cca 8 mesiacov a
obvineného v časti nezákonne, nakoľko orgány činné v trestnom konaní nevyužili jeho potenciál na zistenie skutkového stavu bez všetkých pochybností. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. obvinený uviedol, že bol porušený zákon v ustanovení § 115 ods. 3 Tr. por. a v čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky. V súdnom konaní boli vykonané nezákonne získané dôkazy, a to odposluchy a záznamy z telekomunikačnej prevádzky. Na základe návrhu okresného prokurátora sp. zn. I PO-V-51-1/2015-NR-3 z 30. marca 2015 bol dňa 1. apríla 2015 sudcom pre prípravné konanie vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam z telekomunikačnej prevádzky pod č. OS NR-V-183-1/2015-4Ntt/59/2015
2 Tr. por. na odpočúvanie účastníckej stanice obvineného od
2 Tr. por. na odpočúvanie tej istej účastníckej stanice obvineného od
vyšetrovateľa nenachádzali, a tak v rozpore so zákonom neboli ani predložené k nahliadnutiu. V súdnom spise bol po námietke nezákonnosti časti odposluchov odtajnený aj tretí návrh a príkaz sudcu, a to návrh okresného prokurátora sp. zn. I PO-V-160-1-/2015-NR-3 z
por. po ukončení odpočúvania a záznamu opakovane na ďalších takmer 6 mesiacov, alebo príkaz o takúto dobu predĺžiť, a preto považuje toto konanie orgánov činných v trestnom konaní za hrubé obchádzanie zákona a žiadal, aby boli záznamy získané vykonaním nezákonného odpočúvania ako dôkaz vylúčené, a to od hovoru č. 275 po hovor č. 6131, ktoré boli vykonané na základe nezákonne vydaného opätovného príkazu pod č. OS NR-V-362-1/2015-4Ntt/163/2015, ktorý je uvedený aj na všetkých prepisoch. Krajský súd v Nitre
obvineného nepreskúmal riadne legálnosť, legitimitu a proporcionalitu vydaných príkazov, ani otázku ich použiteľnosti a zákonnosti dôkazov takto získaných, vo svojom odôvodnení neuviedol, či a v akom rozsahu preskúmal napadnuté príkazy, čo je
obvineného bez pochýb v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukázaním na jeho uznesenie sp. zn. 6 To 12/2011 z
obvineného založené na nezákonne získanom dôkaze, a to zaistenej finančnej hotovosti vo výške 2 340,- Eur, pretože tieto finančné prostriedky neboli zaistené zákonným spôsobom v zmysle § 95 Tr. por. , nakoľko ak by mali byť zaistené ako doličná vec, tak by museli byť zaistené „in natura“ ako bankovky, ktoré nie je možné zameniť, teda aj so zapísaním čísel bankoviek. Krajský súd však trest prepadnutia finančnej hotovosti neuložil, napriek tomu tento dôkaz mohol
obvineného ovplyvniť rozhodnutie senátu o jeho vine, čím bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. obvinený uviedol, že napriek tomu, že odvolanie bolo podané proti všetkým výrokom, krajský súd o výroku o vine nerozhodol, tento teda
obvineného nenadobudol právoplatnosť, preto nemôže byť zákonný výrok o treste. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený uviedol, že súd sa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný, a to v časti kvalifikovanej skutkovej podstaty. Len z hľadiska skutkových okolností sa obmedzil na konštatovanie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Kúpa, predaj, výmena a zadováženie drog viacerým osobám sú už zahrnuté v základnej skutkovej podstate trestného činu
1 písm. c) Tr. zák., nakoľko ustanovenie zahŕňa túto činnosť vo vzťahu k neobmedzenému počtu osôb s poukázaním na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák.
obvineného, ak je určité konanie zahrnuté už v znakoch základnej skutkovej podstaty, nie je možné to isté konanie považovať aj za znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože to vylučuje ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., ktoré zakazuje, aby ten istý znak bol znakom základnej a zároveň aj kvalifikovanej skutkovej podstaty toto istého trestného činu.
obvineného bolo povinnosťou krajského súdu sa vysporiadať s argumentáciou obvineného, nakoľko bola jednou s kľúčových častí obhajoby, inak porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko tieto práva v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Obvinený ďalej spochybňoval zohľadnenie § 138 písm.
obvineného zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/17207 z 3. februára 2016 vyplýva, že bezprostredné nebezpečenstvo poškodenia zdravia alebo priame ohrozenie života (z hľadiska toxikologického) ako následok fajčenia konope prakticky nehrozí. V prípade dlhodobejšieho užívania sa môže vyvinúť závislosť organizmu. V tomto prípade však
obvineného všetci svedkovia uviedli, že drogy neužívajú, nebolo preukázané, že by sa u nich psychická závislosť objavila alebo hrozila. V tomto prípade teda znalecký posudok vyvrátil ohrozenie ľudského života alebo zdravia, na základe čoho skutková podstata
2 písm. c) Tr. zák. naplnená nebola, teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku. Obžaloba
obvineného počas celého konania taktiež neustálila miesto a čas, kedy konkrétne mal predať omamné a psychotropné látky a ktorým osobám, pričom to nebolo ani preukázané a zo žiadneho z vyprodukovaných dôkazov nevyplýva, že by sa jednalo naraz o viac ako 3 osoby, a teda by mohlo ísť len o trváci alebo pokračovací trestný čin
1 Tr. zák. Nie je možné totiž viaceré následky sčítať a vysloviť naplnenie znaku na viacerých osobách, pričom s uvedenými námietkami sa krajský súd nezaoberal a taktiež sa nevysporiadal ani s nesprávnym právnym posúdením skutku, čo sa týka množstva zaistenej drogy s poukázaním na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2011, sp. zn. 1To/86/2011, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/127/2011, 4To/11/2014. Krajský súd v Nitre
obvineného nesprávne použil ustanovenie § 36 Tr. zák., keď mu nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a to najmä nepriznanie poľahčujúcej okolnosti
2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/15/2017 z
1 Tr. por. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
2 Tr. por. Okresnému súdu Nitra sa súčasne nariaďuje, aby vec rozhodol iný sudca, v inom zložení senátu.
2 Tr. por. sa obvinený X. L. neberie do väzby. Okresný súd Nitra v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor podaním došlým na súd prvého stupňa 11. mája 2018 (č.l. 1099). Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že skutkový stav v danej veci bol zistený správne, spoľahlivo a v rozsahu postačujúcom pre objektívne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), g), h), i) nie sú naplnené, ako to uvádza obvinený s odkazom na obsah spisového materiálu. S poukazom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd dovolanie odmietol
c) Tr. por., nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por., eventuálne dovolanie
1 zamietol. Vyjadrenie prokurátora bolo súdom prvého stupňa doručené obvinenému
obvineného konajúci prokurátor takto postupoval v celom konaní a ani v dovolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno obžaloby. Ničím nevyvrátil dôkazy a tvrdenia obvineného, že bol porušený zákon, a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu v zmysle navrhovaného petitu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolací súd uvádza, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie umožňuje oprávneným osobám
Trestného poriadku namietať porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v zmysle dovolacích dôvodov, avšak námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania. Dovolanie je možné podať proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, pričom nie je prostriedkom na revíziu skutkových zistení, ustálených okresným a krajským súdom, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený uplatnil dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Obvineným uplatnený dovolací dôvod vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním iba všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 34 Tr. por.), ktoré právo bolo od zvolenia si obhajcu na plnú moc v celom priebehu trestného konania zachované, ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným (§ 34 ods. 1 Tr. por.), alebo prostredníctvom obhajcu (§ 44 ods. 2 Tr. por.). Tomuto právu obvineného zodpovedá aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), prípadne
1 Tr. por. rozhodnúť, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú. Obvinený X. L., ako už bolo vyššie uvedené, v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu namietal, že neboli vykonané navrhované dôkazy, boli vykonané nezákonné výsluchy svedkov, obžaloba bola podaná pre iný skutok ako bolo vznesené obvinenie, nebolo vyhovené žiadosti obhajcu o nazretie do utajovaných príloh v celom rozsahu, vyšetrovateľ zamietol žiadosť obhajcu zúčastniť sa úkonov trestného konania v rámci ustanovenia § 85 ods. 5 Tr. por., namietal aj nepoužitie zásady „in dubio pro reo“, pričom
obvineného bola porušená prezumpcia neviny. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.
zistenia dovolacieho súdu postupovali pri hodnotení vykonaných dôkazov oba nižšie súdy v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Skutočnosť, že súdy neakceptovali obranu obvineného, nemožno považovať za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu. Výsluchy svedkov boli takisto vykonané v súlade so zákonom, ktorých sa obhajkyňa obvineného aj zúčastnila a mala možnosť im klásť otázky. Obhajkyni obvineného bol predložený celý spis a súčasne jej bola poskytnutá fotokópia celého vyšetrovacieho spisu sp. zn. KRP-124/1-VYS-NR-2015. S poukázaním na námietku obvineného, že mu bola zamietnutá žiadosť, kde žiadal byť upovedomený o všetkých úkonoch vo veci a zúčastniť sa ich, tak tu je potrebné uviesť, že o jednotlivých úkonoch boli obvinený aj jeho obhajkyňa upovedomovaní, a to aj o výsluchoch svedkov, aj napriek zamietnutiu ich žiadosti, o čom svedčia aj úradné záznamy. K námietke obvineného ohľadne nepoužitia zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., je potrebné uviesť, že použitie predmetnej zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, preto je aplikácia tejto zásady v dovolaní neprípustná. Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd pokladá za dôležité uviesť, že obvinený sa v rámci konania sám čiastočne priznal, že si zadovažoval hlavne marihuanu v O. P. v Nitre, pri F. a marihuanu predával 0,5 gramu za 5,- Eur (č.l. 692-693), pričom na základe vykonaného dokazovania bol obvinený usvedčený aj výpoveďou svedkov, záznamom telekomunikačnej techniky, závermi znaleckého posudku, ako aj zaistenými stopami z domovej prehliadky, kde na podklade všetkých vykonaných dôkazov dospel okresný súd ku skutkovým záverom, ktorými je dovolací súd viazaný a nemôže ich dopĺňať ani meniť. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s ustáleným skutkovým stavom, ako aj s výrokom o vine, a preto nemenil skutkový stav ani nezrušil výrok o vine, ale iba výrok o treste. Z obsahu spisového materiálu taktiež vyplýva, že obžaloba (č.l. 669-671) bola podaná pre ten istý skutok ako bolo vznesené obvinenie, nakoľko v rámci vznesenia obvinenia (č.l. 2-4) aj v podanej obžalobe bol skutok rovnako kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, zisteným okresným súdom, resp. krajským súdom a nie je oprávnený takto ustálený skutkový stav skúmať ani meniť. Obžaloba aj spolu s návrhom na vykonanie dôkazov a oznámením termínu hlavného pojednávania na deň
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. V zmysle Trestného poriadku platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že odpočúvanie a záznamy z telekomunikačnej prevádzky v posudzovanej veci boli nielen súdom, ale aj v prípravnom konaní vykonané a zadovážené v súlade so zákonom, keď boli na predmetné odpočúvania vydané príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 Tr. por. S danými prepisom, ako aj so záznamom boli oboznámení obvinení aj jeho obhajkyňa. Nie je opodstatnená argumentácia obvineného, že dôkazy tvoriace predmet skutku rozsudku súdu prvého stupňa, boli získané nezákonne. S touto argumentáciou sa vyrovnal tak okresný súd, ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Z uvedených dôvodov dovolací súd nemohol námietky obvineného uvedené v jeho dovolaní akceptovať. Predmetným dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. nemožno napadnúť spôsob hodnotenia dôkazov súdom, tak ako to namieta obvinený vo svojom dovolaní. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno skúmať a namietať v konaní pred okresným súdom, ako aj v odvolacom konaní, avšak nie v dovolacom konaní. Aj v rámci ustálenej judikatúry platí, že predmetom dovolacieho konania nemôže byť, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o otázky skutkového charakteru, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené. (v tomto smere viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukázaním na nesúhlas s hodnotením dôkazov a ich odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov, nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je na rozhodnutí súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti
10 Tr. por., ako aj práva
1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak popri sebe stoja viaceré dôkazy, dovolací súd nie je oprávnený sa vyjadrovať k výberu dôkazov súdmi nižšieho stupňa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky obvineného nenaplnili ani dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, obvinený namietal, že krajský súd nerozhodol o výroku o vine, a preto nemôže byť zákonný výrok o treste s poukázaním na rozhodnutie R 14/1974. Krajský súd v danej veci zrušil iba výrok o treste, pričom výrok o vine ostal nezmenený a krajský súd sa plne stotožnil s výrokom o vine a taktiež s právnou kvalifikáciou, avšak nestotožnil sa s výškou trestu spáchaného obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V zmysle tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nepriznanie poľahčujúcich okolností
c),
ktorého otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd uvádza, že okresný aj krajský súd správne a v súlade so zákonom právne kvalifikovali a vyhodnotili konanie obvineného, keď ho odsúdili na nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obvinený sa dopustil obzvlášť závažného zločinu a trest mu uložili
zákonného ustanovenia, a to
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. Krajský súd správne vyhodnotil pochybenie okresného súdu ohľadne priznania priťažujúcej okolnosti
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), g), h), i) Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného X. L.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.