2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z
2 zákona č. 473/2005 Z. z. uložená pokuta vo výške 200 (dvesto) eur a zákaz činnosti vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie na dobu 6 (šesť) mesiacov. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania o priestupkoch vo výške 16 (šestnásť) eur (§ 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku). Krajský súd postupoval v intenciách § 51, § 92 ods. 1 písm. d/, § 92 ods. 2, § 94 zákona č. 473/2005 Z. z., § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán príslušný na rozhodnutie
zákona č. 473/2005 Z. z. a žalovaný ako odvolací správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, čo malo za následok, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia pána F. T. a pána L. S. (žalobcu)
ust. § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ďalej vychádzal zo záznamu o vykonaných dychových skúškach, z úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 26. októbra 2014, z ktorého vyplýva, že žalobca fyzicky nebránil privolanej hliadke Obvodného oddelenia PZ vo Fiľakove vstúpiť do chráneného objektu, len ústne trval na tom, že po konzultácii s konateľom spoločnosti Ekoltech, s.r.o. si tento neželá, aby policajti vstúpili do objektu spoločnosti.
názoru súdu však takéto rozhodnutie prítomných policajtov nijako nezaväzovalo, nakoľko zo zistených okolností vyplýva, že do objektu prišli prešetriť pracovný úraz a prípadne vykonať v tejto súvislosti neodkladné úkony, k čomu ich oprávňuje zákon. K tejto skutočnosti sú oprávnení, resp. povinní bez ohľadu na skutočnosť, či konateľ spoločnosti Ekoltech, s.r.o., Fiľakovo s ich vstupom do objektu súhlasí alebo nesúhlasí. To znamená, že za daných okolností bolo na prítomných príslušníkoch PZ Fiľakovo, aby zvážili situáciu a sami vyhodnotili, či pokyn konateľa budú rešpektovať alebo nie, to znamená, či do objektu vstúpia aj proti jeho vôli a vykonajú svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že by žalobca fyzicky bránil policajtom pri vstupe do objektu zo záznamu o podaní vysvetlenia nevyplýva. Súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán vo veci vychádzal len z vyššie citovaného úradného záznamu, ktorý bol spísaný dňa 26. októbra 2014 členmi službukonajúcej policajnej hliadky, ako aj z výsluchu žalobcu a jeho kolegu. Žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal, a to aj napriek žalobcovým návrhom tvrdiac, že navrhované dôkazy by vo veci nepriniesli žiadne nové skutočnosti. Krajský súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom žalovaného nie je možné sa stotožniť. Pokiaľ žalobca verbálne oznámil policajtom stanovisko konateľa, ktorý nesúhlasil so vstupom policajtov do chráneného objektu, nemohol len týmto verbálnym oznámením
názoru súdu naplniť znaky skutkovej podstaty priestupku
ust. § 92 ods. 1 písm. d/ zákona č. 473/2005 Z. z.. Krajský súd vyslovil názor, že žalobca nemôže niesť priestupkovú zodpovednosť za oznámenie verbálneho rozhodnutia konateľa chráneného objektu, pričom sám policajtom vo vstupe do objektu nijako nebránil. Poukázal na skutočnosť, že na účely ustálenia priestupkovej zodpovednosti žalobcu nebol vykonaný výsluch službukonajúcich policajtov, prípadne konateľa spoločnosti Ekoltech, s.r.o..
vyjadrenia žalobcu bol tiež k dispozícii kamerový záznam celého incidentu, ktorý, v prípade že existuje, by mohol protiprávne konanie žalobcu spoľahlivo potvrdiť, resp. vyvrátiť. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutí oboch správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
2 písm. c/ OSP. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 OSP a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 35 eur. Nepriznal mu však náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, nakoľko právny zástupca si tieto trovy napriek súdnej výzve nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 OSP). II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol, že z úradného záznamu hliadky PZ, ktorý je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že dňa 26. októbra 2014 v čase o 21:20 hod. bola vyslaná hliadka PZ na chránený objekt EKOLTECH, spol. s r.o., za účelom preverenia udalosti - pracovného úrazu. Po príchode hliadka PZ zistila od žalobcu ako aj ďalšieho zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby JUVIN, s.r.o., že na objekte došlo k zraneniu zamestnanca spoločnosti EKOLTECH, spol. s r.o. a bola mu privolaná rýchla zdravotná pomoc z Fiľakova, ktorá zraneného odviezla na ošetrenie do NsP Fiľakovo ešte pred príchodom hliadky PZ. Žalobca spolu s p. L. S. boli poučení o tom, že v danom prípade ide o podozrenie z pracovného úrazu a pre riadne vyšetrenie udalosti je potrebné vykonať prvotné a neodkladné úkony. Následne po tomto poučení uviedli, že hliadke PZ vstup do areálu objektu neumožnia a neposkytnú ani súčinnosť za účelom uvedenia konkrétneho miesta, kde k danej udalosti došlo. Následne hliadka PZ obom zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby JUVIN, s.r.o.
1 písm. c/ zákona č. 473/2005 Z. z. zadržala preukazy odbornej spôsobilosti. Žalovaný tak na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca o podozrení z pracovného úrazu na chránenom objekte mal vedomosť, a preto nie je pravdou, tak ako to uviedol v odvolaní a v samotnej žalobe, že o pracovnom úraze nevedel. K námietke žalobcu, že tento je
4 písm. c/ zákona č. 473/2005 Z. z. oprávnený zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám, považoval žalovaný za nedôvodnú, nakoľko
5 zákona č. 473/2005 Z. z. zákaz vstupu sa nepoužije proti príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú na služobný účel. Neobstojí ani námietka žalobcu, že hliadka PZ nedisponovala príkazom na vstup zo strany prokurátora ani žiadnym iným zákonným dôvodom, kedy môže policajt vstúpiť do iných priestorov a na pozemok, nakoľko
názoru žalovaného hliadka PZ bola oprávnená vstúpiť do chráneného objektu za účelom preverenia podozrenia pracovného úrazu, t. j. za služobným účelom. Žalovaný má za to, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že hliadka PZ vstupovala do chráneného objektu za služobným účelom a žalobca jej vstup do objektu zakázal, pričom na prejav takéhoto zákazu postačuje aj jeho ústne vyhlásenie. Dodal, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany je povinná umožniť hliadke PZ, ktorá vstupuje do chráneného objektu za služobným účelom vstup do tohto objektu, aby preverila nahlásenú udalosť, bez ohľadu na to, či k danej udalosti došlo alebo nie. V ďalšej časti podaného odvolania žalovaný uviedol, že správnym orgánom realizovaný postup bol v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákonom č. 473/2005 Z. z. Neboli zistené žiadne logické, vecné ani právne pochybenia na strane správneho orgánu, skutkové a právne závery považoval za úplné, správne a v súlade so zákonom. Zistením skutkového stavu správny orgán určil subjekt, ktorý za priestupok zodpovedá a následne určil rozsah zodpovednosti premietnutý do výšky uloženej sankcie. Správny orgán mal dostatočne za preukázané, že to bol žalobca, ktorý sa dopustil priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti porušením § 51 zákona č. 473/2005 Z .z., za čo mu bola
2 menovaného zákona uložená pokuta 200 eur a zákaz činnosti vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie na dobu 6 mesiacov. K vypočutiu svedkov žalovaný poukázal na to, že správny orgán nie je povinný vykonať každý dôkaz, ktorý žalobca navrhne. Je na jeho úvahe, ktorý z dôkazov vykoná a prispeje tým k zisteniu skutočného stavu veci. Skutkový stav zistený správnym orgánom bol nesporný a výsluch ďalších osôb by nepriniesol nové skutočnosti. Z povahy prešetrovaného prípadu a z dostupných dôkazov vyplýva jednoznačné porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu. Záverom, žalovaný skonštatoval, že pri určení druhu a výmery uloženej sankcie bolo prihliadané na spôsob spáchania priestupku, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý za taký istý priestupok ešte nebol v predchádzajúcom období postihnutý. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. III. K odvolaniu sa vyjadril podaním z 27. júla 2016 žalobca. Odvolanie žalovaného považoval za nepresné a zavádzajúce, v ktorom neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, dôkazy, či už priame, lebo nepriame, a ktorými by sa už krajský súd nezaoberal. Obsahuje iba domnienky vychádzajúce zo spisového materiálu bez bližšieho vyjadrenia žalovaného, v čom rozhodnutie krajského súdu nie je spravodlivé a zákonné. Opätovne zdôraznil, že ani fyzicky a ani verbálne nevyzval a ani nezastavil príslušníkov OO PZ Fiľakovo, aby nevstúpili do budovy, len povedal stanovisko generálneho riaditeľa EKOLTECH, spol. s r.o. Príslušníci OO PZ mohli kedykoľvek urobiť obhliadku miesta údajného činu, ktorý sa ani nestal a mohli namiesto fajčenia, telefonovania a „poflakovania“ sa v areáli budovy, kde okrem iného je prísny zákaz fajčenia, vykonávať úkony v zmysle zákona o Policajnom zbore, čo nakoniec vyplýva aj z obrazového záznamu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že žalobca „ústne vyhlásil“, že „zakazuje vstup do budovy“. V zmysle pokynu generálneho riaditeľa sa žalobca iba spýtal, či majú príslušníci OO PZ povolenie na vstup, nič viac, žiadne zákazy a obmedzenia zo strany žalobcu a ani zo strany kolegu povedané neboli. Opätovne zdôraznil, že príslušníkov OO PZ nevyzval k zákazu vstupu do objektu spoločnosti EKOLTECH, spol. s r.o., a to ani fyzicky, ani verbálne, ani inou formou, ale len oznámil stanovisko konateľa menovanej spoločnosti. Záverom zastal názor, že odvolanie zo strany žalovaného možno skôr chápať iba ako formálnu povinnosť využiť všetky možné opravné prostriedky v zmysle princípu legality v priestupkovom konaní. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP a§ 492 ods. 2 SSP) postupom
2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného z
2 zákona č. 473/2005 Z. z. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 OSP). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Zákon č. 473/2005 Z. z. upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti.
473/2005 Z. z., na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii), k pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva povinná počínať si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažila vyšetrovanie, najmä a/ chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením, b/ zamedziť prístupu nepovolaných osôb na takéto miesto, c/ zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z takého miesta, d/ neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru, e/ zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.
1 písm. d/ zákona č. 473/2005 Z. z., priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti sa dopustí ten, kto ako osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva si na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii), pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, nepočína tak, aby žiadnym spôsobom nesťažovala vyšetrovanie;
2 a 5 zákona č. 473/2005 Z. z., za priestupok
odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu od 663 eur do 6638 eur, za priestupok
odseku 1 písm. b/, d/ a e/ pokutu od 165 eur do 3319 eur, za priestupok
odseku 1 písm. c/ pokutu od 30 eur do 300 eur, za priestupok
odseku 1 písm. f/ pokutu do 1659 eur; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť za priestupok
odseku 1 písm. a/, b/ a f/ a zákaz činnosti do troch rokov za priestupok
odseku 1 písm. c/ až e/. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
4 a 5 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, a konkrétne z Úradného záznamu z
1 písm. d/ zákona č. 473/2005 Z. z. Za uvedené konanie bola žalobcovi
2 zákona č. 473/2005 Z. z. uložená pokuta vo výške 200 (dvesto) eur a zákaz činnosti vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie na dobu 6 (šesť) mesiacov. Zároveň prvostupňový správny orgán s poukazom na § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania o priestupkoch vo výške 16 (šestnásť) eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím z
2 zákona č. 372/1990 Zb. zo
2 zákona č. 372/1990 Zb. zo
uvedeného však mali postupovať samotní príslušníci OO PZ, ktorí do objektu prišli prešetriť okolnosti pracovného úrazu a prípadne vykonať v tejto súvislosti neodkladné úkony, k čomu ich zákon oprávňuje. Pokiaľ do chráneného objektu vstupovali príslušníci OO PZ na služobný účel, konanie pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby iba verbálne oznamujúcich stanovisko konateľa spoločnosti, ktorým konateľ vyjadril nesúhlas so vstupom príslušníkov OO PZ do chráneného objektu, táto skutočnosť bez ďalšieho nemohla zakladať na strane žalobcu zodpovednosť za spáchanie priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu jednoznačne nevyplýva, že by príslušníkom OO PZ pri prešetrovaní okolnosti pracovného úrazu bránila závažná prekážka vyvolaná práve správaním žalobcu. Teda nebolo jednoznačne preukázané, že by si žalobca počínal tak, že svojim (ne) konaním sťažil postup príslušníkov OO PZ pri vyšetrovaní. Ak teda krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný, najvyšší súd sa s takýmto záverom stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, s § 219 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V. O trovách konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP. Nakoľko si žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, najvyšší súd žalobcovi (i napriek jeho úspechu v odvolacom konaní) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.