Najvyšší súd 1M Obdo V 16/2007-237 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. správcu konkurznej podstaty úpadcu S. zastúpeného advokátom

§ 242ods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je len čiastočne opodstatnené. Základným kritériom pri rozhodovaní o trovách konania je úspech v konaní. Je vyjadrené v § 142 ods. 1 O. s. p. upravujúcom jednoznačnú procesnú situáciu, keď jeden z účastníkov mal plný úspech v konaní. Úspech v konaní je rozhodujúcim kritériom aj pri čiastočnom úspechu účastníkov konania, kde podľa § 142 ods. 2 O. s. p. má byť náhrada trov pomerne rozdelená podľa pomeru úspechu k neúspechu. Tam kde sa miera úspechu blíži k miere neúspechu, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Kedy nastáva situácia, keď je namieste rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je na úvahe súdu, ktorý pri rozhodnutí zohľadní všetky okolnosti prípadu. Výnimky z uvedených zásad upravuje § 142 ods. 3, ktorý stanovuje dôvody, pre ktoré sa môže súd pri rozhodovaní o trovách konania odchýliť od všeobecnej zásady zodpovednosti za výsledok konania. Žalobca v konaní uplatňoval 1 006 168,.-- Sk a súd prvého stupňa mu priznal 660 353,-- Sk. Žalobca mal v konaní úspech zodpovedajúci 65% z predmetu konania, čomu zodpovedá neúspech v 35%. Vychádzajúc z § 142 ods. 2 O. s. p., pomernému rozdeleniu náhrady trov zodpovedá právo žalobcu na náhradu 30% trov konania, ktoré mu vznikli (65% - 35%). Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku, bola namieste úvaha, či a do akej miery sa má uplatniť výnimka, stanovená v § 142 ods. 3 O. s. p. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodil jednoduchým poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby bližšie rozviedol, prečo žalobcovi nepriznal ani čiastočnú náhradu trov, prípadne prečo neaplikoval § 14 ods. 3 O. s. p. 1M Obdo V 16/2007 5 Opačná situácia bola výsledkom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania, odhliadnuc od trov konania, bola predovšetkým čiastka 345 805,-- Sk, v ktorej bola žaloba zamietnutá. V tejto časti mal žalovaný v dovolacom konaní plný úspech, keďže odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len v časti o príslušenstve pohľadávky, keďže odvolací súd nevyhovel žalovanému a potvrdil rozsudok aj v časti o jeho povinnosti zaplatiť úroky. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný mal právo na náhradu trov odvolacieho konania či už plnú podľa § 142 ods. 1 alebo čiastočnú podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 O. s. p. Uvedenému výsledku by zodpovedali dva samostatné výroky o trovách konania. Výrok o náhrade trov konania súdu prvého stupňa, zodpovedajúci úspechu konania žalobcu a výrok o náhrade trov žalovaného v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu, ktorý potvrdil výrok súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepriznal žalobcovi čiastočnú náhradu trov konania na súde prvého stupňa a zároveň v dovolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, i keď celkom nezodpovedá § 142 a § 224 O. s. p., zodpovedá celkovej procesnej situácii a vyjadruje tak výsledok celého konania, teda konania na súde prvého stupňa v spojení s odvolacím konaním. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu, s uvedenou výhradou, považoval za vecne správne. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie a jeho vplyv rozhodovanie o trovách konania, podľa názoru dovolacieho súdu nemožno skutočnosť, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, od ktorého výsledku závisela výška plnenia, bez zváženia okolností prípadu pri rozhodovaní o náhrade trov konania vždy pričítať len k dobru žalobcu. V konaní ani žalovaný nepopieral, že žalobca má právo na poistené plnenie a dobrovoľne mu vyplatil 746 861,-- Sk. Žalobca bol toho názoru, že mu patrí náhrada vo výške 1 740 161,-- Sk. Znalecký posudok nedal za pravdu ani jednému z účastníkov, pričom podľa neho síce žalobcovi patrí o 660 000,-- Sk viac, ako mu žalovaný zaplatil, avšak ani rozdiel oproti tomu, čo žiadal žalobca, nie je zanedbateľný (345 800,-- Sk). Z uvedených dôvodov dovolací súd nepovažoval mimoriadne dovolanie v časti, smerujúcej proti rozhodnutiu o trovách konania, za opodstatnené. Mimoriadne dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zamietol. 1M Obdo V 16/2007 6 Za opodstatnené považoval dovolací súd mimoriadne dovolanie v časti, smerujúcej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť 20 148,-- Sk súdneho poplatku za odvolanie. Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od

1. januára 2006 zmenené a doplnené znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa neho od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu. Je zrejmé, že správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty podľa konkurzných a vyrovnacích, resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f, uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m/ však odkazuje len na zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Hoci uvedená poznámka neodkazuje aj na zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa dovolacieho súdu treba oslobodenie od poplatku vztiahnuť aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní, vedených podľa oboch zákonov, je rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty, súdom ustanovení a pod jeho dozorom vykonávajúci osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zák. č. 7/2005 Z. z. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len legislatívno – technickou chybou, spôsobenou zrejme tým, že čase predmetnej novelizácie poplatkového zákona bol už zrušený zákon č. 328/1991 Zb. a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z., pričom zákon č. 521/2005 Z. z. nadobúdal účinnosť zároveň so stratou účinnosti starého konkurzného zákona. Podľa prechodného ustanovenia zákona č. 621/2005 Zb. (18 ods. 2 a contr.) platí zmenená úprava pre úkony, urobené po účinnosti zákona. Poplatkový úkon – odvolanie urobil žalobca
2. februára 2006, teda už za účinnosti novely poplatkového zákona. Oslobodenie od poplatku sa preto už na neho vzťahovalo a nebol povinný poplatok za odvolanie platiť. Rozhodnutie odvolacieho súdu ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok je nesprávne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1,

§ 243iods.

2 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Dovolací súd nevrátil vec na ďalšie 1M Obdo V 16/2007 7 konanie odvolaciemu súdu, keďže nesprávny zrušovaný výrok nie je potrebné nahradiť iným výrokom. Dovolanie v časti konania, týkajúcej sa oboch účastníkov konania (v časti o poplatku za odvolanie sa konanie druhej žalovanej strany nedotýka), nebolo úspešné. Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho konania podľa § 148a ods. 2 O. s. p. Keďže v dovolacom konaní mu trovy nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu