← Slovensko

o zaplatenie 21 910 681,- Sk s prísl.

Obsah (4)§ 56§ 67§ 415§ 377

Najvyšší súd 1 Obdo V 51/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci žalobcu: G. IČO: X., proti žalovanému: C., IČO: X. o zaplatenie

§ 56ods.

6 zákona o CP „na výkon svojej činnosti má stredisko cenných papierov právo na poskytnutie všetkých potrebných podkladov od majiteľov cenných papierov, emitentov, obchodníkov s cennými papiermi, organizátorov verejného trhu, prípadne od ďalších osôb. Ak z tohto alebo z osobitného zákona nevyplýva niečo iné, ide neposkytnutie týchto podkladov, ich oneskorené, nesprávne alebo neúplné poskytnutie, alebo poskytnutie v inej ako požadovanej forme na ťarchu toho, kto je povinný ich poskytnúť.“ Na základe uvedeného ustanovenia malo teda stredisko cenných papierov jednak právo na poskytnutie všetkých potrebných podkladov, ale s týmto jeho právom bola nevyhnutne spojená i povinnosť viesť riadne evidenciu na základe týchto podkladov. Tento postup slúžil na to, aby nemohlo dôjsť ku vzniku škody oprávnených osôb zo zaknihovaných cenných papierov neoprávneným zásahom osôb, ktoré nemali oprávnenie konať v ich mene. 1 Obdo V 51/2008 6 Žalovaný v rozpore s uvedenými skutočnosťami nevykonal na základe podkladov zaslaných mu súdnou exekútorkou (konkrétne Upovedomenia o začatí exekúcie spôsobom predaja predmetných cenných papierov povinného – spoločnosti C. a Exekučného príkazu EX 552/97 zo dňa 02. 09. 1997, vydaného na základe ustanovení § 131 – 133 Exekučného poriadku) vo svojej evidencii zmenu osoby oprávnenej nakladať s evidovanými cennými papiermi, ktorou sa namiesto povinného v exekučnom konaní stala v zmysle ustanovenia § 133 druhá veta Exekučného poriadku výlučne súdna exekútorka. Nebyť porušenia tejto povinnosti žalovaného, nedošlo by dňa 24. 10. 1997 k protiprávnemu vykonaniu registrácie prevodu predmetných cenných papierov medzi povinným v exekučnom konaní a treťou osobou.

§ 67

Zákona o CP stredisko cenných papierov zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobám, ktorých účty a registre vedie, v dôsledku chyby alebo neúplnosti v jeho evidencii, ibaže túto škodu spôsobila iná osoba, ktorá neplnila povinnosti za stredisko. Zároveň si dovoľujeme podotknúť, že nielen zákonnou, ale aj zmluvnou povinnosťou žalovaného bolo viesť cenné papiere na účte majiteľa cenných papierov, a to až do momentu, kým osoba, oprávnená nakladať s týmito cennými papiermi, nedala príkaz na ich prevod, resp. kým nedošlo ku zmene ich majiteľa na základe iných právnych skutočností. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 5 Zákona o CP právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom (poznámka: t. j. Zákonom o CP) a Obchodným zákonníkom. Pokiaľ teda žalovaný bez príkazu osoby oprávnenej nakladať s cennými papiermi uskutočnil v evidencii cenných papierov zmenu ich majiteľa, porušil tým zároveň aj zmluvnú povinnosť evidovať cenné papiere na jeho účte. V dôsledku uvedeného žalovaný objektívne zodpovedá za škodu, ktorá porušením tejto povinnosti vznikla. Máme za to, že žalovaný uvedeným konaním porušil zákonné ustanovenie § 67 Zákona o CP.

§ 415zákona č.

40/l964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 1 Obdo V 51/2008 7 Na základe ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu a jej náhrada rovnako vyplýva z ustanovenia § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), na základe ktorého kto poruší svoju povinnosť so zväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami, vylučujúcimi zodpovednosť. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je podľa nášho názoru potrebné dôvodiť, že žalovaný mal konať v súlade so zmyslom a účelom jeho špecifického postavenia na základe Zákona o CP, z čoho vyplývala tiež jeho prevenčná povinnosť bez ohľadu na iné právne a skutkové súvislosti. Povinnosť žalovaného konať v súlade s ustanovením § 415 OZ vyplýva i z ustanovenia § 89 Zákona o CP, ktorý ohľadne škody odkazuje na ustanovenie ObZ o náhrade škody a vzhľadom k nedostatku komplexnej špeciálnej úpravy v ňom obsiahnutej, je potrebné vychádzať ohľadne prevencie škôd zo všeobecných ustanovení OZ. Navyše, v prípade aplikácie ustanovení o náhrade škody podľa ObZ, by si žalovaný zároveň nesplnil notifikačnú povinnosť

§ 377Ob

Z, ktorej nerešpektovanie (nesplnenie) zakladá zodpovednosť za škodu. Na základe ustanovenia § 377 ods. 1 ObZ totiž strana, ktorá porušuje svoju povinnosť, alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinností, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela, alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

§ 377ods. 2 Ob

Z, ak povinná strana túto povinnosť nesplní, alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, že smeruje proti rozhodnutiu, proti 1 Obdo V 51/2008 8 ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolacie námietky súd dôvodné. Dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku podrobne uviedol, za akých podmienok v danom prípade prichádza zodpovednosť žalovaného za uplatnené škody a tiež vyslovil právny názor, za akých podmienok táto zodpovednosť nie je daná. V tomto smere dovolací súd predovšetkým poukázal na znenie ust. § 27 ods. 6 zák. č. 600/1992 Zb., z ktorého vyvodil záver, že ak stredisko (právny predchodca žalovaného) vykoná registráciu prevodu zaknihovaného cenného papiera po dobu zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, poruší povinnosť. Následne dovolací súd konštatoval nedostatky v skutkových zisteniach a pokiaľ by následne súd dospel k záveru, že žalovaný na základe žiadosti súdnej exekútorky (č. l. 31) z hľadiska obsahu nemal túto žiadosť akceptovať ako príkaz oprávnenej osoby s odkazom na ustanovenie § 27 ods. 7 zákona o cenných papieroch, ako žiadosť na zápis zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cenným papierom, potom by k zániku zaregistrovaného pozastavenia výkonu práva nakladať s cennými papiermi nedošlo. V takom prípade úkon žalovaného z

  1. 1997 by bol porušením povinnosti v zmysle § 27 ods. 6 cit. zák. Dovolací súd po skutkovej aj právnej stránke v celom rozsahu zotrváva na obsahu svojho predchádzajúceho rozhodnutia z
  2. 2006 (č. l. 337), pričom vyššie citoval najmä tie časti, s ktorými odvolací súd sa vôbec nevyporiadal. Súd prvého stupňa po tom, čo vo veci rozhodol dovolací súd, ďalšie dokazovanie nevykonal, vyhodnotil doterajšie dokazovanie a na základe toho žalobe vyhovel. Odvolací súd na pojednávaní vypočul súdnu exekútorku, z ktorej výpovede odvolací súd hodnotil iba tú časť, že keď uviedla, že žalovaného požiadala o odblokovanie akcií a žalovaný je žiadosť akceptoval. Za tohto skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Tento záveru odvolacieho súdu však z obsahu spisu vôbec nevyplýva a je vo výslovnom rozpore s výpoveďou súdnej exekútorky. Táto totiž ďalej uviedla, že v danom prípade išlo o predaj akcií, ktoré nemôže speňažovať exekútor, ale len špeciálne na to určená osoba, a to obchodník s cennými papiermi, ... ale všeobecný zákaz, a teda súčinnosť s exekútorom vydaná v príkaze po začatí exekúcie, tu bol naďalej. Teda exekútorka v tejto výpovedi v podstate iba potvrdila obsah svojho pokynu z
  3. 1997 (č. l. 187, 188), že o odblokovanie pozastavenie 1 Obdo V 51/2008 9 nežiadala vo všeobecnej rovine, ale výlučne v súvislosti s tým, že zaslala obchodníkovi s cennými papiermi príkaz na predaj cenných papierov, zrejme teda, že ide o odblokovanie len pre tento prípad, ako na to poukazuje dovolateľ Z vedeného vyplýva, že v danej veci neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac odvolací súd ani sa nezaoberal s otázkou, či exekútorka za účelom predaja cenných papierov v rámci exekúcie mala postupovať inak, akým iným konkrétnym spôsobom, či žalovaný pre takýto postup mal zavedený osobitný kód, prípadne ako žalovaný postupoval v obdobných prípadoch, keď išlo o predaj cenných papierov v rámci exekúcie. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  4. decembra 2009 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.