Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžfk/58/2017 Identifikačné číslo spisu: 3016200744 Dátum vydania rozhodnutia: 03.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 49ods.

2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b)

§ 49ods.

2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c)

§ 49ods.

2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d)

§ 49ods.

2 písm.

1. d)má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 5.5 Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 5.6 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 5.7 Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 5.8 Podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. 5.9 Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku, predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. Správca dane, ktorým je colný úrad, môže takú osobu predviesť daňovému úradu alebo colnému úradu sám. 5.10 Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
2. a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
3. b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
4. c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 5.11 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 5.12 Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 5.13 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 5.14 Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. 5.15 Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 5.16 Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d),
5. e)daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
6. c)poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
7. d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
8. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, 6. 6.1 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k predmetu kasačných námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody: 6.2 Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ako aj z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie, s ktorého závermi sa kasačný súd nestotožňuje. 6.3 Z vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku vyplýva správcovi dane povinnosť viesť dokazovanie, pričom je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, Správca dane pritom nie je viazaný iba návrhmi účastníkov, ale môže ísť aj nad ich rámec, ak je to v záujme náležitého zistenia skutkového stavu. 6.4 Ako vyplýva zo súdneho a administratívneho spisu, správca dane založil prevažnú časť argumentácie svojho rozhodnutia na písomnom stanovisku konateľky dodávateľa, p. I. Q.. Konateľka dodávateľa bola v priebehu daňového konania opakovane riadne predvolaná na výsluch, avšak sa ani raz na tento nedostavila (s poukazom na svoju práceneschopnosť, ktorú napriek prísľubu nijakým spôsobom nepreukázala). 6.5 Následná iniciatíva zo strany p. Q., spočívajúca v zaslaní písomného vyjadrenia popierajúceho existenciu obchodného vzťahu medzi jej spoločnosťou a žalobcom, vylučujúca možnosť správcu dane klásť jej potrebné otázky (nehovoriac o práve žalobcu klásť otázky), vyvoláva dôvodné pochybnosti o zámere, ktorý svojim konaním sledovala. Z uvedeného postupu p. Q. nemožno vylúčiť snahu vyhnúť sa konfrontácii so žalobcom, resp. ostatnými dôkazmi, ktorými správca dane disponoval. 6.6 Napriek možným pochybnostiam ohľadne hodnovernosti písomného stanoviska konateľky dodávateľa, ktoré bolo zaslané prostredníctvom e-mailu a nebolo opatrené ani úradne osvedčeným podpisom konateľky, sa správca dane uspokojil s týmto vyjadrením, bez toho, aby sa opätovne pokúsil p. I. Q. predvolať, resp. zabezpečiť jej prítomnosť na výsluchu inými prostriedkami, ktorých využitie mu zákon umožňuje, ako napr. predvedenie prostredníctvom Policajného zboru Slovenskej republiky. 6.7 V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zdôrazniť, že podanie svedeckej výpovede nie je právo, ale povinnosť. Daňový poriadok ukladá každému povinnosť vypovedať na účely správy daní o dôležitých skutočnostiach, ak sú mu známe, pričom osoba je povinná vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. 6.8 Je zrejmé, že existuje rozpor medzi tvrdeniami konateľky dodávateľa a zástupcom žalobcu, ktorý ho pri sporných transakciách zastupoval. Uvedený rozpor je potrebné odstrániť, pričom ak je potrebné osobu poskytujúcu písomné vyjadrenie predvolať, je najvhodnejšou cestou spravidla jej výsluch, pri ktorom jej budú nezrovnalosti predostreté a bude sa k nim môcť vyjadriť. Uvedené je o to naliehavejšie, že skutkové a právne závery správnych orgánov sú založené takmer výlučne na tomto písomnom vyjadrení. 6.9 Vzhľadom na dôkaznú núdzu v danom prípade sa javí ako nepochopiteľné, prečo správca dane nepristúpil k výsluchu ďalších osôb, ktorých vypočutie žalobca navrhoval. S argumentom správcu dane, že výsluch týchto osôb by nepriniesol do prípadu v zásade žiadne nové zistenia, nemožno súhlasiť. Žalobca totiž okrem iného navrhoval vypočuť aj p. X. (osoba sprostredkujúca kontakt medzi žalobcom a dodávateľom) a p. O. (dlhoročný priateľ I. Q.), ktorý vystupoval v mene dodávateľa, ktorí sa mali podľa výpovede D.. P. osobne podieľať na obchodných transakciách medzi žalobcom a dodávateľom, a tým pádom mali mať bezprostrednú vedomosť o existencii a detailoch fungovania obchodného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom. 6.10 Vychádzajúc zo skutočnosti, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom súdu, keďže je potrebné došetriť skutkový stav veci. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca nepreukázal v tomto štádiu konania podnikateľský zámer s predmetným nakúpeným tovarom a rovnako ako správca dane a žalovaný je názoru, že doteraz vykonané dokazovanie neprinieslo pre žalobcu poľahčujúce okolnosti a závery, na prípadnú zmenu rozhodnutia žalovaného. 6.11 Na účely odstránenia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi a preukázania materiálnej podstaty zdaniteľného plnenia je nevyhnutné doplniť dokazovanie, a to výsluchom konateľky spoločnosti PEBYT, s.r.o., p. I. Q., výsluchom p. P. X., p. F. O. (správne by malo byť F. O., pozn. Najvyššieho súdu SR), ako aj opätovným výsluchom D.. P. P., v rámci ktorého je potrebné odpovedať na otázky týkajúce verifikácie reálneho dodania tovaru (predloženie skladovej evidencie, príjemiek a výdajok tovaru a mien dopravcov, zabezpečujúcich prepravu dodaných pneumatík). V súlade s právom na spravodlivý proces je nevyhnutné pri realizácii uvedených dôkazných prostriedkov dodržať procesné práva žalobcu, a to právo na účasť na výsluchu a právo klásť svedkom otázky. 6.12 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného, pretože sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že doposiaľ zrealizované zisťovanie skutkového stavu nezakladá dostatočne pevný základ pre riadne posúdenie veci. Krajský súd postupoval vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil v súlade s § 191 ods. 1 písm.
9. e)SSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 6.13 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP. 7. 7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Právo na plnú náhradu trov kasačného konania vzniklo žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne Krajský súd v Trenčíne samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.