1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 17. apríla 2013, č. j.: 2013/00627-02/CHO, ktorým žalovaný
2 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie t. č. Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne zo 4. marca 2013, Číslo: OLÚ-2013/00086-03/LIG v jeho výrokovej časti tak, že
c/ zákona č. 326/2005 Z.z. uložil žalobkyni pokutu vo výške 5.000,- eur, a to za porušenie § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z., ktorého sa dopustila tým, že v roku 2012 v k. ú. V. N. v B zóne D. a v k. ú. V. C. a K. v B zóne N. nezabezpečila v súlade s projektom „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s 5 stupňom ochrany - A zóna D. H. v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona o lesoch“ a v súlade s projektom „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s 5 stupňom ochrany - A zóna N. v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona o lesoch“, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Z plánovaných opatrení, ktoré bolo potrebné v roku 2012 skutočne vykonať, žalobkyňa nevykonala, resp. nezabezpečila vôbec: - monitoring šírenia a kontrola vývoja podkôrneho hmyzu (inštalácia feromónových lapačov a následný samotný monitoring a kontrola - postup
STN 48 2711), - inštalácia siete 325ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny roka 2012 v ochranných pásmach A zón, - osadenie 438,9m3 lapákov I., II. a III. série, - biologická ochrana - inštalácia feromónových lapačov s doplnením prípravku BoVeril, - aplikácia BoVerilu v množstve 10kg, - vyhľadávanie, vyznačovanie a asanácia chrobačiarov - zamestnanie podkôrnikových pozorovateľov, vykonávanie asanačnej ťažby s mechanickým odkôrnením a pálením kôry, úprava ochranného chodníka za účelom kontroly a pod., - činnosť piatich podkôrnikových pozorovateľov, - asanačná ťažba v objeme 1.822,07m3, - asanácia aktívnej biomasy - uhadzovanie haluziny v schválenom množstve 841m3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 28 ods. 3, § 64 písm. c/, § 65 ods. 1, 2 a § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“), ako aj
ustanovení Piatej časti Druhej hlavy OSP upravujúcej správne súdnictvo. Krajský súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným vyplývajúcim z predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe nie sú dôvodné a závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu sú v súlade so zákonom. K námietke žalobkyne, ktorou poukazovala na nepreskúmateľnosť výšky pokuty, keď nebolo z rozhodnutia zrejmé, za aké konkrétne obdobie a za ktoré územie bola uložená pokuta, ale len kumulatívne došlo k udeleniu pokuty za všetky porušenia zákona č. 326/2005 Z. z., krajský súd uviedol, že táto námietka je v rozpore s ustálenou judikatúrou SR v prípadoch správneho trestania, keď dochádza k porušeniu právneho predpisu pokračovacím konaním zodpovednostného subjektu. V danom prípade došlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. s tým, že žalobkyňa v priebehu roku 2012 nevykonala konkrétne opatrenia, plynúce z návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2012, teda pokračovala v páchaní toho istého správneho deliktu počas určitého časového obdobia. Ďalej dôvodil, že na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt. Pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračovací delikt je potrebné použiť analógiu legis, t. j. vychádzať z Trestného zákona.
10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, a všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa páchať uvedený trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým úkonom spáchaným mimo územia SR. Podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu.
názoru krajského súdu žalovaný správny orgán správne postupoval, ak uložil jednu sankciu za konanie žalobkyne, ktoré spojila objektívna súvislosť v čase, spôsobe jeho páchania (omisívny spôsob) a v predmete útoku a aplikoval tzv. absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie, t. j. uložil jednu sankciu za celé konanie žalobkyne v roku 2012. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že správny orgán udelil pokutu za všetky porušenia zákona č. 326/2005 Z. z. a nevymedzil konkrétne, za aký správny delikt uložil žalobkyni pokutu. K tomu súd uviedol, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je presne uvedená skutková podstata paragrafovým znením, ktorá bola opomenutím žalobkyne naplnená, je tiež uvedené konkrétne správanie sa, resp. konkrétne opomenutia žalobkyne, ktoré túto skutkovú podstatu naplnili, ako i tá skutočnosť, že toto nekonanie žalobkyne trvalo konkrétne časové obdobie. Ako účelovú hodnotil krajský súd tiež námietku, že z výroku nie je zrejmé, že predmetné opatrenia boli realizované vôbec, alebo len čiastočne, resp. oneskorene, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že neboli vykonané, resp. zabezpečené vôbec. Z výroku napadnutého rozhodnutia taktiež vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa porušila viaceré ustanovenia zákona č. 326/2005 Z. z., ale práve naopak, z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že došlo k porušeniu len jedného ustanovenia, a to § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, krajský súd uviedol, že táto nie je relevantná, nakoľko celý výrok prvostupňového rozhodnutia bol kompletne nahradený výrokom druhostupňového rozhodnutia. Ak by teda aj výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval vady, tým, že bol nahradený novým výrokom, nie je možné zaoberať sa prípadnými nezákonnosťami výroku, ktorý už de facto neexistuje, keďže bol nahradený iným. Ako zavádzajúcu zároveň krajský súd vyhodnotil námietku nezrozumiteľnosti výroku druhostupňového rozhodnutia opierajúcu sa o tvrdenie, že prvostupňový správny orgán neuviedol žiadnu z konkrétnych povinností žalobkyne plynúcu jej zo Spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona č. 326/2005 Z. z.. Krajský súd uviedol, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia bol uvedený dokument „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody“ v správe Lesov SR na rok 2012, čím bolo jasne, zrozumiteľné stanovené, ktoré opatrenia na ochranu lesa majú byť vykonané, pričom samotný návrh opatrenia na ochranu lesa bol vypracovaný
Spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR z
1 OSP žalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 veta prvá OSP. Žalobkyni pre neúspech v konaní náhradu trov nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že jedným z dôvodov podanej žaloby bola výčitka smerujúca žalovanému a spočívajúca v tom, že vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, keď pri odôvodnení výšky uloženej pokuty neuviedol, za aké konkrétne obdobie vo vzťahu k jednotlivým opatreniam a za ktoré územie vo vzťahu k jednotlivým opatreniam bola uložená aká pokuta, nevymedzil konkrétne za aký správny delikt uložil žalobkyni akú pokutu, ale že žalovaný len kumulatívne udelil pokutu za všetky porušenia zákona č. 326/2005 Z. z.. S týmto argumentom sa krajský súd snažil vysporiadať argumentáciou o absencii právnej úpravy trestania správnych deliktov a potrebe analógie legis s Trestným zákonom, pričom citoval zákonné definície jednak pokračovacieho trestného činu ako aj jedného trestného činu v súvislosti s jednotlivými čiastkovými útokmi. V tomto žalobkyňa videla nesprávne posúdenie veci zo strany krajského súdu.
jej názoru nebolo možné použiť analógiu legis s Trestným zákonom, keďže pre naplnenie skutkových podstát trestných činov je potrebné zavinenie, pričom zodpovednosť žalobkyne má v tomto prípade objektívny charakter. Konanie žalobkyne preto nie je možné posúdiť ako jeden správny delikt. A keďže sa nejedná o pokračovacie konanie, bol žalovaný povinný podrobne uviesť, za ktoré nevykonané opatrenia ukladá akú sankciu. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne venoval namietanej nezrozumiteľnosti výroku žalovaného spočívajúcej len v odkaze na dokument - Spoločné usmernenie MP SR a MŽP SR. Žalovaný bol povinný v napadnutom výroku rozhodnutia uviesť presné a konkrétne povinnosti, ktoré žalobkyni vyplývali, a ktorých nesplnením došlo k spáchaniu správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nespĺňa zákonné podmienky kladené na výrok rozhodnutia správneho orgánu, je nezákonné a nepreskúmateľné. Krajský súd nemohol
názoru žalobkyne vyhodnotiť napádané rozhodnutie ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Naopak, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia prebral od správnych orgánov všeobecné odôvodnenia a ponechal tak žalobkyňu v právnej neistote v tom, za nezabezpečenie ktorých opatrení bola sankcionovaná. Krajský súd nedostatočne presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože neponúkol žalobkyni žiadne argumenty, aby žalobkyňa zistila dôvody, prečo jej argumenty týkajúce sa nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia žalovaného nie sú presvedčivé a správne. Záverom žalobkyňa poukázala na znenie § 157 ods. 2 OSP kladúceho dôraz na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04,
ktorého cit.: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ ako aj ďalšie nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05 a II. ÚS 192/2009). Uplatnila si a tiež vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania. III. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne v stanovenej lehote nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobkyni za porušenie povinnosti ustanovenej v § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. . Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 250j ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 OSP). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
3 zákona č. 326/2005 Z. z. opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.
c/ zákona č. 326/2005 Z. z, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5 000,- Sk do 3 000 000,- Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, 92) ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29);
1 zákona č. 326/2005 Z. z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak (Správny poriadok; pozn.).
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1, 2 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa v rozhodnom znení (ďalej len „Vyhláška“), ustanovuje podrobnosti o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov, kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia, určovaní hospodárskeho tvaru lesa, členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem, rekonštrukcii lesa, kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu, určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí a podoblastí, časovej a ťažbovej úprave lesov, vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu (ďalej len "plán"), jeho schvaľovaní a kontrole, predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu, spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov, zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi.
1 - 4 Vyhlášky, opatreniami na ochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie zdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia stability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov, zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.
spôsobu ich vykonávania členia na mechanické, chemické, biologické.
odsekov 2 a 3 alebo ich kombinácie sa používajú
druhu škodlivého činiteľa a jeho pôsobenia.
1 - 5 zákona č. 326/2005 Z. z., opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sú najmä tieto opatrenia:
harmonogramu náhodnej ťažby.
návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že konanie vo veci prešetrenia nezabezpečenia opatrení zo strany žalobkyne ustanovených v § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. bolo začaté na základe podnetu - oznámenia správcu a zároveň obhospodarovateľa lesa - Lesy Slovenskej republiky, š. p., doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23. apríla 2012, v ktorom správca a obhospodarovateľ lesa oznámil porušenie povinnosti žalobkyne vykonať ochranné opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany A - zóny D. a A - zóny N. CHKO H. V., v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby
3 zákona č. 326/2005 Z. z.. Na základe nadväzujúcich vyjadrení tak žalobkyne ako aj správcu a obhospodarovateľa lesa - Lesy Slovenskej republiky, š. p., prvostupňový správny orgán ustálil, že žalobkyňa svoje povinnosti porušila, nezabezpečila opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, čím vzniklo podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu
c/ zákona č. 326/2005 Z. z. a v tomto zmysle správny orgán zaslal žalobkyni oznámenie o začatí správneho konania (List z
c/ zákona č. 326/2005 Z. z. pokutu vo výške 30.000,- eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z., ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že v agrotechnických termínoch za rok 2012 v k. ú. V. N. v B zóne D. H. a v k. ú. V. a K. v B zóne N. nezabezpečila realizáciu opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany (A - zóny D. H. a N.), v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, a to konkrétne nevykonanie nasledovných opatrení: - inštalácia siete 325ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny roka 2012 v ochranných pásmach A zón, - osadenie 438,9m3 lapákov I., II. a III. série, - aplikácia BoVerilu v množstve 10kg, - činnosť 5-tich podkôrnikových pozorovateľov, - asanačná ťažba v objeme 1.822,07m3, - asanácia aktívnej biomasy - uhadzovanie haluzoviny v schválenom množstve 84 m
3 zákona o lesoch“ a taktiež obdobne vypracovaného projektu „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s piatym stupňom ochrany - A zóna N. v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona o lesoch“ vypracovaného správcom a zároveň obhospodarovateľom týchto lesných pozemkov Lesmi SR š. p., OZ R., vykonať nasledovné opatrenia: - Monitoring šírenia a kontrola vývoja podkôrneho hmyzu (inštalácia feromónových lapačov a následný samotný monitoring a kontrola - postup
STN 48 2711). - Biologická ochrana - inštalácia feromónových lapačov s doplnením prípravku BoVeril. - Vyhľadávanie, vyznačovanie a asanácia chrobačiarov - zamestnanie podkôrnikových pozorovateľov, vykonávanie asanačnej ťažby s mechanickým odkôrnením a pálením kôry, úprava ochranného chodníka za účelom kontroly a pod. Na základe odvolania žalobkyne, právny predchodca žalovaného - Obvodný lesný úrad v Žiline rozhodnutím zo 17. apríla 2013, č. j.: 2013/00627-02/CHO, postupom
2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie t. č. Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne zo 4. marca 2013, Číslo OLÚ-2013/00086-03/LIG, v jeho výrokovej časti tak, že
c/ zákona č. 326/2005 Z. z. uložil žalobkyni pokutu vo výške 5.000,- eur, a to za porušenie § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z., ktorého sa dopustila tým, že v roku 2012 v k. ú. V. N. v B zóne D. H. a v k. ú. V. C. a K. v B zóne N. nezabezpečila v súlade s projektom „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s 5 stupňom ochrany - A zóna D. H. v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona o lesoch“ a v súlade s projektom „Návrh opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia podkôrneho hmyzu z chránených území s 5 stupňom ochrany - A zóna N. v zmysle spoločného usmernenia MP SR a MŽP SR na realizáciu opatrení
3 zákona o lesoch“, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby. Z plánovaných opatrení, ktoré bolo potrebné v roku 2012 skutočne vykonať, žalobkyňa nevykonala, resp. nezabezpečila vôbec: - monitoring šírenia a kontrola vývoja podkôrneho hmyzu (inštalácia feromónových lapačov a následný samotný monitoring a kontrola - postup
STN 48 2711), - inštalácia siete 325ks feromónových lapačov a zabezpečenie prevádzky siete týchto feromónových lapačov počas celej sezóny roka 2012 v ochranných pásmach A zón, - osadenie 438,9m3 lapákov I., II. a III. série, - biologická ochrana - inštalácia feromónových lapačov s doplnením prípravku BoVeril, - aplikácia BoVerilu v množstve 10kg, - vyhľadávanie, vyznačovanie a asanácia chrobačiarov - zamestnanie podkôrnikových pozorovateľov, vykonávanie asanačnej ťažby s mechanickým odkôrnením a pálením kôry, úprava ochranného chodníka za účelom kontroly a pod., - činnosť piatich podkôrnikových pozorovateľov, - asanačná ťažba v objeme 1.822,07m3, - asanácia aktívnej biomasy - uhadzovanie haluziny v schválenom množstve 841m
štrasburskej judikatúry (napríklad Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1984, Öztürk proti SRN, číslo sťažnosti 8544/79) trestnoprávny charakter, pričom treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.). Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy ustanovujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací správny delikt. Pri pokračovacom správnom delikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ § 122 ods. 10 Trestného zákona.
10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Pokračovací trestný čin je všeobecne (rozumej v trestnoprávnej rovine) charakterizovaný tromi znakmi, ktoré musia byť splnené súčasne:
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt. Žalobkyňa v podanom odvolaní tiež namietala nezrozumiteľnosť výroku druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktorá spočívala len v odkaze na dokument - Spoločné usmernenie MP SR a MŽP SR, pričom žalovaný bol povinný v napadnutom výroku rozhodnutia uviesť presné a konkrétne povinnosti, ktoré žalobkyni vyplývali, a ktorých nesplnením došlo k spáchaniu správneho deliktu. Najvyšší súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Najvyšší súd na zdôraznenie konštatuje, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (§ 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Otázkou náležitostí výroku správneho orgánu o uložení sankcie sa vo svojej judikatúre viackrát už zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sž 18-24/2011). Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. Nález z
akého ustanovenia pristúpil žalovaný ku zmene prvostupňového správneho rozhodnutia (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku) a tiež,
akého ustanovenia žalovaný uložil žalobkyni pokutu (§ 64 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z. z.). V ďalšom súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu, ktorý sa predmetnou námietkou žalobkyne náležite zaoberal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj právny záver odôvodnil v dostatočnom rozsahu, keď vo vzťahu k námietke nezrozumiteľnosti výroku druhostupňového rozhodnutia, konštatoval, že táto námietka je zavádzajúca v tom, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia bol uvedený dokument „Návrh opatrení na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody“ v správe Lesov Slovenskej republiky, š. p. na rok 2012, čím bolo jasne a zrozumiteľne stanovené, ktoré opatrenia na ochranu lesa mali byť vykonané a pritom samotný návrh opatrení na ochranu lesa bol vypracovaný
Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 OSP,
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené konštatovania ústavného súdu, majúc za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu stanovené kritéria spĺňa, vzhliadol najvyšší súd námietku žalobkyne za nedôvodnú. Ďalšie nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa (navyše bez bližšieho zdôvodnenia) odkazovala buď neboli spôsobilé zvrátiť záver, ku ktorému dospel najvyšší súd (II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05), alebo boli mimo vecného rámca tohto konania (II. ÚS 192/2009 - prieťahy v konaní). Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že krajský súd v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Druhej hlave Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, náležite sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemohli mať za následok úspešnosť jej odvolacieho návrhu. S poukazom na vyššie uvedené, najvyšší súd (po vyčerpaní odvolacích dôvodov) napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, s § 219 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
l OSP v spojení s § 246c ods. l veta prvá OSP, § 250k ods. l OSP a § 492 ods. 2 SSP. Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemala. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.