Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/90/2016 Identifikačné číslo spisu: 7015200575 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2018 Meno a priezvisko: Mgr. Viliam Pohančeník Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: J.. T. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, K., zastúpený: Mgr. Richard Petrov, advokát, Františkánska 3, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa 28.01.2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa 28.01.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 233,08 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa 28.01.2016 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice (ďalej aj len „pobočka“) č. 45028-60/2014-KEM zo dňa 23.12.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť žalobcovi v sume 7 840,37 eur, nepriznania nároku na výplatu náhrady za bolesť v sume 7 840,37 eur a určenia povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu 2 208 eur v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 17.07.2008. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zároveň potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca dňa 17.07.2008 utrpel pracovný úraz. Pobočke doručil žiadosť, ku ktorej pripojil znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený súdnym znalcom V.. T. A. dňa 15.06.2011. Na žiadosť žalovanej doručil aj lekársky posudok zo dňa 02.09.2011, ktorý vyhotovil ten istý súdny znalec V.. T. A. a ako v znaleckom posudku, tak aj v lekárskom posudku zhodne bodovo ohodnotil bolesť žalobcu v rozsahu 1 735 bodov. Posudkový lekár pobočky vyhotovil dňa 03.10.2011 kontrolné bodové ohodnotenie bolesti a určil nižší počet bodov. Na žiadosť pobočky 28.10.2011 ku kontrole bodového ohodnotenia zaujal stanovisko aj posudkový lekár žalovanej, ktorý dospel k zhodnému záveru, že celkový počet bodov na účely náhrady za bolesť je 1 620. Na základe kontrolného bodového ohodnotenia vydala pobočka rozhodnutie č. 54954-15/2011-KEM zo dňa 04.11.2011, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť za 1 620 bodov v sume 10 048,37 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky oznámil, že nevyhovuje odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu a vec bola postúpená posudkovému lekárovi žalovanej, ktorý sa stotožnil v celom rozsahu s kontrolným bodovým ohodnotením posudkového lekára zo dňa 03.10.2011. Na základe toho žalovaná vydala rozhodnutie č. 11336-2/2012-BA zo dňa 29.02.2012, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky zo dňa 04.11.2011. Uvedené rozhodnutie preskúmal krajský súd na základe žaloby podanej žalobcom a rozsudkom č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa 10.04.2014 ho zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie s tým, aby bol odstránený rozpor v bodovom hodnotení bolestného, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku a kontrolného bodového ohodnotenia posudkovými lekármi vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania. Krajský súd ďalej konštatoval, že rozhodnutím žalovanej č. 11336-2/2012-BA zo dňa 29.02.2012 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za bolesť vo výške 10 048,37 eur, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.04.2012. Pretože žalobca podal na súde žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia, ktoré bolo rozsudkom krajského súdu č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa 10.04.2014 zrušené, právoplatnosťou tohto rozsudku zanikol žalobcovi aj nárok na náhradu za bolesť, ktorá mu už bola vyplatená. Žalovaná po zrušení rozhodnutia odstránila rozpory bodového hodnotenia medzi znaleckým posudkom predloženým žalobcom a kontrolnými bodovými ohodnoteniami za bolesť posudkovými lekármi žalovanej. Vo veci nariadila vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 22.07.2014 a bola ním ohodnotená bolesť žalobcu v dôsledku pracovného úrazu v rozsahu 1 085 bodov. Na ústnom pojednávaní nariadenom žalovanou bol prítomný znalec, žalobca i jeho právny zástupca, znalcovi kládli otázky na nezrovnalosti a na základe toho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola priznaná žalobcovi náhrada za bolesť za pracovný úraz v sume 7 840,37 eur. Výrok prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.11.2011 o priznaní nároku za bolesť za pracovný úraz v sume 7 840,37 eur žalobca v odvolaní (ani v žalobe) nenapadol, a tak nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2015. Žalovaná v súlade s § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zistila, že žalobca prijal dávku za bolesť v sume 10 048,37 eur dňa 13.04.2012, ale na základe prvostupňového rozhodnutia, najneskôr však na základe napadnutého rozhodnutia žalovanej, žalobca bezpochyby vedel, že už vyplatená náhrada za bolesť vo výške 10 048,37 eur mu nebola vyplatená v správnej výške, pretože na základe kontrolného znaleckého dokazovania zo dňa 22.07.2014, ako aj na základe rozhodnutia pobočky a žalovanej, mu mala byť vyplatená iba v takej výške, v akej mu mala patriť na základe bodového ohodnotenia kontrolným znalcom za bolesť v sume 7 840,37 eur. Rozdiel medzi už vyplatenou a prijatou sumou 10 048,37 eur a skutočne priznanou výškou nároku za bolesť v sume 7 840,37 eur je povinný žalobca vrátiť tomu, kto mu túto sumu vyplatil, t. j. žalovanej. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zo znenia § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že vedomosť o nesprávnosti výšky dávky musí mať príjemca dávky už v čase jej prijímania (prijatia). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Na základe vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania žalobca zistil, že suma, ktorá mu bola vyplatená na bolestnom za pracovný úraz, bude nižšia ako mu bola vyplatená a zrejme musel aj predpokladať, že vznikne rozpor medzi už vyplatenou sumou za bolesť a sumou, ktorá mu za bolesť patrí podľa kontrolného znaleckého posudku, pretože kontrolný znalecký posudok žalobca nenamietal ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale ani v podanej žalobe, ktorou žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovanej. Žalobca musel z okolností, ktoré sám vyvolal, predpokladať a napokon aj z vykonaného dokazovania, s ktorým bol riadne oboznámený, vedieť, že mu bola vyplatená suma za bolesť v nesprávnej výške, teda vo vyššej sume, ako mu skutočne na základe vykonaného dokazovania patrila. Krajský súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie úradu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné, pretože na ustanovenie, na základe ktorého bola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť časť neprávom vyplatenej sumy za bolesť, je odkaz až v závere odôvodnenia rozhodnutia. Táto skutočnosť ešte nie je dôvodom na vyslovenie záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, na základe čoho, z akých dôkazov a skôr vykonaného dokazovania dospela k záveru, že žalobcovi bola neprávom vyplatená časť nároku za bolesť. Nie je podstatné, v ktorej časti odôvodnenia uvedie správny orgán paragraf, podľa ktorého rozhodol, ale podstatné je, že je v odôvodnení rozhodnutia uvedený. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že podrobnú argumentáciu doplní v lehote 10 dní. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny. Uviedla, že nakoľko jej nebola doručená podrobná argumentácia žalobcu k podanému odvolaniu, nemôže sa k nej vyjadriť. Trvala na dôvodoch, ktoré podrobne uviedla a zdôvodnila jednak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2015. Mala za to, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne posúdil a vyvodil správny právny záver. Žalobca v doplnení odvolania vyjadril názor, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Zároveň vyjadril nesúhlas s výkladom § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. prijatým krajským súdom, pretože slovným znením „prijímal dávku alebo jej časť“ je zrejme vymedzený sankčný zmysel právnej zodpovednosti v sociálnom poistení v zmysle druhej hlavy tohto zákona, ktorým zákonodarca nepochybne sledoval možnosť postihu úmyselného konania príjemcu dávky. Vedomosť o výplate dávky neprávom alebo vo vyššej sume musí podľa názoru žalobcu existovať na strane príjemcu dávky v čase jej prijímania. Žiadne zavinené konanie žalobcu ako príjemcu dávky z jeho úkonov v konaní pred správnym orgánom nie je možné vyvodiť a z toho dôvodu je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej nedostatočné a zmätočné. Krajský súd nesprávne uviedol, že pobočka „už vo výroku rozhodnutia v súlade s ustanovením § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. túto povinnosť uložila žalobcovi“. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len uvedenie § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bez konkrétneho písmena a toto nie je uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia. Až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej je v poslednej vete uvedené toto ustanovenie, ktoré bolo aplikované. Žalobca v prílohe k odvolaniu priložil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré podľa jeho názoru riešili otázku povinnosti vrátiť preplatok na dávke v súlade s výkladom § 236 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré je obsahovo totožné. Ďalej citoval časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2009 a rozsudkov sp. zn. 3So/32/2001, 3So/253/2001 a 4So/36/2007. Žalovaná v ďalšom vyjadrení k odvolaniu poukázala na prvé konanie o nároku žalobcu na náhradu za bolesť, ako aj na druhé konanie o tomto nároku a tiež na odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu. Zdôraznila, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal nárok na priznanú sumu a ani nárok na jej výplatu, teda sa stotožnil s ustálením výšky náhrady za bolesť, ktorá mu patrí v sume 7 840,37 eur. V prvom konaní sa žalobca sám domáhal vyhotovenia znaleckého posudku za účelom odstránenia rozporov medzi skutočnosťami tvrdenými posudkovými lekármi žalovanej a posudzujúcim lekárom. Za účelom vykonania dokazovania nariadením znaleckého posúdenia krajský súd zrušil rozhodnutie zo dňa 29.02.2012 a v novom konaní bol vypracovaný nový znalecký posudok, o obsahu ktorého bol žalobca oboznámený a jeho výsledkom bolo nariadenie ústneho pojednávania dňa 16.12.2014. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu zo dňa 10.04.2014 (t. j. dňom 14.05.2014) bolo žalobcovi zrejmé, že sa mu suma priznaná rozhodnutiami zo dňa 04.11.2011 a 29.02.2012 vyplatila neprávom, a teda dňom 14.05.2014 došlo k zániku právneho titulu na základe ktorého mu bola vyplatená suma náhrady za bolesť a zároveň došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Navyše, už v čase spísania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bol žalobca preukázateľne oboznámený o výške dávky poskytnutej vo vyššej sume, ako mu patrila a s touto výškou súhlasil, nakoľko sa proti nej neodvolal (odvolanie smerovalo len proti tretej časti výroku prvostupňového rozhodnutia). Je zrejmé, že žalobca po spísaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dobrovoľne potvrdil správnosť postupu pobočky. K výkladu znenia „prijímal dávku alebo jej časť“ žalovaná uviedla, že zo žiadneho systematického usporiadanie zákona nevyplýva výklad uvedený žalobcom. Naopak, z gramatického výkladu slova „prijímal“ vyplýva, že vyjadruje minulý čas, teda podľa názoru žalovanej zákonodarca inkorporoval toto slovo v činnom rode do zákona za účelom vyjadrenia jednorazového, ako aj pravidelného poberania dávky v minulosti, čo je prípad žalobcu. Žalobca okamihom zrušenia rozhodnutia zo dňa 29.02.2012, ako aj oboznámenia sa s obsahom znaleckého posudku vedel, resp. musel z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom, resp. vo vyššej sume, ako mu patrila. K námietke žalobcu, že pobočka vo svojom rozhodnutí neuviedla v treťom výroku konkrétne ustanovenie a „toto nie je uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia“, žalovaná uviedla, že táto skutočnosť tak, ako to uviedol krajský súd vo svojom rozsudku, „nie je dôvodom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné“. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť. Medzi účastníkmi je sporná otázka týkajúca sa aplikácie § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého správne orgány rozhodli o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú sumu 2 208 eur. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.