Obsah (9)

§ 69b§ 60§ 21§ 250q§ 250l§ 491§ 492§ 219§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/9/2017 Identifikačné číslo spisu: 3016200236 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 69bods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Odporkyňa dôvodila tým, že

§ 60ods.

9 zákona o sociálnom poistení československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993

predpisov účinných pred

1. januárom
2. Keďže československé obdobie dôchodkového poistenia získané pred
3. januárom 1993 bolo zhodnotené na starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, neboli splnené podmienky nároku na vyrovnávací príplatok

§ 69bods.

1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 9. decembra 1996

§ 21zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na starobný dôchodok bolo zhodnotené obdobie získané pred 1. januárom 1993, preto nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok. Krajský súd

§ 250qods.

3 OSP preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250lods.

2 a § 250k ods. 1 OSP a

výsledku konania úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť z dôvodu, že mu nebol priznaný starobný dôchodok

Československého zákona schváleného Českou národnou radou zo spravodajstva Ministerstva práce, sociálnych vecí v ČSR čiastka 4 z

1. marca 1969, týkajúca sa odchodu do dôchodku vo veku 50 rokov veku, ktorý dovŕšil
2. novembra 1992, pracujúcim v uránovom priemysle, čím bol ukrátený na svojich právach. Žiada tak o doplatenie škody medzi čiastočnou invaliditou a starobným dôchodkom, ktorý mu bol priznaný až v roku
4. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSPv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

§ 491ods.

1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

§ 492ods.

1 SSP konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 492ods.

2 SSP odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne vo veci zamietnutia žiadosti o vyrovnávací príplatok

§ 69bods.

1 písm. a/ zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z.

§ 69bods.

1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred

1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po
2. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok

predpisov Českej republiky, b) získal od

1. januára 1993 do
2. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby

zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku

predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma

osobitného predpisu,56aa), ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ

osobitného predpisu,1) e) požiadal o výsluhový dôchodok

osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

osobitného predpisu, 2) a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. Z obsahu spisov, vrátane administratívneho spisu odporkyne bolo preukázateľne zistené, právny nárok na starobný dôchodok žiadateľovi o vyrovnávací príplatok vznikol od 22. októbra 1996

§ 21a § 96 zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a Nariadenia vlády č. 118/1988 Zb. Týmto rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie z

1. decembra
2. Starobný dôchodok bol vymeraný z I. AA pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku na roky 1991, 1994, 1993, 1990 a
3. Pre výšku dôchodku bolo rozhodných 37 rokov. V roku 1977 bolo rozhodnuté o priznaní čiastočného invalidného dôchodku z I. pracovnej kategórie. Čiastočný invalidný dôchodok bol navrhovateľovi odňatý od
4. februára 1996, pretože nespĺňal podmienku podstatného poklesu zárobku, ustanovenú v § 37 ods. 5-12 zákona č. 100/1988 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporkyne, najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva: V predmetnej veci bola predmetom sporu otázka právneho posúdenia nároku navrhovateľa na vyrovnávací príplatok v súlade s § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/12015 Z.z.. Účelom vyrovnávacieho príplatku bolo čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia Československej federatívnej republiky im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením československej federatívnej republiky a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení československej federatívnej republiky, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnym úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení Československej federatívnej republiky nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne

právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení Československej federatívnej republiky. Z doplnku osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý ej neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí Sociálnej poisťovne ústredie tak z

1. decembra 1996 ako aj
2. februára 1997 nepochybne vyplynulo, že pre výpočet starobného dôchodku žiadateľa o vyrovnávací príplatok bola započítaná doba zamestnania 40 rokov a 71 dní . To znamená, že starobný dôchodok mu bol priznaný jediným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, od
3. októbra
4. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ toto zistenie ani nerozporoval. Z obsahu spisov vyplynulo, že o obdobnej žiadosti o „dorovnávací přídavek“ rovnako rozhodla aj Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe dňa
5. apríla
6. Zhodne aj z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že nárok na dorovnávací přídavek účastníkovi konania nevznikol, lebo účastník konania nie je poberateľom českého starobného dôchodku. Odvolacie dôvody sa týkali doplatenia škody medzi čiastočnou invaliditou a starobným dôchodkom, priznaným v roku
7. Z dôvodu, že konanie vedené u odporkyne o starobný dôchodok je právoplatne skončené a nové obdobia dôchodkového zabezepčenia/ poistenia do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré by mali vplyv na výpočet výšky sumy starobného dôchodku priznaného od
8. októbra 1996 v žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa
9. apríla 2015 nepredložil, odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť posúdila

§ 69bzákona o sociálnom poistení.

Uvedené konštatovanie nemohol ovplyvniť ani predložený evidenčný list dôchodkového poistenia o novo získanom období dôchodkového poistenia od

1. júna 2008 do
2. októbra 2008, vyhotovený obchodnou spoločnosťou JOKRMA s.r.o.,
3. května 2009, Ostrava-Polianka n.O Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP, potvrdil.

§ 250kods.

1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

výsledku konania neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.