Obsah (4)

§ 427§ 428§ 424§ 432

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/26/2018 Identifikačné číslo spisu: 3716200835 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Danica Kočičková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 427

je stanovená lehota na podanie dovolania,

§ 428

sú stanovené náležitosti dovolania a

§ 424až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

11.

1. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) oprávnená osoba, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) žalobca napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
2. Vzhľadom na uvedené posúdil dovolací súd toto dovolanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že prvý dovolací dôvod, ktorý žalobca uplatnil, je dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
4. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do
5. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od
6. júla
8. Dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa k niektorým jeho tvrdeniam pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril a že odvolací súd, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu takmer vôbec nezaujal stanovisko, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
9. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukázal na jeho skutkové a právne závery. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé iným spôsobom vyhodnotiť skutkový stav a vec právne posúdiť. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a nad rámec dôvodov tam uvedených doplnil ako reakciu na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu ďalšie dôvody, tak sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné len preto, že súd nerozhodol podľa predstáv dovolateľa.
10. V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné poukázať tiež na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
11. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
12. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
13. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
14. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces, spočívajúce v tom, že súd sa pred ukončením dokazovania nevyjadril k niektorým z tvrdení žalobcu predneseným v priebehu konania pred okresným súdom a strany sporu neoboznámil so svojim predbežným právnym názorom týkajúcim sa dokazovania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 118 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) účinné počas konania pred súdom prvej inštancie, z ktorého znenia vyplýva povinnosť súdu uviesť, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci (strany sporu) navrhli. Aj keď zo žiadnej zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie splnenie tejto povinnosti zo strany súdu nevyplýva, z povahy tejto procesnej povinnosti je zrejmé, že k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia došlo samotným súdnym rozhodnutím, v dôvodoch ktorého bol v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere bola tiež daná možnosťou podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktorú žalobca v predmetnej veci aj využil. Bolo by teda neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods. 2 O.s.p. súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. a z tohto dôvodu v dovolacom konaní rozhodnutia súdov vydané v základnom konaní zrušovať a vec im vracať na ďalšie konanie, hoci strana sporu mala možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mala možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov táto dovolacia námietka žalobcu, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. (viď aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 236/2010, 6 Cdo 417/2015, 6 Cdo 17/2017).
15. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. tak nemožno považovať ani žalobcom tvrdené nedodržanie postupu vyplývajúceho z § 118 ods. 2 O.s. p. súdom prvej inštancie.
16. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, najvyšší súd ho podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.
17. Žalobca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V prípade uplatnenia tohoto dovolacieho dôvodu je jeho riadne vymedzenie v zmysle § 432 ods. 2 C.s.p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).
18. Dovolateľ v dovolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že „súdy nesprávne právne posúdili otázku výšky uplatnenej náhrady škody, keď mu nepriznali nárok na náhradu škody zodpovedajúci vynaloženým trovám právneho zastúpenia v celom rozsahu, ďalej nárok na náhradu škody zodpovedajúci zaplatenému nájomnému vo výške 683,55 €, ktoré musel uhradiť, napriek tomu, že predmet nájmu nemohol v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovanej riadne užívať a že sa súdy oboch inštancií nedostatočne zaoberali splnením podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy, pričom poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 26 Cdo 2657/2000, od ktorého sa mal odvolací súd pri riešení otázky vzniku nároku žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy odkloniť.
19. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vyvodzovanej z § 421 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 C.s.p., a preto je potrebné ho odmietnuť.
20. Pokiaľ dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 C.s.p. (v tomto prípade dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa tohto ustanovenia uviedol v dovolaní všetky tri písmená, t.j. a/ až c/), dovolací súd uvádza, že uvedený dôvod predpokladá, že ide jednak o právnu otázku, a to tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu (v žiadnom prípade však nie skutkovú) a na to nadväzujúci dôvod dovolania uvedený pod písm. a/, b/ alebo c/.
21. Dovolací súd so zreteľom na toto ustanovenie nemôže pri posudzovaní prípustnosti dovolania posudzovať správnosť skutkových zistení odvolacieho súdu alebo spôsob vykonávania jednotlivých dôkazov alebo výsledok ich hodnotenia premietajúci sa do skutkových zistení odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť ani tvrdenie dovolateľa, že pri inom (podľa dovolateľa náležitejšom a úplnejšom) zistení rozhodujúcich skutkových okolností odvolacím súdom by právne závery, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, boli odlišné.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Dovolateľom vymedzená otázka vo vzťahu k nároku na náhradu škody zodpovedajúcej vynaloženým trovám právneho zastúpenia nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, pretože to ktoré z trov právneho zastúpenia vynaložených žalobcom v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor, (ktorý vydal vyššie uvedené nezákonné rozhodnutie) posúdil súd ako účelne vynaložené a ktoré nie, je otázkou vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré súvisia s preukázaním účelnosti vynaloženia týchto trov a nie s právnym posúdením. 29.
24. K časti nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil titulom uhradeného nájomného, (kde odvolací súd výslovne uviedol, že v tejto časti považuje nárok žalobcu za nedôvodný, pretože nebol v zmysle ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaný a zároveň uviedol, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a touto časťou uplatnenej náhrady škody) dovolací súd uvádza, že dovolateľ v dovolaní len konštatuje, že takýto záver súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou, teda naznačuje, že odvolací súd sa pri riešení tejto otázky od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil. Dovolateľ však neuvádza relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho posúdenia veci. Neuvádza ani konkrétne rozhodnutie dovolacieho súdu, z ktorého by bolo možné vyvodiť právnu otázku a posúdiť, či došlo pri jej riešení odvolacím súdom k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. 29.
25. V uvedenej súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že tak ako je vyššie uvedené,

§ 432ods.

2 C.s.p. je upravený spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod vymedziť. Dovolateľ je povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a tiež to, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Bez takéhoto vymedzenia dovolacieho dôvodu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa, pretože v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. Uvedené v plnej miere platí aj vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu, kde dovolateľ neuviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie tohto nároku odvolacím súdom. V dovolaní len s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26 Cdo 2657/2000 (ktorý nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) uviedol, že tak prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd nebral pri posudzovaní nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu do úvahy viaceré faktory, ktoré priznanie nemajetkovej ujmy zakladajú - ktoré faktory by to mali byť, neuviedol. V nadväznosti na uvedené považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že na to, aby určitá otázka mohla byť z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. relevantná, musí mať zreteľné charakteristické znaky v tom zmysle, že je to otázka právna a nie skutková a musí byť vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť a následne dôvodnosť dovolania, čo v danom prípade vzhľadom na obsah dovolania splnené nebolo. 30. Je nepochybné, že dovolateľ podal dovolanie, ktoré má náležitosti v zmysle § 428 C.s.p. (nie je preto daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ C.s.p.), v jeho dovolaní však absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 C.s.p. 31. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je ani podľa § 421 CSP ods. 1 prípustné, preto ho podľa § 477 písm. f/ C.s.p. odmietol. 32. Úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.