1 OSP zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 1096231/1/450761/2014 zo dňa 10.10.2014, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 12.156.480 € za správny delikt uvedený v § 47 ods. 1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, ktorého sa daňový subjekt - žalobca dopustil tým, že nepreukázal Colnému úradu Prešov použitie a zúčtovanie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľských balení liehu v súlade s príslušnými ustanoveniami § 10 zákona č. 105/2004 Z.z. v celkovom množstve 2.814.000 kusov. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nebolo sporné, že žalobca je od 10. augusta 2004 registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu s prideleným registračným číslom SK62650500004, a že pri kontrole vykonanej dňa 30.7.2013 zameranej na preverenie množstva a pravosti kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400 na označovanie spotrebiteľského balenia liehu, žalobca predložil správcovi dane písomné oznámenie o vývoze kontrolných známok s uvedeným identifikačným číslom v počte 2.814.000 kusov do Ruskej federácie, z dôvodu uzatvorenia zmluvy s ruským partnerom na výrobu vodky s obsahom alkoholu 40 %, ktorá bude plnená do fliaš s objemom 1 liter a určená na slovenský spotrebiteľský trh.
konateľa žalobcu vývoz kontrolných známok bol realizovaný 13.7.2013 a v ten istý deň opustil územie európskej únie. Krajský súd uviedol, že sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že žalobca aj keď nebol zaregistrovaný ako dovozca spotrebiteľského balenia liehu, ako prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je v štruktúre daňových subjektov
zákona č. 530/2011 Z.z. hierarchicky najvyššie, mal v konkrétnom prípade aj postavenie dovozcu SBL, a preto sa na naň vzťahovali všetky ustanovenia zákona č. 105/2004 Z.z. upravujúce postavenie, práva a povinnosti dovozcu spotrebiteľského balenia liehu. Vyplýva to z účelu zákona č. 105/2004 Z.z., v zmysle ktorého majú kontrolné známky určené na označovanie SBL povahu ceniny (§ 10 ods. 2), slúžiacej ako kontrolno - technické opatrenie na daňové účely, preto podliehajú zvýšenej ochrane a režimu nakladania. Pri výklade ako to interpretoval žalobca (že povinnosti zakotvené v § 10 ods. 25 až 29 zákona č. 105/2004 Z.z. má len dovozca SBL, t. j. subjekt odlišný od prevádzkovateľa daňového skladu, resp. oprávneného príjemcu), by došlo k popretiu významu a účelu zákona č. 105/2004 Z.z., ktorého cieľom je dosiahnuť maximálnu transparentnosť pri nakladaní s kontrolnými známkami na úseku spotrebnej dane z liehu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že môže nastať absurdná situácia aká nastala, že žalobca síce má formálne doklady o vyvezení kontrolných známok do Ruskej federácie, ale všetky šetrenia potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval do Ruskej federácie žiaden dovoz kontrolných známok (tovaru) pre spoločnosť RASKO Ltd., ani pre akýkoľvek iný ruský podnikateľský subjekt a dovozy na základe kontraktu č. 02/13/SL zo dňa 1.7.2013 sa nerealizovali. Konštatoval, že v tomto smere sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutím dôsledne vysporiadal aj s náležitým a zrozumiteľným vysvetlením pojmu dovozca SBL v širšom a užšom slova zmysle. Zdôraznil, že koncepcia skutkovej podstaty správneho deliktu
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. je založená na objektívnej zodpovednosti a súvisí s povinnosťou daňového subjektu preukázať použitie kontrolných známok v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s § 10 ods. 21 zákona č. 105/2004 Z.z. a to ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu na nalepenie na spotrebiteľské balenie liehu, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území. Takéto použitie kontrolných známok však bolo len formálne deklarované, ale nie reálne preukázané, pričom spochybnené boli všetky dôkazy žalobcom predložené. Preto nepochybil prvostupňový správny orgán, keď žalobcu uznal vinným zo spáchania správneho deliktu
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. a uložil mu pokutu
2 písm. e/ citovaného zákona. Uviedol tiež, že žalobca nedôvodne argumentuje, že správne orgány rozhodli na základe nezákonne získaných dôkazov, pritom citoval ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku a tiež ustanovenia zákona č. 652/2004 Z.z, tiež jednotlivé články dohody o spolupráci v colníctve z ruskom. Z uvedených vyplýva, že poznatky, z ktorých vychádzali správne orgány boli získané zákonným spôsobom, a preto ich bolo možné s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku považovať za zákonné dôkazy. Nestotožnil sa so žalobcovým zúženým výkladom pojmu „colné predpisy", na ktoré odkazuje v čl. 1 Dohody žalobca, ani s jeho tvrdením, že výsledky medzinárodných dožiadaní by bolo možné použiť v prípade porušenia colných predpisov, nie vnútroštátnych daňových predpisov. Aj keď vo všeobecnosti možno súhlasiť, že problematika kontrolných známok je predmetom daňových predpisov, v konkrétnom prípade bola posudzovaná otázka ich vývozu do Ruskej federácie, čo spadá pod úpravu colných predpisov. Vyhodnotil ako právne irelevantnú aj námietku o nevykonaní dokazovania Zápisnicou o výsluchu svedka O. O., ktorá bola uplatnená až v žalobe, ktorá naviac nijak nepreukazuje, že k vývozu kontrolných známok do Ruskej federácie došlo, otázka prípadnej podvodnej činnosti zo strany neznámeho páchateľa sa v tomto konaní neposudzuje. Krajský súd uviedol, že naopak, ak žalobca podal trestné oznámenie, sám potvrdil nezákonné nakladanie s kontrolnými známkami a teda aj naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. založeného na objektívnej zodpovednosti a tomu zodpovedajúcemu dôkaznému bremenu, jednoznačne na strane žalobcu. Mal za to, že neobstojí ani námietka žalobcu, že nemohol naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z., lebo keď neboli kontrolné známky ešte použité (použiť - nalepiť ich bolo možné kedykoľvek počas trvania kontraktu do 31.9.2015), nebolo možné ich zúčtovať. Inštitút zúčtovania kontrolných známok
ustanovení § 27 a § 28 zákona č. 105/2004 Z.z. predstavuje záverečný postup, v ktorom daňový subjekt vykoná voči colnému úradu konečnú kalkuláciu s kontrolnými známkami, ktoré odobral, a ktoré sa nalepili, alebo nenalepili, alebo ktoré boli poškodené, prípade zničené. Zúčtovaním teda daňový subjekt „priamo" deklaruje zákonný stav nakladania s kontrolnými známkami (ich použitie v súlade so zákonom) v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Ak teda žalobca nepreukáže použitie kontrolných známok
zákona č. 105/2004 Z.z., je zrejmé, že nemôže preukázať ani ich zúčtovanie, pretože zúčtovanie kontrolných známok vychádza z predpokladu použitia kontrolných známok v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. Samotná právna úprava výslovne vyžaduje, aby odberateľ kontrolných známok (dovozca SBL) pri každom zúčtovaní kontrolných známok zároveň predložil potvrdenie príslušného colného úradu o počte vyvezených kontrolných známok na územie tretieho štátu a počte späť dovezených kontrolných známok na daňové územie, bez ohľadu na predpokladaný čas ich použitia v tretej krajine. Súd mal za to, že je preto vzhľadom na zistený skutkový stav veci bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že by sa zúčtovanie kontrolných známok malo odvíjať od stanoveného času ich použitia, preto ešte nebol povinný ich zúčtovať a tak ani nemohol byť sankcionovaný
2 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z.. Prvostupňový súd nesúhlasil ani s tvrdením, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, nakoľko rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného tvoria jeden celok, posúdenie skutkového stavu aj jeho následné právne posúdenie boli v medziach logickej správnej úvahy. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pre nesprávne posúdenie veci. Žalobca opakovane poukázal na to, že neexistuje širší ani užší výklad pojmu daňový sklad a nesúhlasil s názorom, že pojem daňový sklad v sebe zahŕňa aj dovozcu spotrebiteľského balenia liehu. Dôsledné rozlíšenie týchto dvoch subjektov daňového práva predstavuje základ pre správne právne posúdenie veci. Legálna definícia prevádzkovateľa daňového skladu je uvedená v § 2 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., ktorý uvádza, že prevádzkovateľom daňového skladu sa rozumie osoba, ktorá v rámci podnikania alkoholický nápoj na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela. Inou osobou je osoba, ktorá chce v rámci podnikania dovážať spotrebiteľské balenia liehu z tretích štátov a uvádzať ho do daňového voľného obehu ide
13 zákona č. 105/2004 Z.z. dovozca spotrebiteľského balenia, ktorý je povinný písomne požiadať o zaradenie do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia na colnom úrade požiadať
14 colné riaditeľstvo o pridelenie registračného odberného čísla. Dovozcom je teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zaradená do evidencie dovozcov SBL a colnom úrade a bolo jej pridelené ROČ. Iba takýto zákonom definovaný dovozca je povinný dať si colným úradom potvrdiť vývoz kontrolných známok, resp. ich spätný dovoz, je povinný zúčtovanie KZ vykonať do 30 dní a k zúčtovaniu kontrolných známok priložiť potvrdenie o vyvezení, resp. späť dovezených kontrolných známok. Ak sa dovoz neuskutoční do 6 mesiacov od pridelenia ROČ, resp. od posledného dovozu SBL, colný úrad zruší ROČ. Vyššie uvedený právny režim však neplatí pre daňový sklad. Zákon neukladá daňovému skladu dať si potvrdiť počet vyvezených - dovezených KZ a rovnako tak daňový sklad neprikladá k zúčtovaniu potvrdenie colnice o počte vyvezených - dovezených KZ (jednoducho preto lebo takúto povinnosť má iba dovozca). Zákon však umožňuje daňovému skladu ako odberateľovi KZ odovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovi liehu, zákon teda pripúšťa aby si prevádzkovateľ daňového skladu objednal výrobu liehovín u zahraničného partnera a v takom prípade pripúšťa možnosť odovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovu liehu. Inými slovami daňový sklad môže odovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovi liehu, v takom prípade sa však na neho nevzťahuje právny režim regulovaný v ust. § 10 ods. 25 v spojení s § 10 ods. 29 zákona č. 105/2004 Z.z.. V danom čase, keďže daňový sklad
platnej úpravy mohol odovzdať kontrolné známky zahraničnému výrobcovi liehu, túto možnosť odvolateľ realizoval a na podklade objednávky č. 163702RP uzavrel kontrakt č. 02/13/SL na výrobu liehovín a odovzdanie kontrolných známok zahraničnému výrobcovi liehu, realizoval prostredníctvom mandátnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 10.7.2013, ktorej mandatár, limited company RASKO, Bozenova str. 130, 236 00 Kaliningrad, Rusia, bol zaviazaný aby
identifikačného čísla spotrebiteľského balenia. Žalobca sa teda nijakým spôsobom nepodieľal na vývoze kontrolných známok, ani na realizácii colných formalít v súvislosti s colným konaním, pretože vývozom uplatnenie colných formalít mal na starosti mandatár. V tomto smere žalobca považoval za nesprávny záver súdu, že žalobca síce má formálne doklady o vyvezení kontrolných známok do Ruskej federácie, ale všetky šetrenia potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval tovar do Ruskej federácie. Rovnako považoval za nesprávny záver súdu,
ktorého bolo použitie kontrolných známok len formálne deklarované, ale nie reálne preukázané, pretože v danej veci žalovaný nevykonal dokazovanie. V zápisnici o výsluchu O. O., ktorý bol vypočutý Kriminálnym úradom finančnej správy zo dňa 12.6.2014, a ktorý potvrdzoval okolnosti obchodu tak, ako to uviedol žalovaný, a teda žalovaný nevzal do úvahy dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu, a ktoré sa nachádzali v administratívnom spise žalovaného. Pripomenul, že táto výpoveď nemala potvrdzovať vývoz kontrolných známok - žalobca ich nevyvážal ale okolnosti uzavretého obchodu. K tomuto bodu uviedol, že postupoval v súlade s § 10 zákona č. 105/2004 Z.z.. Žalobca nebol dovozcom SBL, nevzťahoval sa na neho príslušný právny režim, a keďže nevyvážal kontrolné známky, nebol povinný si ich vývoz potvrdzovať a rovnako tak nebol ani povinný zúčtovať kontrolné známky spôsobom a v lehote ako dovozca SBL a nemal ani povinnosť zúčtovanie kontrolných známok predkladať potvrdenie o vývoze kontrolných známok
29, ale postačovalo aby ako daňový sklad v zúčtovaní uviedol iba údaje
28 zákona č. 105/2004 Z.z. čo sa aj v zákonom ustanovených lehotách udialo. Žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe,
ktorej dôkazy získané na podklade dohody medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o spolupráci sú pre účely výlučne daňového deliktu nezúčtovania kontrolných známok dôkazy získané v rozpore s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Ako vyplýva s dožiadaní realizovaných v rámci spolupráce z Ruskou federáciou bolo zistené, že spoločnosť RASKO nerealizovala dovozy do Ruska, K. S. nebol vydaný cestovný pas, sídlo spoločnosti sa na ul. I. XXX v D. nenachádza, kalinigradská pobočka JSC VTB Bank nevedie účet č. 40702979200103225646, v databázach neexistuje záznam o dovoze kontrolných známok do Ruska. Z uvedených zistení teda možno prijať záver, že mohlo ísť o porušenie colných predpisov niektorým zo spôsobov uvedených v § 72 colného zákona. Inými slovami vychádzajúc z výsledkov týchto dožiadaní v danej veci nejde o skutok nedostatočného, či nesprávneho zúčtovania kontrolných známok daňovým skladom, ale o colný delikt, pričom správny orgán bol povinný ustáliť kto sa colného deliktu dopustil. Avšak žalobca nebol dovozcom spotrebiteľského balenia liehu a nebol ani ten, kto mal povinnosť vyviesť kontrolné známky a nebol ani účastníkom colného konania, nemohol sa nijako dopustiť žiadneho colného deliktu. Zastal názor, že žalovaný vedomý si tejto skutočnosti prekvalifikoval zrejmý colný delikt na daňový delikt nezúčtovania kontrolných známok a žalobcu uznal za zodpovedným. Mal za to, že ak ide o daňový delikt nezúčtovania kontrolných známok, a teda ide o porušenie vnútroštátnych daňových predpisov, výsledky medzinárodných dožiadaní na podklade Dohovoru pre účely daňového konania nepredstavujú dôkazný prostriedok získaný zákonným spôsobom.
názoru žalobcu jediným zákonným procesným inštitútom, na základe ktorého možno ustáliť výšku pokuty je výlučne daňová kontrola, pretože daňová kontrola predstavuje procesný nástroj, ktorým správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. A keď pokuta je
legálnej definície v § 2 písm. b/ Daňového poriadku daňou je určením pokuty a jej výšky možné iba na podklade riadne vykonanej daňovej kontroly pri zachovaní procesných práv daňového subjektu. Uvedený názor oprel o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 1Afs 60/2005-130 zo dňa 26.4.2006. Ďalej uviedol, že
1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovenia osobitných predpisov, pričom daňou sa
b/ Daňového poriadku rozumie aj pokuta uložená
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. z titulu nepreukázania použitia a zúčtovania kontrolných známok. Z uvedeného možno prijať záver, že určiť výšku pokuty možno iba na základe vykonanej daňovej kontroly a protokol z takejto daňovej kontroly bude tvoriť podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. V danej právnej veci bola v dňoch 15.11.2013 a 28.10.2014 vykonaná daňová kontrola, ktorá bola zameraná na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorý nie je lieh
7 zákona č. 530/2011 Z.z. za zdaňovacie obdobie jún, júl, august a september 2013, predmetom ktorej je preverenie základu dane uvedeného v podaných daňových priznaniach a vzniku daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 530/2011 Z.z. a 105/2004 Z.z., výsledkom ktorej bol protokol z daňovej kontroly č. 1096238/1/477325/2014 zo dňa 28.10.2014, v ktorom správca dane na str. 40 uviedol rozdiel v kontrolných známkach k 30.9.2013 a to - 3.009.374 kusov a na str. 41 uvádza, že zistené rozdiely v počte kontrolných známok sú predmetom samostatných daňových konaní vedených Colným úradom Prešov. V danej veci, teda žalovaný vykonal daňovú kontrolu zameranú na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorý nie je lieh a to za zdaňovacie obdobie jún, júl, august a september 2013, počas ktorej boli skontrolované samostatný sklad liehu, výrobňa liehovín, liehovar na destiláty a rovnako tak zúčtovanie kontrolných známok. Daňová kontrola bola začatá 15.11.2013 a ukončená doručením protokolu dňa 24.11.2014, pričom správca dane bol povinný ukončiť daňovú kontrolu doručením do 15.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil kontrolu po lehote na vykonanie daňovej kontroly. Ak je teda zistený rozdiel v kontrolných známkach k 30.9.2013 mínus 3.009.374 kusov a tieto zistené rozdiely v počte kontrolných známok sú predmetom samostatných daňových konaní vedených Colným úradom Prešov, tieto konania (o uložení pokuty) môžu byť vedené iba na podklade daňovej kontroly a z nej vyhotoveného protokolu. Keďže však daňová kontrola bola ukončená po uplynutí prekluzívnej jednoročnej lehoty, takýto protokol nepredstavuje zákonný podklad pre uloženie pokuty a rozhodnutie o uložení pokuty je preto nezákonné. Žalobca ale podotkol, že tieto skutočnosti prezentoval vo svojom vyjadrení zo dňa 6.10.2015 ako reakciu k vyjadreniu žalovaného Finančného riaditeľstva SR k žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 21.1.2015, ktorý krajský súd v rozsudku nijako nezohľadnil. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Dňa 5.10.2016 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie žalobcu označené ako doplnenie odvolania, pričom žalobca konštatoval, že z rozhodnutí žalovaného a aj z rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 10.10.2014 vyplýva, že Colný úrad Prešov ako správca spotrebnej dane vykonal dňa 30.7.2013 v priestoroch žalobcu miestne zisťovanie v súlade s § 37 zákona č. 563/2009 Z.z. zamerané na preverenie množstva a pravosti kontrolných známok na označenie spotrebiteľského balenia liehu. Po zhrnutí skutkového a právneho stavu Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie zo dňa 10.10.2014, ktorým
2 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. žalobcovi uložil pokutu vo výške 12.156.480 € za správny delikt uvedený v § 47 ods. 1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že nepreukázal colnému úradu použitie a zúčtovanie kontrolných známok určených na označenie spotrebiteľských balení liehu v súlade s ust. § 10 zákona č. 105/2004 Z.z.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu je založené na výsledkoch miestneho zisťovania. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1Afs 60/2005, v ktorom uvádza, že nepostačuje ak je daňová povinnosť určená iba na základe výsledkov získaných pri vyhľadávacej činnosti, či pri miestnom zisťovaní bez toho aby bola začatá a riadne vykonaná daňová kontrola pri zachovaní všetkých práv, ktoré sú garantované daňovým poriadkom. Na základe uvedeného je teda možné prijať záver, že určiť výšku pokuty možno iba na základe vykonanej daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a taktiež na § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že správca dane môže vykonať len také úkony, ktoré mu daňový poriadok vykonať umožnia a musí ich vykonať spôsobom, ktorý tento zákon ustanovuje. Z obsahu § 37 Daňového poriadku je zrejmé, že cieľom miestneho zisťovania je získavanie predbežných informácií o daňových subjektoch, resp. o iných osobách, ktoré by bolo možné využiť pri správe daní k stanoveniu dane v správnej výške. V každom prípade sa však jedná len o zisťovanie podkladových informácií. O miestnom zisťovaní správca dane spíše
jeho povahy zápisnicu alebo úradný záznam, ktoré len dokumentujú priebeh miestneho zisťovania, popis skutočností, či výpovede jednotlivých osôb. Na rozdiel od uvedeného, ust. § 44 Daňového poriadku jasne vymedzuje cieľ daňovej kontroly, keďže uvádza správne určenie dane. Je to výlučne inštitút daňovej kontroly, ktorý slúži k tomu aby správca dane mohol zistiť a preveriť daňový základ. Správca dane, teda nie je oprávnený voľne voliť medzi uvedenými inštitútmi správy daní. Colný úrad v Prešove v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Daňového poriadku nekonal spôsobom, ktorý ustanoví zákon daňovú kontrolu nevykonal a rozhodnutie vydal na základe miestneho zisťovania. V rozpore so zákonom postupoval aj žalovaný ak na základe daného stavu správnosť prvostupňového rozhodnutia potvrdil. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3S/8/2015 sa plne stotožnil so závermi správnych orgánov bez toho aby sa zo závažnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v podaní zo dňa 6.10.2015 zaoberal. Konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s § 3 ods. 1, § 74 ods. 2 Daňového poriadku tým, že nekonal spôsobom, ktorý stanový zákon, pretože v odvolacom konaní pri preskúmavaní rozhodnutia neprihliadol na právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, a to na vadu konania, ktorej konečným dôsledkom je, že celé konanie od začiatku až do jeho ukončenia bolo nezákonné. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd v rámci súdneho prieskumu zistí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nezákonného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu je to dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ďalej zdôraznil, že porušením dispozičnej zásady uvedenej v § 250j ods. 1 OSP nemôže byť to, že žalobca mimo žalobného návrhu v podaní zo dňa 6.10.2015 namietal zásadné vady konania správnych orgánoch, ktorých závažnosť je tak evidentná, že nemôžu byť právnym poriadkom tolerované, pretože súd musí na ne prihliadnuť aj keď ich žalobca priamo v žalobe nenamietal. Porušením dispozičnej zásady nemôže byť ani to, že žalobca v doplnení odvolania namieta, že Krajský súd v Prešove sa v rozsudku sp. zn. 3S/8/2015 plne stotožnil so závermi správnych orgánov bez toho aby sa zaoberal závažnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v podaní zo dňa 6.10.2015. Porušením dispozičnej zásady nie je
žalobcu ani to, keď v doplnení odvolania namieta, že zákonné povinnosti primárne nesplnil žalovaný v postavení odvolacieho orgánu, pretože z úradnej moci mal prihliadnuť, no neprihliadal na skutkové či právne okolnosti účastníkom konania v odvolaní neuplatnené, ktoré mali podstatný vplyv na výrok a samotnú zákonnosť rozhodnutia a tým daňové konanie zaťažil ďalšou závažnou vadou. Žalobca má za to, že poukázanie na zásadne vady konania mimo žalobného návrhu a v doplnení odvolania nie je zásahom do dispozičnej zásady uvedenej v § 250j ods. 1 OSP ale je logickým vyústením, pretože na vady konania správneho orgánu, u ktorých závažnosť je tak evidentná, že nie je možné im poskytnúť žiadnu právnu ochranu súd prihliada, aj keď ich žalobca nenamietal. V opačnom postupe by išlo o aplikáciu právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Vzhľadom na uvedené žiadal poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ OSP aby v dôsledku nezákonného postupu žalovaného aj krajského súdu z dôvodu závažných chýb v konaní odvolací súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu podal písomne vyjadrenie žalovaný správny orgán, v ktorom uviedol, že skutkové a právne okolnosti prípadu, ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný vyjadroval už v daňovom konaní a v konkrétnom súdnom spore aj v podobe vyjadrenia k žalobe, resp. priamo na súdnom pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozsudku 28.6.2018 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore : ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané. ,,(I. ÚS 17/1999, nález z 22.9.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365, zhodne I. ÚS 44/1999. Nález z 13.10.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382)". Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ,,Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 písm. d/ OSP súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
až 221 OSP.
1 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon účinný do 31.12.2014) Z.z. orgány štátnej správy v colníctve sú:
3 písm. f/ predmetného zákona Colný úrad plní tieto úlohy: objasňuje a prejednáva colné priestupky
osobitných predpisov, odhaľuje a prerokúva colné delikty
osobitného predpisu, odhaľuje a prerokúva porušenie daňových predpisov, odhaľuje trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov a zisťuje ich páchateľov,
2 zákona č. 563/2009 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2014) o správe daní (daňový poriadok)
tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, správu dane vykonáva colný úrad miestne príslušný
osobitného predpisu (§ 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.). Miestne príslušným colným úradom pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt 8) a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, ktorý sa u nej nachádza alebo nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným, je vždy ten colný úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Pre organizačnú zložku 9) alebo prevádzkareň osoby môže Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len ,,finančné riaditeľstvo") určiť miestnu príslušnosť colného úradu aj inak ako
osobitného predpisu, ak je to pre výkon správy dane účelnejšie.
1 až 11 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
osobitného predpisu; 33) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje
písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní
, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
odseku 3 písm. d/ je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.
ktorých sa rozhodovalo.
tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.
1 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (zákon účinný do 31.12.2014) správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok
tohto zákona.
2 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 €, za správny delikt
odseku 1 písm. e/.
1 až 22 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (zákon účinný od 1.1.2012) označený ako prechodné ustanovenia k úpravám týkajúcim sa alkoholického nápoja, ktorým je lieh, povolenie na tlač kontrolných známok vydané
9 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014 zaniká k 1.1.2015. Od 1.1.2015 je oprávnená tlačiť kontrolné známky iba tlačiareň
odseku 1 je povinná a) do 31.1.2015 vykonať za účasti colného úradu inventarizáciu zásob kontrolných známok
osobitného predpisu, 21) ak ide o tlačiareň uvedenú v § 10 ods. 9 písm. a/ predpisu účinného do 31.12.2014 alebo ak ide o tlačiareň uvedenú v § 10 ods. 9 písm. b/ predpisu účinného do 31.12.2014, je povinná vykonať za účasti správcu dane iného členského štátu, ak to právne predpisy príslušného členského štátu umožňujú, inventarizáciu zásob kontrolných známok
obdobného právneho predpisu príslušného členského štátu, b) do 15.2.2015 odovzdať colnému úradu kontrolné známky, ktoré má v zásobe, spolu s inventúrnym súpisom, 21) ak ide o tlačiareň uvedenú v § 10 ods. 9 písm. a/ predpisu účinného do 31.12.2014 alebo ak ide o tlačiareň uvedenú v § 10 ods. 9 písm. b/ predpisu účinného do 31.12.2014, je povinný odovzdať Colnému úradu Bratislava kontrolné známky, ktoré má v zásobe spolu s obdobným zápisom z inventarizácie zásob kontrolných známok vyhotovených
právnych predpisov príslušného členského štátu.
odseku 2 písm. b/ zničí na náklady tlačiarne
odseku 1 a o ich zničení vyhotoví úradný záznam 27) v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie úradného záznamu 27) si ponechá colný úrad alebo Colný úrad Bratislava a druhé vyhotovenie odovzdá tlačiarni
odseku 1.
11 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014, vykoná s colným úradom zúčtovanie odberu a použitia týchto kontrolných známok do 31.7.2015. Nepoužité kontrolné známky odberateľ kontrolných známok odovzdá colnému úradu, ktorý ich zničí na náklady odberateľa kontrolných známok. Zúčtovanie kontrolných známok sa vykoná
zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014. Colný úrad o zničení kontrolných známok vyhotoví zápisnicu.
11 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014 možno predávať najneskôr do 31.12.2017. Po tomto dátume bude takto označené spotrebiteľské balenie považované za neoznačené.
osobitného predpisu, 21)
osobitných predpisov, 22) d) nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie
osobitných predpisov, 23)
1 preverí skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a splnenie podmienok
odseku 12. Ak sú tieto skutočnosti a údaje pravdivé a žiadateľ spĺňa podmienky uvedené v odseku 12, colný úrad zaradí žiadateľa do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu
zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2011, považuje sa toto povolenie, registrácia alebo zaradenie do evidencie alebo povolenie na predaj alebo oprávnenie na distribúciu za vydané
predpisu účinného od 1.1.2012.
zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2011 nebolo právoplatne ukončené, colný úrad posúdi túto žiadosť a vydá povolenie, zaregistruje, zaradí do evidencie, vydá povolenie na predaj alebo oprávnenie na distribúciu
predpisu účinného od 1.1.2012.
13 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014, splnenie povinnosti
9 a splnenie podmienok
11 sa nevyžaduje. Colný úrad vydá osobe
prvej vety oprávnenie na distribúciu a pridelí jej číslo oprávnenia na distribúciu
13 ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia
13 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014. Dovozca spotrebiteľského balenia, ktorému colný úrad vydal oprávnenie na distribúciu
druhej vety a ktorý nespĺňa podmienky
11, môže na základe takto vydaného oprávnenia na distribúciu predávať len spotrebiteľské balenie, ktoré v tejto súvislosti doviezol z územia tretieho štátu.
1 v znení účinnom od 1.10.2014 nevzťahuje povinnosť mať dostatočnú zásobu vytlačených tlačových listov kontrolných známok
11 zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014, je povinný k 30.6.2015 vykonať inventarizáciu zásob liehu v súlade s osobitným predpisom 21) a najneskôr do 15.7.2015 oznámiť colnému úradu zistený stav zásob liehu v členení
obchodného názvu, čiarového kódu EAN spotrebiteľského balenia, objemu a objemovej koncentrácie liehu v spotrebiteľskom balení.
v znení účinnom od 1.10.2014 až po vypredaní rovnakého sortimentu spotrebiteľského balenia označeného kontrolnou známkou vyhotovenou
105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014 právoplatne neukončené k 31.12.2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu
odseku 7, colný úrad pri uložení pokuty postupuje
105/2004 Z.z. účinného do 31.12.2014.
1 až 41 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu 1) Spotrebiteľským balením liehu (ďalej len ,,spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.
odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny.
osobitného predpisu,
osobitného predpisu, 17)
osobitného predpisu 18) alebo, b) má sídlo alebo trvalý pobyt v inom členskom štáte, ak má na tlač známok povolenie vydané príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa jej sídlo alebo trvalý pobyt nachádza.
odseku 9 písm. a/, ak má sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, b)
odseku 9 písm. b/, ak má sídlo alebo trvalý pobyt v inom členskom štáte.
odsekov 2 a 4, colné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť tlačiarni do 15 dní odo dňa obdržania vzorového výtlačku kontrolnej známky a súčasne oznámi počet požadovaných vzorových výtlačkov kontrolných známok vyhotovených v súlade s predloženým vzorovým výtlačkom kontrolných známok; colné riaditeľstvo zašle vzorový výtlačok kontrolnej známky colným úradom. Tlačiareň môže distribuovať kontrolné známky len na základe oznámenia colného riaditeľstva, že vzorový výtlačok kontrolnej známky spĺňa podmienky a náležitosti
odsekov 2 a 4. Tlačiareň je povinná vyhotoviť kontrolné známky v súlade so vzorovým výtlačkom kontrolnej známky schváleným colným riaditeľstvom.
objemu a objemovej koncentrácie liehu v spotrebiteľskom balení; ak je žiadateľom o vydanie poukazu oprávnený príjemca, uvedie počet objednaných kusov kontrolných známok najviac vo výške zábezpeky na daň zloženej
osobitného predpisu, 19a) pričom colný úrad pri posudzovaní žiadosti o vydanie poukazu prihliada na stav zásob nenalepených kontrolných známok ku dňu podania žiadosti o vydanie poukazu, c) zašle colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie prvého poukazu zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, v ktorom uvedie obchodný názov spotrebiteľského balenia, objem liehu a objemovú koncentráciu liehu v spotrebiteľskom balení, krajinu pôvodu liehu a identifikačné údaje zahraničného dodávateľa liehu, u ktorého sa budú kontrolné známky lepiť, ak nejde o výrobcu liehu na daňovom území alebo oprávneného príjemcu, ktorý bude na daňovom území označovať kontrolnou známkou spotrebiteľské balenie; ak sa kontrolné známky budú lepiť v colnom sklade, uvádzajú sa identifikačné údaje zahraničného výrobcu liehu, identifikačné údaje právnickej osoby alebo fyzickej osoby zodpovednej za lieh uskladnený v colnom sklade a adresa umiestnenia colného skladu.
odseku 15 a dovozcovi spotrebiteľského balenia po splnení podmienok
odsekov 15 a 17 poukaz, ktorý sa vyhotovuje v troch dieloch označených písmenami A, B a C, pričom si ponechá diel C.
odseku 23. Pri zničení kontrolných známok mimo daňového územia v dôsledku nehody, havárie alebo vplyvom vyššej moci je odberateľ kontrolných známok povinný preukázať tieto skutočnosti potvrdením príslušného orgánu štátu, na ktorého území k týmto skutočnostiam došlo.
identifikačného čísla spotrebiteľského balenia, b) späť dovezených kontrolných známok z územia tretích štátov
identifikačného čísla spotrebiteľského balenia.
obchodného názvu liehu, objemovej koncentrácie liehu, objemu spotrebiteľského balenia a množstvo liehu vyjadrené v hl a., ktoré predloží na nahliadnutie colnému úradu pri zúčtovaní kontrolných známok spolu s potvrdením
odseku 25.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.