ktorého sú plnenia zdaňované, použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Toto ustanovenie nemôže byť aplikované na dividendy, na vyplatenie ktorých vznikol nárok pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z..
zákona č. 273/1994 Z. z., účinného do 31.12.2004, bol vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Príjmom sa však rozumeli
vtedy platného § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov len príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky, nie príjmy z kapitálového majetku. Odvodom na zdravotné poistenie teda v roku 2003 nepodliehali príjmy z kapitálového majetku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zmenil platobný výmer a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pribratému účastníkovi preplatok v sume 2.104,98 eur, ktorý mu vznikol z ročného poistného za rok
2 písm. c/ a
7 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z.. Podiely zo zisku vytvoreného do roku 2003 pod príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ a
7 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. nespadajú, ale tieto príjmy sa považujú za zárobkovú činnosť
1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z.. Z uvedeného potom
právneho názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný ako správny orgán nesprávne posúdil danú vec. Čo sa týka záveru súdu, že zahrnutím príjmu z podielov zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do konca roku 2003 do vymeriavacieho základu by došlo k porušeniu zásady rovnosti pred zákonom, keďže podiely zo zisku boli zdaňované aj
zákona č. 366/1999 Z. z. aj
zákona č. 595/2003 Z. z.. Výklad, ktorý prezentuje krajský súd by potom znamenal, že akákoľvek úprava právnej normy, ktorá by upravovala, resp. zavádzala nejaký inštitút rozdielne od predchádzajúcej právnej úpravy by automaticky znamenala porušenie zásady rovnosti pred zákonom v zmysle Ústavy SR.
1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.
2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8.
3 SSP na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 9.
2 SSP Odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 10.
3 SSP lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú
doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. 11. Žalobcovi bol rozsudok krajského súdu doručený dňa 24.06.2018, odvolacia lehota mu začala plynúť pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku, odvolanie však bolo podané dňa 11.07.2016, za účinnosti SSP. Zostala teda zachovaná lehota
3 SSP, avšak vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané už počas účinnosti SSP a nejde o odvolacie konanie začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní
ustanovení SSP (§ 491 ods. 1 SSP) a odvolanie žalobcu posúdil ako kasačnú sťažnosť odôvodnenú
1 písm. g/ SSP. Týmto postupom nedošlo k ukráteniu na právach žalobcu, keďže Najvyšší súd o opravnom prostriedku (odvolanie
Občianskeho súdneho poriadku posúdené ako kasačná sťažnosť
Správneho súdneho poriadku) konal a meritórne o ňom rozhodol. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom
2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná a rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že kasačný súd zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 13.
1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v roku 2013 (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z. ) na účely tohto zákona je povinný platiť poistné:
6 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
2 alebo poistenec štátu
7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/ (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti
1 písm. e/. 15.
7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec
2 alebo poistenec štátu
7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb
osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. 16.
1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť
tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h/ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva
osobitného predpisu 24/ (ďalej len „dividendy“). 17.
12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2013 (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára 2011) Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. 18.
1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2013 zárobková činnosť
tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h/ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
osobitného predpisu 23/. Poznámka č. 23 k ustanoveniu § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. odkazuje na § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 19.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného v roku 2013.
595/2003 Z. z. ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy
až 7, sú najmä:
1 zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane sú:
2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí. 22.
24 zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ a § 12 ods. 7 písm. c/,
ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do
1 zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platný a účinný do 31.12.2003 predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú:
1 písm. a/ zákona č. 366/1999 Z. z. príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy
1 alebo § 7 ods. 1 písm. d/, sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev, 54/. 25.
2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
6 uvedeného zákona. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z.,
ktorého povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje len na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období po 01.01.2011, teda od účinnosti novelizácie zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou bola do zákona definícia dividendy vložená. 28. Kasačný súd sa však stotožnil s tvrdením žalobcu, že dividendu, na ktorú pribratému účastníkovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2013, je potrebné posúdiť
1 písm. d/ v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.. 29.
7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti
1 písm. c/ a d/, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
1 písm. d/ zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov
595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 30. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy
Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich
ustanovení §§ 5-7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7). Možno teda dividendu, na ktorú vznikol nárok v účtovnom období do r. 2003 považovať za ostatný príjem? 31.
2 písm. c/ zákona o dani z príjmov účinného v roku 2013 dividenda nie je predmetom dane.
ustanovenia § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 32. Nezdaňujú sa teda iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od vstupu zákona č. 595/2003 Z. z. do účinnosti. Pribratému účastníkovi však vznikol nárok na dividendu ešte pred týmto dátumom, preto sa zdaniteľnosť uvedenej dividendy bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný.
tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj dividendy, teda podiely na zisku z obchodných spoločností. 33. Dividenda, na ktorú pribratému účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala
1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z.. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2013 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., pôjde o ostatný príjem
ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z.. 34. Ostatné príjmy
595/2003 Z. z. sa považujú
1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2013 za zárobkovú činnosť a
7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. 35. Kasačný súd sa nemôže stotožniť s názorom krajského súdu, že uložením povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie za dividendu, na ktorú vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola roku 2013, by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, keďže dividendy, na ktoré vznikol nárok do roku 2003 a zároveň boli do tohto roku aj vyplatené, sa zdaňovali
zákona v tomto období platného a účinného (zákon č. 366/1999 Z. z.) a zároveň zákon o zdravotnom poistení č. 273/1994 Z. z. účinný do 31.12.2004 stanovoval tiež povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, členom družstva, komanditistom komanditných spoločností, členom štatutárnych orgánov, členom správnych rád, členom dozorných rád, členom kontrolných komisií a členom iných samosprávnych orgánov právnických osôb ktorých príjem z činnosti v týchto orgánoch podliehal dani z príjmu (§ 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z.). Keďže aj osoby, ktorým boli dividendy vyplatené do roku 2003 mali povinnosť z týchto dividend platiť poistné na zdravotné poistenie, nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom. 36. Nad rámec uvedeného kasačný súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 4Cdo/98/2010,
ktorého k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté
skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.
2 SSP zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
1, § 168 a § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže úspešnému žalobcovi v kasačnom konaní trovy nevznikli, pribratému účastníkovi kasačný súd žiadnu povinnosť neuložil a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží. 44. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.