Obsah (11)

§ 262§ 387§ 237§ 35§ 420§ 421§ 432§ 205a§ 149§ 152§ 366

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/65/2017 Identifikačné číslo spisu: 8114200698 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 262ods.

2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 7Cob/8/2017-221 z
2. júna 2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa žalovaného 1/, ako vecne správny potvrdil

§ 387ods.

1 CSP a žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú v tomto smere vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vadu správne identifikoval, vychádzajúc z vykonaného znaleckého posudku a z jej existencie vyvodil aj správny právny záver zodpovedajúci § 420 ods. 1 a 2 Obch. zák.,

ktorého tovar musí mať vlastnosti takého charakteru aby sa hodil na účel, ktorý bol nepochybne medzi stranami zrejmý a dohodnutý. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že tak tomu bolo v prejednávanej veci, keď zástupca žalovaného 1/ aktívne vstupoval do procesu rozhodovania žalobcu o type strešnej krytiny a vykonal tak poradenskú činnosť. Za správny označil odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie keď pripustil zmenu žaloby žalobcom, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania požadoval zľavu z kúpnej ceny oproti pôvodne uplatnenému odstráneniu vady. Aj odvolací súd potvrdil, že z obsahu spisu vyplýva, že vadnosť strešnej krytiny bola žalovanému 1/ oznámená a po zistení, že vzhľadom na všetky okolnosti nie je možné ani účelné vady odstrániť výmenou celej strešnej krytiny uplatnil si žalobca nárok na primeranú zľavu. V súvislosti s primeranou zľavou odvolací súd konštatoval, že zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a považoval za nepochybné, že hodnota dodaného tovaru (strešnej krytiny) je znížená pre jej nevhodnosť na daný typ strešnej konštrukcie tak ako to potvrdzuje záver znaleckého posudku. Záverom odvolací súd konštatoval, že nie je možné akceptovať námietku premlčania uplatnenú žalovaným 1/ v odvolaní a to, že žalobca uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny oneskorene, keď posúdil námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany upravený v § 152 CSP, uplatnenie ktorého zákon v ustanovení § 366 CSP nepripúšťa, nakoľko v danom prípade nemožno konštatovať, že odvolateľ nemohol prostriedok procesnej obrany bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie, navrhujúc zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie neurčil rozsah zľavy spôsobom zodpovedajúcim ust. § 439 ods. 1 Obch. zák., teda, že poskytnutá zľava nezodpovedá hodnote tovaru majúceho vady. Za nesprávne označil dovolateľ aj určenie pomeru spoluzodpovednosti žalovaného 1/ za vznik vady vo vzťahu k zodpovednosti projektanta a realizátora diela a vytýkal súdu prvej inštancie, že v tomto smere ani nevykonal odvolateľom navrhované doplnenie znaleckého dokazovania, keďže znalecký posudok č. 4/2016, vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach, neuvádza konkrétny pomer zodpovednosti jednotlivých žalovaných. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že v danom prípade bolo porušené aj jeho právo na riadne odôvodnenie rozsudku tak, aby zodpovedal § 220 ods. 2 CSP, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Dovolateľ konštatoval, že sa súd prvej inštancie len veľmi okrajovo vysporiadal s jeho námietkami, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, takže jeho závery nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé, nelogické a nepreskúmateľné. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval súčasne aj z ust. § 421 ods. 1 CSP. Poukazujúc na skutočnosť, že strešná krytina bola odovzdaná už v roku 2011 odvolateľ uviedol, že v odvolaní uplatnil námietku premlčania proti právu žalobcu na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny, právo ktoré si žalobca uplatnil písomným podaním zo dňa
2. marca
3. Dovolateľ ďalej odcitoval ustanovenie § 393 ods. 2 a 397 Obch. zák. a vyslovil názor, že tak ako doterajšia právna úprava (OSP), aj nová právna úprava (CSP) neustanovuje pre uplatnenie námietky premlčania v odvolacom konaní limity, vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP a že sa v zásade prevzala pôvodná právna úprava. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 120/2009 zo dňa
4. októbra 2009 uzavrel, že je evidentné, že napadnutý rozsudok závisel aj od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu o ktorej svedčí aj uvedený judikát.
5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Zdôraznil, že z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS. 3/97 a II. ÚS 251/03). Dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka nebolo

predchádzajúcej právnej úpravy ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993, 1Cdo 85/2010, 2Cdo 130/2011, 7Cdo 38/2012). Poukázal na to, že už dávnejšie judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania. Poukázal na to, že na zásade,

ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,

ktorého, iba výnimočne keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ OSP. Žalobca vyslovil názor, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. V súvislosti s ďalším dovolateľom uplatneným dôvodom žalobca uviedol, že v dovolaní musí byť konkrétne označená ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd

odvolateľa odchýliť. Záverom poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo 2/20174 z

1. apríla 2017, v ktorom konštatoval, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd dovolací

§ 35zák.

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ (ďalej tiež ako „dovolateľ“) je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ a f/ CSP). 8.

ust. § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 9.

ust. § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

1. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť podaného dovolania od ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v civilnom sporovom procese, je procesnou vadou (t. j. vadou procedúry prejednávania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou až takú intenzitu, ktorú považuje za relevantnú ustanovenie § 420 písm. f/ CSP.
2. Dovolací súd k dôvodu uvádzanému žalovaným 1/ v dovolaní a to k nedostatočne vykonanému dokazovaniu resp. nedoplneniu dokazovania žalovaným 1/ navrhnutým spôsobom uvádza, že nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení nie však procesnú vadu

§ 420CSP (viď R 37/1993).

Zo samotnej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné (viď R 125/1999). Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania

§ 420CSP.

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

§ 420CSP (napr.

1Cdo/85/2010). 12. Pokiaľ obsah dovolania žalovaného 1/ smeruje k názoru, že k procesnej vade konania

§ 420písm.

f/ CSP došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi, tak dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že § 420 písm. f/ CSP dáva porušenie práva na spravodlivý proces do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením vecí zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f/ CSP, pretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a ani procesné práva účastníka (viď tiež R 54/2012, viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1Cdo 62/2010, 6Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010 a 8ECdo 170/2014).

1. Nepochybne do práva na spravodlivý proces patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie, s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Na to aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument sťažovateľa. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgias c. Grécko z
2. mája 1997, Recueil III/1997).
3. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí dovolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa
4. decembra 2015 pod R 2/2016 a

ktorého: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od

1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O takýto prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku rozsudok z roku 2003).

1. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje podstatné dôvody, pre ktoré súd žalobe vyhovel a na základe ktorých dospel k záveru, že aj žalovaný 1/ zodpovedá za zatekanie pod strešnú krytinu, že žalobcovi vzniklo právo na zľavu z kúpnej ceny krytiny dodanej žalovaným 1/ a to na zľavu zodpovedajúcu sume uplatnenej žalobcom. Súd prvej inštancie uviedol aj rozhodujúce dôkazy, predovšetkým znalecký posudok č. 4/2016 vypracovaný Technickou univerzitou v Košiciach, Stavebnou fakultou z ktorého odcitoval podstatné články, odborný posudok č. 13002 Ing. Vladimíra Regeca, výpoveď svedka Q. S., V. Q. a W. Y. z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a na základe ktorých dospel k záveru o existencii vady, zodpovednosti žalovaného 1/ a jej rozsahu.
2. Dovolací súd je toho názoru, že aj rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú právnu argumentáciu k relevantným odvolacím námietkam a nie je možné ho považovať za nedostatočne odôvodnené. Základnými odvolacími námietkami žalovaného 1/ sa odvolací súd zaoberal aj napriek tomu, že už prvoinštančné rozhodnutie dávalo odpovede na žalovaným 1/ vznesené námietky, odvolací súd uviedol na zdôraznenie správnosti jeho záverov aj ďalšie dôvody. Nie je možné dôvodne vytýkať súdom oboch inštancií, že sa vo svojich rozhodnutiach v odôvodnení dostatočne nevysporiadali s argumentáciou sporových strán k nároku na zľavu z kúpnej ceny uplatneného žalobcom. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého potvrdzujúceho rozsudku, ktorý s rozsudkom súdu prvej inštancie tvorí jeden celok, okrem stotožnenia sa s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia (§ 387 ods. 1, 2 CSP), práve k predmetnej argumentácii žalovaného 1/, na ktorú poukázal aj v dovolaní, na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia uviedol dôvody, ktorými vysvetlil, podporil dôvody vyhovenia žalobe o zľavu z kúpnej ceny strešnej krytiny.
3. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
4. Žalovaný 1/ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania popri sebe z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle §§ 420 a 421 CSP je neprípustná. Dovolací súd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo 1/2018 zo
5. marca 2018, ktorý rozhodol, že kumulácia dovolacích dôvodov

§ 420CSP a § 421 CSP je prípustná.

V citovanom uznesení došlo k zmene právneho názoru vysloveného pred veľkým senátom občianskoprávneho kolégia NS SR v predchádzajúcom uznesení sp. zn. 1VCdo 2/2017 z

1. apríla 2017 pričom z ust. § 48 ods. 3 CSP vyplýva záväznosť právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu pre ostatné senáty NS SR. Zároveň dovolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z
2. apríla 2018 vo veci zjednotenia odchýlnych právnych názorov senátov ústavného súdu týkajúcich sa kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania

ust. § 420 a ust. § 421 CSP. V citovanom uznesení ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko, z ktorého vyplýva, že „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania

ust. § 420 CSP ako aj § 421 CSP a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. 20.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 21.

§ 432ods.

1 CSP dovolanie prípustné

§ 421možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení.

22.

§ 432ods.

2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 23. S poukazom na vyššie uvedené sa dovolací súd zaoberal aj otázkou prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP.

1. Dovolateľ v predmetnom dovolaní odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preukazoval citáciou časti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
2. októbra 2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009, v ktorej najvyšší súd ako súd dovolací vyslovil záver, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a OSP, s výnimkou ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Dovolací súd upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že v prejednávanej právnej veci bol nielen rozsudok odvolacieho súdu ale aj súdu prvej inštancie vyhlásený až za účinnosti zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. 25.

§ 205aods.

1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

§ 149

CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

§ 152

CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

§ 366

CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

1. Z uvedeného vyplýva, že Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako OSP. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa zaoberalo skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ale je námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a OSP, týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP mohla prípadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec. Dovolací súd poukazuje na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP, ktoré však nie je prevzatím doterajšej úpravy § 205a ods. 1 OSP, ako sa mylne domnieva dovolateľ. Je zrejmé, že v ustanovení § 366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľa, že odvolací súd v danom prípade nerešpektoval skoršie rozhodnutie vydané dovolacím súdom v skutkovo a právne podobnej veci a pri rovnakých podmienkach posúdil právne relevantnú otázku odlišne. Žalovaným 1/ označené rozhodnutie teda neriešilo otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v posudzovanej veci.
2. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP a preto dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ odmietol aj

ustanovenia § 447 písm. f/ CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.