ustanovenia § 191 písm. c/, d/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI-333-006/2015 z 1. júna 2015, ktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Odboru výkonu služby KDI KR PZ v Bratislave č. 2 zo 12. mája 2015 a odvolanie voči nemu bolo zamietnuté. Uvedeným disciplinárnym rozkazom bolo žalobcovi
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 73/1998 Z.z.) uložené disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že počas výkonu služby
ustanovenia § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech
vyjadrenia npráp. Z. E. prekážku v cestnej premávke, pretože predmetné vozidlo stálo na zastávke MHD na Nám.
jeho názoru vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, jeho odťah by bol nezákonný a svojim konaním by sa dopustil trestného činu.
jeho názoru vodič predmetného vozidla nič neporušil, keď vozidlo zaparkoval na chodník do priestoru zastávky.
pokynu vykonať služobný zákrok - odťah vozidla, situáciu vyhodnotil tak, že vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, a že jeho odťah by bol nezákonný.
3 písm. a/ zákona. 12.
názoru krajského súdu žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia
ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ zákona. č. 73/1998 Z.z., tým, že nevykonal odťah vozidla, ktoré stálo v mieste, kde je to
CP zakázané a
CP tvorilo prekážku cestnej premávky vrátane chodníka, nakoľko bránilo cestujúcim pravidelnej dopravy osôb vo vystupovaní z vozidla hromadnej prepravy osôb.
názoru žalovaného
4 SSP, keď nezaujal stanovisko k argumentácii žalobcu a žalovaného ohľadne skutočnosti, že
znenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f/ ZoCP jasne vyplýva, že zastávka vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb je určená ako úsek, pričom tu nie je rozlíšené, či ide o úsek cesty či úsek chodníka. Súčasne je nepochybné, že predmetné vozidlo stálo na nástupišti. Pôsobnosť ZoCP je jednoznačne určená v ustanovení § 1 a § 2 ods. 1 ZoCP, pričom na chodník určený v § 2 ods. 2 písm. g/ sa vzťahujú príslušné ustanovenia ZoCP.
pokynu služobný zákrok - odťah vozidla, situáciu vyhodnotil tak, že vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, a že jeho odťah by bol nezákonný, považuje za nesprávne.
žalovaného predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že zo zákona pre policajta vyplýva možnosť, aby pri splnení zákonných podmienok rozhodol o odstránení vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky. Ak policajt zistí, že sú splnené uvedené zákonné podmienky, t.j. bol spáchaný priestupok je povinný konať vo veci objasnenia priestupku, a ak vozidlo zároveň tvorí prekážku cestnej premávky, je povinný v záujme zabezpečenia bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky takéto vozidlo z cestnej premávky odstrániť. Žalovaný považoval za neakceptovateľný moment aplikácie práva takú jeho realizáciu, ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení, jazykový výklad je len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy. Dikcia zákona oprávňuje policajta o možnosti rozhodnúť, avšak policajt je povinný vyhodnotiť situáciu a následne v súlade s ňou rozhodnúť.
CP, nevykonaním odťahu žalobca porušil služobnú povinnosť určenú zákonom a príslušnými služobnými predpismi. Policajt nie je
žalovaného v dobe výkonu služby oprávnený samostatne konať len na základe slobody prejavu zaručenej ústavou, nakoľko v ústave je súčasne v čl. 13 ods. 1 písm. a/ uvedené povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Policajt je v právnom štáte zaradený do policajných síl, ktoré majú zodpovednosť za dodržiavanie a presadzovanie zákona. Žalobca bol na výkon služby riadne vyškolený a vycvičený, zaradenie žalobcu na plnenie konkrétnych úloh, stanovených pri inštruktáži, bolo výsledkom plánovania služieb a určenia úloh, ktoré bolo potrebné plniť, ako súčasť výkonu služby dopravnej polície. 22. V treťom sťažnostnom bode uviedol žalovaný, že sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobca postupoval správne keď trval na tom, aby mu nadriadený udelil písomný pokyn na odťah predmetného vozidla...súd v jeho konaní nevidí žiadne porušenie povinností policajta v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ ZoSP. Takýto postup nadriadeného
žalovaného nemá oporu v zákone.
SP je nesprávne. Žalobca mal po nevydaní ďalšieho pokynu nadriadeného zákonnú povinnosť po vyhodnotení stavu na vykonanie služobného zákroku, disciplinárne riešenie žalobcu bolo v rozhodnutiach odôvodnené nesplnením zákonnej povinnosti, nebolo odôvodnené nesplnením iného pokynu (žiadaného žalobcom
ustanovenia § 48 ods. 4 ZoSP). 25. K záverom správneho súdu, že súd prisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho podstatnou námietkou v odvolaní, keď tvrdil, že jeho nadriadený mu neudelil písomný pokyn na odťah vozidla a preto svoje povinnosti nemohol porušiť...odkázal žalovaný na obsah prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia a opätovne poukázal na inštruktážny list, ktorý je vedený v písomnej podobe ako pokyn nadriadeného pre vykonávanie služby na konkrétny deň a s predmetným záverom súdu nesúhlasil. 26.
právneho názoru žalovaného za uvedeného právneho stavu, a to zisteného protiprávneho parkovania vozidla, existencie zákonných oprávnení policajt na výkon odťahu, stanovených zákonných povinnosti policajta na vykonanie služobného zákroku a existencie písomného pokynu osobne pre žalobcu na výkon služby s uvedením konkrétnej činnosti vykonávania odťahu, neexistoval žiaden právny dôvod na vyslovenie požiadavky žalobcu na vydanie nového pokynu na skonkretizovanie predmetného odťahu nadriadeným. Žalobca však aj napriek tomu, že nadriadený mu už jeden písomný pokyn pri inštruktáži vydal, žiadal aby na vykonanie konkrétneho úkonu nadriadený vydal písomný pokyn opätovne. Z praxe služobnej činnosti v PZ vyplýva, že ust. § 48 ods. 4 ZoSP nie je bežne používaným právnym nástrojom, Je určené pre sporné situácie, kde je možné aplikovať rôzne výklady zákona. III. 27. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného navrhol žalobca, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol
d/ a e/ SSP, alebo aby kasačnú sťažnosť zamietol v zmysle § 461 SSP.
CP. V tejto súvislosti opakovane uviedol žalobca, že sa ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f/ ZoCP o zákaze státia sa v tomto prípade neaplikuje, nakoľko sa jednalo o státie na chodníku, kde platí úprava § 25 ods. 1 písm. q/ a § 52 ods. 2 ZoCP. Predmetné motorové vozidlo po vylúčení aplikácie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. f/ ZoCP mohlo byť odtiahnuté iba na základe § 43 ods. 5 ZoCP.
žalobcu samotnou fotografiou bolo preukázané, že vozidlo nebránilo nástupu-výstupu z autobusu MHD, v opačnom prípade by sa mohlo jednať o jediný legitímny dôvod odťahu vozidla. 30. V súvislosti s vyššie uvedeným mal žalobca za to, že síce sťažovateľ sťažnostný bod kategorizoval ako nesprávne právne posúdenie veci v skutočnosti však
žalobcu namietal, že správny súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V takom prípade sa však nejedná o sťažnostný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalobca sa domnieval, že sťažnostný dôvod sťažovateľa smeruje jednak len voči dôvodom napádaného rozsudku, pričom však nie je základom pre posúdenie zákonnosti samotného napádaného rozsudku.
žalobcu účelovo uvádza nepravdivé a zavádzajúce fakty, ktoré sú kontradiktórne v súvislosti s tvrdeniami žalobcu prednesenými v priebehu konania na provoinštančnom a druhoinštančnom správnom orgáne, a rovnako v priebehu konania o prieskum zákonnosti rozhodnutí sťažovateľa. 34. Žalobca konkrétne namietal tvrdenia sťažovateľa: - „nikto z nadriadených nedal žalobcovi pokyn, príkaz resp. nariadenie na vykonanie služobného zákroku na predmetnom mieste“ - uvedené tvrdenie je nepravdivé nakoľko žalobcov nadriadený v dvoch telefonických rozhovoroch výslovne niekoľkokrát nariadil žalobcovi, aby predmetné motorové vozidlo odtiahol, pričom žalobca ho niekoľkokrát vyzval na udelenie písomného pokynu z dôvodu presvedčenia žalobcu o nezákonnosti tohto odťahu, - „po telefonáte s nadriadeným, mu tento primerane objasnil právny stav veci
ZoCP a nenariadil mu vykonať služobný zákrok“ - uvedené je
žalobcu nepravdivé, nakoľko sťažovateľ až teraz v konaní tvrdí po prvý krát, že nadriadený nedal žalobcovi takýto pokyn, - „nadriadený požiadal žalobcu o opätovné vyhodnotenie situácie...“ -
žalobcu ho nadriadený nikdy nežiadal o opätovné vyhodnotenie situácie, nakoľko nadriadený dával žalobcovi v oboch telefonátoch priamy pokyn na odťah vozidla s tým, že skutková situácia mu je zrejmá, - „disciplinárne riešenie žalobcu bolo v rozhodnutiach odôvodnené nesplnením zákonnej povinnosti žalobcu...“ - sťažovateľ už od konania pred správnym orgánom tvrdí, že ide o porušenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z pokynu nadriadeného, pričom túto skutočnosť tvrdí aj v kasačnej sťažnosti, v bode tri, ktorej uvádza, že týmto pokynom je aj inštruktážny list. 35. Tvrdenie sťažovateľa, že použitie § 48 ods. 4 zákona č. 76/1998 Z.z. je skôr výnimočne používaný pre sporné situácie, neodôvodňuje oprávnenosť alebo neoprávnenosť žiadosti žalobcu o pokyn. Doteraz sťažovateľ nikdy nepoprel, že by nadriadený žalobcu netrval na odťahu motorového vozidla - nadriadený
žalobcu trval na odťahu motorového vozidla niekoľko krát v dvoch telefonátoch. V súvislosti s vyššie uvedeným uviedol žalobca, že sa jedná o novú skutočnosť tvrdenú sťažovateľom až v kasačnej sťažnosti a teda ju sťažovateľ
36. Ďalej poukázal žalobca na to, že sťažovateľ v súvislosti s komunikáciou nadriadeného a žalobcu odkázal na stranu 2 a 3 disciplinárneho rozkazu riaditeľa č. 2, pričom
2 SSP dôvody kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Predmetné preskúmavané rozhodnutia sťažovateľa však neobsahujú vyhodnotenie komunikácie nadriadeného a žalobcu zo strany sťažovateľa, ale obsahujú konštatovanie komunikácie v znení ako ju v konaní namietal žalobca, pričom svedčia na prospech skutkového stavu tvrdeného žalobcom. Žalobca mal za to, že z uvedeného dôvodu sťažovateľ síce odkázal na uvedený text, ale účelovo jeho presnú citáciu neuviedol.
zákona č. 73/1998 Z.z., služobným úradom každého policajta v SR je v zmysle uvedeného zákona MV SR. Vnútorný odbor Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ktorého je plk. JUDr. H. riaditeľkou, zabezpečuje zastupovanie Krajského riaditeľstva pred súdmi Slovenskej republiky v správnom súdnictve. Žalobcom namietanú totožnosť osôb uvedených v plnomocenstve udelenom plk. JUDr. X. H. a v diplome Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave o dosiahnutí vysokoškolského vzdelania druhého stupňa p. L. F. je určená identifikátorom dátumom narodenia, z čoho vyplýva, že ide o jednu a tú istú osobu. S ohľadom na vyššie uvedené mal sťažovateľ za to, že splnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia
2 SSP. V.
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že počas výkonu služby dňa 30.04.2015, ako cestná dopravná hliadka Fotón 800 bol privolaný cestnou dopravnou hliadkou Fotón 790 na Nám.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 44.
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 45.
4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. 46.
5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty
rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty. 47.
1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. 48. V súvislosti s námietkou neprípustnosti, ktorú vzniesol žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, z dôvodu, že sťažovateľ
žalobcu údajne nepslnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia
ustanovenia § 449 ods. 1 a 2 SSP, súd uvádza, že podaním zo
SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 51. Najvyšší súd má za to, že ako aj žalobca uvádza, samotný inštruktážny list neobsahuje pokyn nadriadeného v špecifickej situácii, kedy na strane žalobcu vznikla pochybnosť o zákonnosti jeho zákroku. Inštruktážny list nerieši konkrétny prípad, ktorý vyvstal počas činnosti žalobcu v teréne. Pozornosti kasačného súdu neunikla skutočnosť, že v sťažnostnom bode používané argumenty doteraz sťažovateľ neuvádzal. Preto má súd za to, že sa jedná o novú skutočnosť a pripomína, že správny súd nie je súdom skutkovým a to platí osobitne aj pre konanie kasačné, keď aj z povahy kasačnej sťažnosti je zrejmé, že kasačný súd nerozhoduje vo veci samej, ale najmä preskúmava závery správneho súdu, ktoré zaujal k jednotlivým skutkovým a právnym otázkam. Novoty v kasačnom konaní v zásade nie sú prípustné, a to z dôvodu, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Správne poznamenal žalobca a súd len dopĺňa, že všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce skutočnosti tvrdené sťažovateľom, musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pre krajským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené, nové skutočnosti a dôkazy
Ustanovenie § 441 SSP by mohlo byť celkom výnimočne prelomené iba za situácie, ak sťažovateľ bez svojej viny nemohol skutkové novoty uplatniť v predchádzajúcich konaniach, čo však nie je tento prípad. 52. Najvyšší súd SR konštatuje, že so sťažovateľom možno súhlasiť, pokiaľ tvrdí, že „policajt nie je súkromnou osobou, je súčasťou poriadkových a bezpečnostných zložiek a na tento účel má určené zákonné oprávnenia“. Služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu služby v policajnom zbore. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Na činnosť príslušníka PZ sú prirodzene kladené oveľa vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. zákonník práce). Nemožno však úplne súhlasiť s tvrdením žalovaného, že výkon oprávnení nie je možné ponechať výhradne na samostatnosti úvahy alebo prípadnej svojvôli policajta, a že policajt nie je
žalovaného v dobe výkonu služby oprávnený samostatne konať len na základe slobody prejavu. Je na mieste uviesť, že žalobcovo konanie nebolo špekulatívne, a žalobca nekonal svojvoľne, ale konal v medziach zákona, keď sa v danej konkrétnej situácii domnieval, resp. vychádzal z presvedčenia, že ak by nariadil odtiahnutie vozidla, ktoré
jeho poznatkov parkovalo tak, že právne predpisy neporušovalo, dopustil by sa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalobca svoje konanie podmienil rozhodnutiami viacerých súdov SR ako aj Najvyššieho súdu. Žalobca využil zákonnú povinnosť, v prípade takýchto domnienok upozorniť svojho nadriadeného a taktiež žiadal, že v prípade, ak nadriadený trvá na splnení pokynu, musí ho žalobcovi písomne potvrdiť a následne žalobca pokyn splní. 53. K argumentácii sťažovateľa, že s ohľadom na existenciu písomného pokynu osobne pre žalobcu na výkon služby s uvedením konkrétnej činnosti vykonávania odťahu, neexistoval žiaden právny dôvod na vyslovenie požiadavky žalobcu na vydanie nového pokynu na skonkretizovanie predmetného odťahu nadriadeným. Žalobca však aj napriek tomu, že nadriadený mu už jeden písomný pokyn pri inštruktáži vydal, žiadal aby na vykonanie konkrétneho úkonu nadriadený vydal písomný pokyn opätovne a z praxe služobnej činnosti v PZ vyplýva, že ustanovenie § 48 ods. 4 ZoSP nie je bežne používaným právnym nástrojom. Predmetné ustanovenie je
sťažovateľa určené pre sporné situácie, kde je možné aplikovať rôzne výklady zákona. Súd má za to, že v predmetnej situácii, ako už súd aj vyššie uviedol, nemožno vychádzať len z inštruktážneho listu a najmä nie, ak sú na strane policajta, teda žalobcu závažné pochybnosti o tom, že by vykonaním odťahu došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona. Z doterajšieho konania, ako aj zo spisového materiálu je zrejmé, že sa v tomto prípade jednalo z pohľadu žalobcu o spornú situáciu a preto postup v zmysle predmetného ustanovenia § 48 ods. 4 ZoSP je opodstatnený a nemožno ho nepripustiť len z dôvodu, že by sa malo jednať o uplatňovanie predmetného ustanovenia len vo výnimočných situáciách. Inštruktážny list je v tomto prípade iba všeobecným úkonom, ktorý nevylučuje uplatnenie § 48 ods. 2 OSP. 54. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd súhlasí s právnymi závermi správneho súdu, že v prípade, že by nadriadený svoj pokyn písomne potvrdil, žalobca by tento bol povinný pokyn splniť. Porušenie povinnosti žalobcom by teda nastalo až v prípade, ak by žalobca tento písomný pokyn odmietol splniť. Až v takom prípade by bolo možné potup žalobcu považovať za disciplinárne previnenie
3 písm. a/ zákona. Žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.