Najvyšší súd 6 Cdo 13/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. D., bývajúceho v B., zastúpenému JUDr. E., advokátkou so sídlom v D., proti žalovanej JUDr. Ľ., bývajúcej v T., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 C 42/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. marca 2009 sp. zn. 5 Co 42/2009, rozhodol t a k t o : Dovolanie žalobcu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 10. októbra 2008 č.k. 11 C 42/2008-129, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o ochranu osobnosti voči žalovanej. Zároveň rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny stotožňujúc sa právnym záverom prvostupňového súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, ktorá ako konajúca sudkyňa svojím postupom a rozhodovaním v konkrétnej veci nemohla neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu v dôsledku riadneho nezistenia skutkového stavu veci. Namietal tiež odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom z dôvodu, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. 6 Cdo 13/2010 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
- a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože odvolanie v predmetnej veci bolo podané 10.11.2008, t.j. za účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. a nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 6 Cdo 13/2010 3 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na potrebnosť doplnenia dokazovania ako na dôvod, pre ktorý v zmysle § 214 ods. 1 písm.
- a)O.s.p. malo byť nariadené pojednávanie, dovolací súd poznamenáva, že je vecou úvahy odvolacieho súdu, či považuje za potrebné doplniť dokazovanie. Z ustanovenia § 213 ods. 4 a 5 totiž vyplýva, že za stanovených podmienok odvolací súd môže doplniť dokazovanie. Ide teda o možnosť a nie o povinnosť odvolacieho súdu. Okrem toho skutočným dôvodom, pre ktorý v zmysle § 214 ods. 1 písm.
- a)O.s.p. musí byť nariadené pojednávanie, je samotné zopakovanie alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom, ak tento súd sám dospel k záveru, že je potrebné tak urobiť. Za týchto okolností bol preto postup odvolacieho súdu správny a žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred týmto súdom. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. l písm.
- c)O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
- c)O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 3. februára 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková