Obsah (7)

§ 15§ 25h§ 27§ 20§ 11§ 14§ 12

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 1015202040 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 15ods.

5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt o vypočutí svedka,

§ 15ods.

10 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neurčil dátum prerokovania protokolu tak, aby bolo zachované oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, ·

§ 15ods.

17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote, ·

§ 25hods.

4 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane po právoplatnom prerušení daňovej kontroly vykonával úkony v daňovej kontrole, pričom prekážky, pre ktoré bola prerušená nepominuli, ·

§ 27ods.

1 a § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a písomne o tomto konaní neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt, ·

§ 20ods.

1 zákona č. 563/2009 Z.z. tým, že v predvolaní správca dane neuviedol, že predvoláva osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní bola nevyhnutná; správca dane opakovane nepredvolal daňový subjekt.

1. Krajský súd konštatoval, že uvedené porušenia nie sú len bezvýznamnými vadami konania nemajúcimi vplyv na zákonnosť pôvodného daňového rozhodnutia, ako sa to snažil v napadnutom rozhodnutí alebo vo vyjadrení k žalobe bagatelizovať žalovaný.
2. Zmyslom konania o povolení obnovy nie je konštatovať nezákonnosť (prípadne zákonnosť) pôvodného daňového rozhodnutia a ani prejudikovať rozhodnutie, ktoré účastník žiada po obnovení konania vydať. Úlohou správneho orgánu je len určiť, či nová skutočnosť alebo dôkaz sú spôsobilé ovplyvniť nový výrok a iba eventuálne sa uvažuje o tom, či môže privodiť pre účastníka administratívneho konania priaznivejší výsledok ako v pôvodnom už právoplatnom konaní.
3. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že predmetom správneho konania bol návrh na obnovu konania vo veci dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie „október 2010“. Protokol sa netýkal výlučne žalobcu, ale rôznych daňových subjektov. Žalovaný si ďalej dovoľuje poukázať na nedostatočné odôvodnenie resp. nevysporiadanie sa so všetkými argumentmi žalobcu a žalovaného zo strany Krajského súdu v Bratislave a z toho vyplývajúcu opätovnú nepreskúmateľnosť rozsudku. Žalovaný uviedol, že zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 75 ods. 1 písm. a) vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok na povolenie obnovy konania a to: novosť skutočností a dôkazov, ktoré vyšli najavo, možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.
4. Žalovaný tvrdil, že žalobca získal vedomosť o protokole až po právoplatnom ukončení daňové konania za zdaňovacie obdobie „október 2010“ (t. j. išlo o nový dôkaz), avšak podľa názoru žalovaného skutočnosti v ňom uvedené nemožno označiť za nové resp. majúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný v správnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom zastával názor resp. argumentoval, že skutočnosti uvedené na stranách 17 až 19 protokolu možno rozdeliť na formálne resp. administratívne chyby (nedodržanie Smernice č. 2/2003/160,

§ 11ods.

2 zákona č. 511/1992 Zb.,

§ 15ods.

9 zákona č. 511/1992 Zb„

§ 14ods.

7 zákona č. 511/1992 Zb. a nedodržanie Metodického pokynu č. 27/3/2009,

§ 11zákona č.

511/1992 Zb. a

§ 12zákona č.

511/1992 Zb.) nemajúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a na skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia (

§ 15ods.

5 písm.

1. e)zákona č. 511/1992 Zb.), avšak žalobcom už boli uplatnené v pôvodnom daňovom konaní za zdaňovacie obdobie „október 2010“. Vyššie uvedené formálne resp. administratívne chyby boli žalovaným vyhodnotené ako nemajúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia t. j. neodôvodňovali povolenie obnovy konania. Nesprávneho právneho posúdenia veci sa podľa názoru žalovaného dopustil Krajský súd v Bratislave tým, že označil zistenie o porušení ustanovenia § 15 ods. 5 písm.
2. e)zákona č. 511/1992 Zb. za novú skutočnosť majúcu podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, pričom o tejto skutočnosti sa mal žalobca dozvedieť až z protokolu t. j. po právoplatnom ukončení daňového konania. Zdôrazňuje že predmetný protokol bol síce vyhotovený Finančným riaditeľstvom SR, sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly, odborom vnútornej kontroly, oddelením vnútornej kontroly Banská Bystrica, avšak všetky porušenia právnych predpisov a interných predpisov v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie „október 2010“ boli žalobcovi známe už zo spisu z tejto daňovej kontroly, pričom porušenia právnych predpisov a interných predpisov boli žalobcom v uvedenom daňovom konaní namietané. 8. Pôvodný žalobca vo vyjadrení (čl. 84) ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v dôsledku pochybení správcu dane, potvrdenými vnútornou kontrolou, nebola daňová kontrola vykonaná v súlade so zákonom, nadobudol protokol z tejto daňovej kontroly povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť. V prípade, že takto nezákonne získaný dôkaz použitý bol, je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti, a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. V daňovej kontrole je nezákonne získaný dôkaz dôkazom, ktorý môže ovplyvniť rozhodnutie správcu dane, preto na takýto dôkaz správca dane nemá prihliadať. Na základe uvedeného má žalobca za to, že Protokol a pochybenia v ňom konštatované predstavujú taký dôkaz, pri ktorom je pravdepodobné, že bude mať vplyv na výsledok konania, čím bola naplnená podmienka na povolenie obnovy konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 10. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza list. Finančného riaditeľstva SR č. 14000001/168747/2014 zo dňa 2.4.2014, v ktorým bola prešetrovaná sťažnosť na postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol, v ktorom sa konštatuje, že „Vinárstvo Viničky , s.r.o. - kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, november 2010, februára 2011 a august 2011, hlavne pri dodržaní lehoty na vykonanie daňových kontrol ako dôvodov na prerušenie daňovej kontroly bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania zakotvenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. 11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že pochybenia správcu dane uvedené v Protokole FR SR sú procesného charakteru, pričom nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v pôvodnom konaní a nespôsobujú nezákonnosť protokolu z kontroly. „Ide o nesprávny typ zápisníc, neúplnosť zápisníc, existencia dokumentov od iných správcov dane v spisovej zložke daňového subjektu, z ktorých nie je zrejmé z akého dôvodu boli správcovi doručené...“. Kasačný súd konštatuje, že podľa opisu nejde o „drobné procesné vady“. V prípade takýchto zistení by nadriadený orgán správcu dane mal ex offo preskúmať rozhodnutie správcu dane mimo odvolacieho konania, ako reakciu na protokol z kontroly. Závažné procesné vady daňovej kontroly vedú k nezákonnosti dôkazov, ktoré nemôžu byť použité vo vyrubovacom konaní. Medzi takéto závažné porušenia patrí prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vykonávanie úkonov daňovej kontroly vylúčeným pracovníkom správcu dane, na ktoré skutočnosti musia daňové orgány prihliadať ex offo. V ďalšom konaní je nevyhnutné pripojiť úplné spisy z vnútornej kontroly, vykonanej sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly voči kontrolovanému správcovi dane podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe č. 14000001/168747/2014 a č. 1300210/1/298267/2013. Rovnako v ďalšom konaní je potrebné pripojiť aj spisy z disciplinárnych konaní voči vylúčeným zamestnancom správcu dane. Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane má deklaratórny (nie konštitutívny) charakter a konštatuje existenciu dôvodov vylúčenia. Preto existenciu týchto dôvody nemožno automaticky vylúčiť i pri iných zdaňovacích obdobiach a podľa ich závažnosti je potrebné preskúmať dosah týchto dôvodov aj do iných zdaňovacích období. Tieto skutočnosti musí komplexne posúdiť žalovaný v ďalšom konaní. 12. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný. 13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.