projektu. Zmena stavby pred dokončením bola zakreslená v projektovej dokumentácii, bola odsúhlasená v konaní a nevyžaduje samostatné konanie. Stavba bola ku dňu vydania rozhodnutia spôsobilá užívania, a preto stavebný úrad návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia vyhovel a povolil užívanie stavby. Dňa 09.03.2016 bolo vydané upovedomenie o oprave zrejmej nesprávnosti rozhodnutia č. SÚ-837/101068/2015 zo dňa 13.07.2015, a to v časti týkajúcich sa údajov o osobe oprávnenej podpísať rozhodnutie.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú. 4. Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že predmetom prieskumu bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia. Účelom kolaudačného konania je zistiť, či dokončená stavba alebo stavebné práce sa vykonali
podmienok určených v územnom pláne zóny alebo v územnom rozhodnutí. Zároveň sa zisťuje súlad so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Skúma sa, či stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na život a zdravie osôb, bezpečnosť práce a technických zariadení. Nepodstatné zmeny vykonané v priebehu výstavby možno povoliť zjednodušene tak, že s kolaudačným konaním sa zlúči konanie o zmene stavby
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď v zmysle § 81 ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad spojil s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby pred dokončením, keď mal za to, že vykonané zmeny sú nepodstatné. Pokiaľ sa v kolaudačnom konaní namietajú skutočnosti, ktoré už boli posúdené v rámci územného rozhodnutia či stavebného povolenia, na takéto námietky nie je možné prihliadnuť.
Správneho poriadku existuje takáto povinnosť len vo vzťahu k obsahu podaného odvolania, ku ktorému správny orgán má povinnosť vyzvať ostatných účastníkov na vyjadrenie, prípadne na doplnenie dôkazov. V ďalšej časti je námietka
názoru krajského súdu neurčitá, keďže nie je zrejmé, aké ďalšie podklady a dôkazy zaobstarané v odvolacom konaní neboli oboznámené.
tvrdenia samotnej žalobkyne faxom dňa 16.12.2013 a osobne bola podaná tesne pred začatím pojednávania dňa 17.12.
názoru krajského súdu riadne vyhodnotil všetky tieto doplnené listinné dôkazy vo vzťahu k naplneniu podmienok pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Po zrušení v poradí prvého prvostupňového správneho rozhodnutia už žiadne námietky zo strany žalobkyne podané neboli. Pritom nie je v rozpore so zásadou riadneho odôvodnenia správneho rozhodnutia tá skutočnosť, že konkrétne znenie námietok nebolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Samotné dôvody, pre ktoré tieto námietky neboli vyhodnotené ako dôvodné, či už priamo doplnenie dokazovania na základe ich podania a aj vyhodnotenie skutkového stavu na základe takto doplneného dokazovania, odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahuje. Taktiež prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj zdôvodnenie, prečo bolo v danom prípade možné spojiť zmenu stavby pred dokončením s kolaudačným konaním (strana 7). Táto námietka je nedôvodná aj vo vzťahu k odôvodneniu druhostupňového správneho rozhodnutia. Toto odôvodnenie sa detailne zaoberalo všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla pred prvostupňovým orgánom, a ktoré zopakovala a rozvinula vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa teda nebola nijako ukrátená na svojich procesných právach tým, že by nemala dostatok možností na obranu voči napadnutým rozhodnutiam pre nedostatok ich odôvodnení. 12. Posledná námietka spadá do kategórie hmotnoprávnych námietok a je totožná s námietkou uplatnenou pred prvostupňovým správnym orgánom aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ stavebník nemá hmotnoprávne oprávnenie na užívanie pozemkov, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ale sú vo vlastníctve žalobkyne, nie je možné kladne rozhodnúť v kolaudačnom konaní. Poukazovala na svoje vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba, aj k pozemkom, na ktorých bude stavebník realizovať prístup k tejto stavbe a namietala neprerušenie stavebného konania a posúdenie občianskoprávnych námietok stavebným úradom. Krajský súd posúdil túto námietku taktiež za nedôvodnú. Námietka vlastníctva žalobkyne k pozemkom pod stavbou a prístupovým pozemkom už bola právoplatne vyriešená v konaní o dodatočnom povolení nepovolených zmien stavby č. j. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010, ktoré rozhodnutie tvorí neoddeliteľnú časť stavebného povolenia č. ŽP 3528/1996.Kl zo dňa 06.02.1996 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 2012/00214/Kod zo dňa 26.06.2012, ktorým žalovaný zmenil vyššie uvedené rozhodnutie tak, že
4 Stavebného zákona sa dodatočne povoľujú už vykonané stavebné práce na stavbe SKI Espresso Martinské hole uskutočnené v rozpore s vydaným stavebným povolením č. 3528/1996.Kl zo dňa 06.02.1996 a projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou P.T.I., s. r. o. Martin, pričom uviedla rozsah už vykonaných zmien oproti vydanému stavebnému povoleniu a projektovej dokumentácii. Krajský súd pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/3/2014 zo dňa 28.01.2015, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/88/2012-129 zo dňa 20.08.2013 tak, že žalobu ohľadne preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí zamietol. Vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobkyne konštatoval, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. Poukázal pritom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. 1, ako i § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na právny názor Ústavného súdu SR v jeho náleze sp. zn. III.ÚS 72/2010, v zmysle ktorého v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Správne orgány nepostupovali v rozpore so zákonom, keď povolili stavbu stavebníka aj na pozemkoch žalobkyne. Poukázal pritom na okolnosti daného prípadu, najmä na to, že s výstavbou na p. č. 7153/2 sa počítalo už v roku 1995 na základe vydaného stavebného povolenia a rovnako sa počítalo aj s odstránením pôvodnej stavby a v tom zostal stavebný zámer bez zmeny. Krajský súd zdôraznil, že v konaní v zmysle § 88a a nasl. Stavebného zákona sa primerane použili ustanovenia stavebného konania o vydaní stavebného povolenia. V tomto konaní sa právoplatne posúdilo, že stavebník mal hmotné právo postaviť na cudzom pozemku stavbu tak, ako bola dodatočne povolená. V prípade, ktorý je predmetom aktuálneho súdneho konania, ide o samostatné konanie, a to kolaudačné konanie, ktoré nadväzuje na stavebné konanie, resp. konanie o dodatočnom povolení stavby. V tomto konaní sa ako podmienka kladného rozhodnutia už neskúma hmotné právo stavebníka stavať stavbu na cudzom pozemku, pretože to bolo predmetom riešenia v predchádzajúcich konaniach. V kolaudačnom konaní sa skúmajú podmienky stanovené v § 81 ods. 1 Stavebného zákona, teda najmä sa preveruje, či bola stavba uskutočnená
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky stanovené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej sa skúmajú technické podmienky postavenej stavby, najmä jej vplyv na životné prostredie, bezpečnosť práce, atď. V danom prípade bolo s kolaudačným konaním spojené konanie o zmene stavby, keďže sa jej skutočné realizovanie podstatne neodchýlilo od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní (§ 81 ods. 4 Stavebného zákona). Išlo o také zmeny, ktoré nemenia charakter povolenej stavby, ani rozsah práva stavebníka stavať na cudzom pozemku (čo žalobkyňa v správnom konaní nenamietala). Za týchto okolností potom námietka žalobkyne o opätovnom posúdení tejto hmotnoprávnej podmienky v kolaudačnom rozhodnutí nemôže byť dôvodná. 13. V tejto súvislosti
názoru krajského súdu taktiež nebolo možné postupovať
2 Stavebného zákona a prerušiť konanie a odkázať účastníka stavebného konania na súd, keďže otázka práva stavby na pozemku žalobkyne už bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcich stavebných konaniach a ako taká nie je občianskoprávnou námietkou, o ktorej by mal právomoc rozhodovať súd. Naopak,
názoru správneho súdu, táto otázka musela byť vyhodnotená len stavebným úradom, pretože vyplýva len z úkonov vyplývajúcich zo správneho konania, teda posudzovania stavebného povolenia z roku 1996, projektovej dokumentácie z toho istého roku či územného rozhodnutia z roku
tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, nárok na náhradu trov konania nepriznal a
a contrario krajský súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému. III. Konanie na kasačnom súde
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.06.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania kolaudačného rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad spojil s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavy pred jej dokončením, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
1 Stavebného poriadku stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
2 Stavebného poriadku v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí
potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
1 Stavebného poriadku dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
4 Stavebného poriadku s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
1 Stavebného poriadku kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
2 Stavebného poriadku v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. 21. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné. 22. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu,
ktorého bol postup žalovaného, ako aj prvoinštančného správneho orgánu, pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom.
podmienok určených v územnom pláne zóny a iba ak územný plán zóny nie je schválený, tak v územnom rozhodnutí. Zároveň sa zisťuje súlad so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Je povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní skúmať, či stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na život a zdravie osôb, bezpečnosť práce a technických zariadení. Stavebný úrad je povinný postupovať v kolaudačnom konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Jeho povinnosťou je tiež postupovať v tomto konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie stavebného úradu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pre tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Kasačný súd zhodne ako krajský súd mal z administratívneho spisu preukázané, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní, v ktorom rozhodol preskúmavaným rozhodnutím sa vyššie uvedeným zákonným postupom v tomto konaní riadil, a teda postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačné námietky sťažovateľky, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil za nedôvodné. 25. Preskúmaním napadnutého rozsudku krajského súdu v rozsahu a dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého bol aj administratívny spis žalovaného, dospel kasačný súd k záveru, že rozhodnutie krajského súdu vo veci samej je vecne a právne správne. Kasačný súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že predmetná stavba bola postavená
projektu. Zmena stavby pred dokončením je zakreslená v projektovej dokumentácii, ktorá bola odsúhlasená a nevyžadovala samostatné konanie (§ 68 Stavebného konania). 26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne a dôkladne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
p. ako nedôvodnú zamietol. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
p. 28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.