Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7ECdo/28/2017 Identifikačné číslo spisu: 5415200902 Dátum vydania rozhodnutia: 14.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5415200902.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: X.. F. C., bytom Ľ. V. XXXX/XX, D. D., podnikajúci pod obchodným menom X.. F. C. - K., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: N. J., bytom D. XXXX/XX, I., podnikajúci pod obchodným menom N. J., X.: XX XXX XXX, zastúpený obchodnou spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Dupkala, o vymoženie 72.469,65 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 Er 60/2015, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- júna 2017 sp. zn. 31 CoE 49/2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Uznesením zo
- februára 2017 č.k. 7 Er 60/2015-1175 Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi zo vzniknutých trov exekúcie vo výške 9.723,26 € ich doposiaľ neuhradenú časť vo výške 1.990,58 € v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v exekučnom konaní zásadne platí, že trovy exekúcie platí povinný a tieto sa vymáhajú spolu s vymáhanou pohľadávkou ako jej príslušenstvo. Takáto zásada platí aj pri zastavení exekúcie [§ 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“)]. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, príp. musí za určitých okolností zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. V danom prípade však neboli splnené podmienky (predpoklady) na postup podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
- Na odvolanie povinného Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
- júna 2017 sp. zn. 31 CoE 49/2017 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Odvolací súd uviedol, že v predmetnej veci bolo treba posúdiť, či oprávnený mohol predvídať, že exekučný titul bude zrušený. Nie je podľa neho v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, aby oprávnený, ktorý podal dôvodný návrh na vykonanie exekúcie, bol zaťažený povinnosťou znášať a hradiť trovy exekúcie, ak svojím chovaním procesne nezavinil zastavenie exekúcie dôvodne začatej a ak v čase začatia exekučného konania bol v dobrej viere a ani v hrubých rysoch nemohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu uplatneným povinným v námietke proti exekúcii. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásad § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď zisťoval, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, rovnako správne rozhodol aj o nároku povinného na náhradu trov konania.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu považuje za právne neudržateľné. Poukazuje na skutočnosť, že povinný sa o exekučnom titule dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, na základe čoho začal následne podnikať právne kroky smerujúce k zastaveniu exekúcie. Súdny exekútor si navyše podľa povinného započítal časť svojich trov z prostriedkov, ktoré získal nezákonným vykonaním exekúcie.
- Oprávnený sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas povinný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok povinného treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
- Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (viď § 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež Exekučný poriadok.
- Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od
- apríla 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
- Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané, ako aj dovolacie konanie bolo začaté po
- apríli 2017, teda za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania, bolo preto potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od
- apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (viď. aj rozhodnutia 3 ECdo 16/2017, 6 ECdo 26/2017). Dovolanie podané povinným proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, je preto bez ďalšieho neprípustné.
- Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie povinného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil povinný (§ 256 ods. 1 CSP), oprávnenému preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.