1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného D. O. sa o d m i e t a. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 9. mája 2016, sp. zn. 3Tk/1/2015, bol obvinený D. O. uznaný vinným v bode I. rozsudku zo zločinu znásilnenia
1, ods. 2 písm.
2 písm. c) Tr. zák. a v bode II. rozsudku z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.
por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 1.780,83 Eur (tisícsedemstoosemdesiat eur a osemdesiattri eurocentov).
por. poškodenú O. H., nar. XX. V. XXXX., trvale bytom A., Z. XXXX/XX, so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
por. poškodenú O. C., nar. X. V. XXXX, prechodne bytom N., F. X, so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní obvineného D. O. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením z 19. januára 2017, sp. zn. 4To/102/2016, odvolanie obvineného
por. zamietol. II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I podal obvinený D. O. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním z
1 písm. g), písm. h), písm. i) Tr. por., ku ktorým uviedol, že z trestného činu znásilnenia bol vyšetrovateľom obvinený z dôvodu, že sa nedarilo zistiť dôkazy o vykonaní vraždy poškodenej C.. Žiadne dôkazy - okrem
obvineného podsunutím získané vzorky DNA - neboli vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia získané.
obvineného išlo v tomto prípade o zjavnú manipuláciu dôkazov, pretože poškodená H. aj svedkovia potvrdili, že ju dobili a znásilnili viacerí a boli nájdené aj stopy viacerých DNA, ďalej svedkyňa L. uviedla, že 8. novembra 2014 okolo 18.45 hod. na inkriminovanom mieste poškodená H. kričala na skupinu 4-5 osôb černejšej pleti, poškodená tiež vypovedala, že jeden cigáň ju sústavne obťažoval, dával jej ruku do nohavíc, pričom tento dôkaz polícia aj súd
obvineného odignorovali a neriešili, pretože to nezapadalo do ich scenára. Poškodená ako aj ďalšia svedkyňa zároveň uviedli, že poškodená v čase spáchania skutku používala mobilný telefón značky Sony Erikson, pričom vyšetrovateľ obvinil obvineného z krádeže dotykového telefónu značky Samsung, ktorý sa údajne našiel v aute bývalej partnerky obvineného. Vo vzťahu k trestnému činu vraždy obvinený uviedol, že je
neho až nepochopiteľné, že si verziu vyšetrovateľa bez priamych dôkazov osvojil aj senát prvostupňového súdu, ktorý v rozsudku v podstate opísal obžalobu a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov. Ak by sa aj jeho vina preukázala, potom
neho nebolo použité správne ustanovenie Trestného zákona, pretože bol odsúdený
1, ods. 2 písm.
znaleckého posudku nastala smrť poškodenej asi po piatich až desiatich hodinách po jeho odchode z miesta činu. Odsúdenie obvineného bolo
jeho názoru vykonané len na základe domnienky, pretože bol v poslednom zistenom kontakte s poškodenou C., avšak vyšetrovaním a ani na hlavnom pojednávaní neboli zistené žiadne skutočnosti týkajúce sa inkriminovaného času od 03:41:57 hod., teda od príchodu obvineného do bytu, až do času smrti poškodenej v čase medzi 08:00 a 14:00 hod., pričom bolo známe, že v okolí miesta nálezu poškodenej sa bežne zdržiavali narkomani, bezdomovci a zaistené stopy DNA z ohorkov cigariet z miesta nálezu tela poškodenej sa nezhodovali s jeho DNA, keďže obvinený je nefajčiar. V podanom dovolaní obvinený tiež poukázal na porušenie základných zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 10, ods. 14 Tr. por., konkrétne porušenie zásady uvedenej v § 2 ods. 1 Tr. por. videl obvinený v tom, že v konaní nebol produkovaný žiaden usvedčujúci dôkaz, pričom rozsudok prvostupňového súdu, ako aj samotné konanie predchádzajúce tomuto rozsudku je v rozpore so zákonom. Zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 2 a ods. 4 Tr. por. boli
obvineného porušené tým, že ešte pred podaním obžaloby bol médiám podsunutý materiál, v ktorom bol obvinený uvádzaný ako páchateľ, pričom boli zverejnené aj fotky jeho príbuzných, čím vynucovali tlak verejnosti na jeho odsúdenie. Podobne bol médiám podsunutý materiál, v ktorom bol páchateľom aj v prípade znásilnenia len na základe údajnej zhody DNA zistenej na nohaviciach poškodenej H., pričom v tejto súvislosti uviedol, že boli zistené stopy viacerých DNA a poškodená aj svedkovia potvrdili, že ju dobili a znásilnili viacerí a obvineného poškodená ani svedkovia neoznačili, že by ho v spoločnosti poškodenej videli. Porušenie základných zásad uvedených v § 2 ods. 10 a ods. 14 videl obvinený v tom, že orgány činné v trestnom konaní ani súd pri prvom skutku nebrali do úvahy závažné skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodenej a svedkov, v oboch prípadoch bola
neho zrejmá jeho absencia vynucovať si sex násilným spôsobom. Pri hodnotení vierohodnosti obvineného znalcom obvinený nadobudol pocit, že vyšetrenie je znalcom vedené tendenčne. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že s poškodenou strávil celý večer a intímne sa dotýkali, nemožno vylúčiť, že sa na ňu preniesol jeho biologický materiál, rovnako aj trasologické stopy sú
neho jasným príkladom zjavne účelového prekrúcania a prispôsobovania dôkazov v priebehu trestného konania. Vo vzťahu k vykonanej domovej prehliadke obvinený uviedol, že pri nej neboli zistené žiadne odtlačky podrážky predmetnej obuvi, veľmi rozporné sú
neho aj závery súdu k spáchaniu skutku vraždy so sexuálnym motívom v čase medzi 2.55 až 3.30 hod., záver súdu s možnou manipuláciou poškodenej v čase jej bezvedomia, nevedomosť znalca vo vzťahu k časovému sledu jednotlivých fáz útoku, nadkvalifikovaná skutková podstata trestného činu vraždy, ale predovšetkým nedostatok dôkazov o tom kto a kedy uvedené skutky vykonal. Z uvedených dôvodov je
obvineného možno jednoznačne pokladať konanie predchádzajúce rozsudku prvostupňového súdu, ako aj samotný prvostupňový rozsudok za rozporný so zákonom. V dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., ktorý odôvodnil tým, že vo vzťahu k zločinu znásilnenia sa na hlavnom pojednávaní ku skúmaniu vzoriek DNA vyjadrovala ako svedok znalkyňa Ing. Veronika Oslovičová, PhD., ktorá ani nie je zapísaná v zozname znalcov, pretože musela skladať sľub znalca. Vo svojej svedeckej výpovedi v podstate pripustila, že DNA obvineného mohli byť na poškodenej viac dní aj týždňov, nakoľko možnosť skúmania DNA profilu halotypu až po určitom časovom odstupe niekoľko dní až týždňov závisí od toho, akým faktorom je vystavený. Obvinený ďalej poukázal na to, že z výsluchu jeho bývalej manželky, svedkyne W. O., vyplynulo, že obvinený nebol počas života agresívny ani konfliktný po požití alkoholu, bol skôr pokojný a išiel si ľahnúť. Rovnako ani v sexuálnom živote nebol agresívny ani násilný, nikdy svedkyňu nenapadol ani neudrel, nevyhrážal sa jej ani nikomu inému v jej prítomnosti. Svedkyňa A. N. tiež uviedla, že s obvineným mala viackrát intímny pomer a keď mu povedala, aby prestal, prakticky vždy ju akceptoval. Svedkyňa N. O. tiež potvrdila, že s obvineným mala intímny pomer, pričom obvinený pri ňom nebol hrubý ani násilný. V tejto súvislosti obvinený uviedol, že nebolo v jeho povahe vynucovať si sex násilím, nemal to ani za potrebu, pretože si ženu vedel získať aj iným spôsobom, a to flirtovaním. Uvedené skutočnosti, ako aj svedecké výpovede
obvineného dokresľujú jeho osobu a potvrdzujú, že nebol pri sexe násilný a tento si ani nevynucoval, čo má
neho podstatný význam aj pre posúdenie skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku. V ďalšej časti svojho dovolania poukázal obvinený aj na prvú výpoveď svedka L. Z. z
jeho názoru konajúce súdy nezaoberali skutočnosťou, že v taxíku, ktorým sa poškodená H. viezla domov, nebola nájdená žiadna jej krv. Spochybnil tiež vznik zranení obvinenej, ktoré mohli vzniknúť až po vystúpení z taxíka. V tejto súvislosti poukázal na protichodné tvrdenia svedkyne H., jej otca a svedkyne L. vo vzťahu k tomu, kde sa mala poškodená v predmetný večer nachádzať, resp. kam mala namierené. Vo vzťahu ku skutku v bode II. obvinený namietol nepredvolanie znalca, ktorý skúmal videozáznam, pričom DVD, ktoré bolo súčasťou spisu nešlo prehrať a musela byť kvôli tomu nariadená hodinová prestávka. Ďalej namietal skutkový stav uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa a v tejto súvislosti uvádzal to, čo si z daného večera pamätal on. V závere svojho podania namietol, že skutky sa stali v Petržalke a napriek tomu ich neriešil tento súd, ale Okresný súd Bratislava I. K dovolaniu obvineného sa podaním z 20. novembra 2017 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj krajského súdu považuje za zákonné a správne, pričom v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí sa súdy podrobne zaoberali aj okolnosťami, ktoré obvinený v podanom dovolaní namieta. Oba súdy sa v dovolaním napadnutých rozhodnutiach dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami, čo následne premietli aj do podaných dovolaní. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. g), písm. h), písm.
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Úvodom je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012 [
ktorého „viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por.“], sa najvyšší súd zaoberal jednotlivými dovolacími námietkami obvineného v rámci nimi obsahovo zodpovedajúcimi dovolacími dôvodmi.
1 písm. a) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, že napriek spáchaniu skutku v Petržalke sa konanie neviedlo na Okresnom súde Bratislava V, ale na Okresnom súde Bratislava I. K tomuto je potrebné poukázať na § 371 ods. 4 veta prvá Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
1 písm.
1 písm. a) Tr. por.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Do rámca tohto dovolacieho dôvodu možno zahrnúť obvineným namietané porušenie základných zásad trestného konania
1, ods. 2, ods. 4, ods. 10 a ods. 14 Tr. por. Vo vzťahu k obvineným namietanému porušeniu § 2 ods. 1 Tr. por. z dôvodu absencie usvedčujúceho dôkazu je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7, roč. 2011,
ktorého „právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
tohto ustanovenia možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Nemožno ním napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal zjavnú manipuláciu s dôkazmi, nedostatok dôkazov, tendenčne vedené znalecké dokazovanie týkajúce sa hodnotenia jeho vierohodnosti a rozporné závery súdu vo vzťahu k spáchaniu skutku kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm.
1 písm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.“ Z uvedeného možno konštatovať, že v rámci predmetného dovolacieho dôvodu je možné skúmať len to, či boli dodržané zákonné ustanovenia týkajúce sa vykonania toho-ktorého dôkazu, nemožno však (z dôvodu viazanosti skutkovým stavom) preskúmavať obsah jednotlivých vykonaných dôkazov. Nemožno preto v dovolacom konaní skúmať námietky obvineného týkajúce sa nedostatku dôkazov a rovnako tak ani
jeho názoru rozporné závery prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o obvineným namietanú manipuláciu s dôkazmi, tu je potrebné uviesť, že obvinený v podanom dovolaní neuviedol, v čom konkrétne a vo vzťahu ku ktorým dôkazom by mala manipulácia s nimi spočívať, napriek tomu najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že preštudovaním predloženého spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali akejkoľvek manipulácii s dôkazmi v predmetnej trestnej veci. Vo vzťahu k obvineným namietanému tendenčnému znaleckému dokazovaniu týkajúcemu sa hodnotenia jeho vierohodnosti možno uviesť, že v predmetnej veci boli dodržané všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa znaleckého dokazovania znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. (či už pri samotnom pribratí znalca, oboznamovaní znaleckého posudku alebo pri výsluchu znalca), samotný obsah znaleckého posudku však najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené nemôže hodnotiť. Rovnako tak boli dodržané aj všetky zákonné ustanovenia vo vzťahu k Ing. Veronike Oslovičovej, PhD., ktorá síce ako fyzická osoba nie je zapísaná v zozname znalcov, avšak ide o pracovníčku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý je ako znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore 490000 - Kriminalistika, pričom tento znalecký ústav (nie samotná Ing. Oslovičová) bol uznesením vyšetrovateľa PZ z 18. mája 2015, ČVS: KRP-405/OVK-BA-2014, pribratý na vypracovanie znaleckého posudku z odboru kriminalistika (č.l. 1249 -1250 spisu) a tento znalecký ústav predmetný znalecký posudok aj vypracoval (č.l. 1251 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že ani dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm. h) Tr. por. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Aj napriek skutočnosti, že obvinený vo svojom dovolaní tento dovolací dôvod označil, neuviedol, v čom konkrétne vidí jeho naplnenie. Možno preto len vo všeobecnej rovine konštatovať, že obvinenému bol uložený trest
2, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Ako to vo svojom odôvodnení správne poznamenal prvostupňový súd, obvinenému ukladal trest v trestnej sadzbe dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie (pričom použitie asperačnej zásady, spočívajúce vo zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu s poukazom na § 41 ods. 2, druhá veta Tr. zák., neprichádzalo do úvahy). V rámci takto stanovenej trestnej sadzby bol obvinenému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri rokov, uloženie ktorého prvostupňový súd podrobne odôvodnil na str. 48 rozsudku. Možno preto konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm.
1, ods. 2 písm.
1, ods. 2 písm.
2 písm.
1 písm. i) Tr. por., ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm.
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.