1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj ako „Nariadenie EP a Rady (EÚ)“), a to dňom vydania tohto rozhodnutia, t. j. dňom 26.02.
, ktorého cudzinec je žiadateľom o azyl na území iného členského štátu, konkrétne Bulharskej republiky. Z uvedeného dôvodu túto skutočnosť správny orgán oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu účastníka konania na územie iného členského štátu
Dublinského dohovoru. Na základe tejto skutočnosti začalo Dublinské stredisko konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu pod číslom konania MU-DS-359/2017-Ž. 4. Počas zaistenia účastníka konania v zariadení, dňa 23.10.2017 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe tejto skutočnosti, bol dňa 21.12.2017 prepustený zo zaistenia a bolo rozhodnuté o zaistení účastníka konania
1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda na účel zistenia tých skutočností, na základe ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, keďže existovalo riziko úteku účastníka konania. 5. Dňa 14.02.2017 vydalo Dublinské stredisko rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu účastníka konania ako neprípustnú, keďže
1 písm. c) zákona o azyle je v danom prípade príslušná na konanie o udelenie azylu Bulharská republika.
1 písm.
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/20013 z 26.06.2013, formou zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - žalovaný nerešpektoval rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/5/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorým súd zrušil rozhodnutie o zaistení a nariadil bezodkladne prepustiť účastníka konania zo zaistenia, postup žalovaného po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení žalobcu považuje za svojvoľný výkon zákonom mu zvereného oprávnenia rozhodovať o obmedzení/ pozbavení osobnej slobody cudzincov, - v novom konaní žalovaný žiadnym spôsobom nenapravil pochybenia mu vytýkané krajským súdom, nereflektoval na právnu argumentáciu krajského súdu, nakoľko aj
názoru krajského súdu v zmysle nariadenia, nie je možné už dlhšie držať žalobcu v zaistení za účelom jeho transferu do Bulharska, - rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k určenému dôvodu zaistenia, išlo v poradí o tretie zaistenie za posledných 5 mesiacov, žalovaný v rozhodnutí nikde nespomína na základe čoho dospel k záveru, že žalobca už nie je žiadateľom o azyl, pričom poukázal na to, že naďalej je žiadateľom o azyl, a preto ho nebolo možné zaistiť
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, - rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k aplikácii miernejších opatrení , rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, - rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia rizika úteku žalobcu, - rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkové stavu vo vzťahu k možnému zaobchádzaniu so žalobcom v rozpore s čl. 3 EDĽP v prípade realizácie transferu do Bulharska, - navrhol napadnuté rozhodnutie o zaistení zrušiť a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. 12. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z dôvodov, uvedených v nasledujúcich bodoch: - k námietke, že žalovaný nerešpektoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/5/2018, zo dňa 29.01.2018 o zrušení rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA6-354-006/2017-AV zo dňa 21.12.2017, ktorým bolo nariadené bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol riadne prepustený zo zaistenia dňa 26.02.2018 o 13.00 hod. Uvedenú skutočnosť mal krajský súd za preukázanú z administratívneho spisu, a to príkazom na prepustenie žalobcu z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, č. p. PPZ-HCP-ME-19-015/2018-U zo dňa 26.02.2018, ktoré si prevzal dňa 26.02.2018 o 19.45 hod, žalobca bol následne predvedený na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a zaistený dňa 26.02.2018 na základe rozhodnutia PPZ-HCP-BA6-67-009/2018-AV zo dňa 26.02.2018, na základe uvedených skutočností, krajský súd zastával názor, že žalovaný postupoval v súlade s citovaným rozsudkom krajského súdu. Súd sa zaoberal aj poukázaním žalobcu, na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Sa/5/2018 zo dňa 29.01.2018, v ktorom sa konštatuje, že lehota na odovzdanie žalobcu uplynula dňa 21.12.2017, kedy bol žalobca napadnutým uznesením prezaistený so zmätočným odôvodnením
ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a v ktorom sa uvádza, že Bulharská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu,
Článku 18 ods. 1 písm. c) Nariadenia EP a Rady (EÚ) a v súlade s Článkom 4 Nariadenia Komisie 1560/2003, - k námietke, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho posúdenia vo vzťahu k určenému dôvodu zaistenia žalobcu, krajský súd uviedol, že žalovaný v predmetnom rozhodnutí správne uviedol dôvod zaistenia žalobcu
ustanovenia § 88 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, nakoľko následnými lustráciami žalobcu bolo zistené, že má pozitívny hit v systéme Eurodac,
ktorého žalobca je žiadateľom o azyl na území iného členského štátu a to Bulharskej republiky, teda žalobca požiadal o udelenie azylu najskôr na území Bulharskej republiky a až v čase jeho zaistenia na území Slovenskej republiky, požiadal o udelenie azylu aj v Slovenskej republike, podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
1 písm. a),
1 a ods. 2 písm.
Dublinského dohovoru, ktoré začalo konanie o návrat cudzinca na územie iného členského štátu pod číslom konania MU-DS-359/2017-Z a následne bola doručená žalovanému dňa 26.02.2918 informácia o akceptácii návratu žalobcu na územie Bulharskej republiky. Na pojednávaní dňa 21.03.2018 právna zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalobca bol dňa 20.03.2018 transportovaný do Bulharskej republiky, - k námietke, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení, krajský súd uviedol, že skúmal, či sa žalovaný zaoberal aj možnosťou uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia EP a Rady (EU) a stotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca nespĺňal podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť
ustanovenia § 89 ods. 1 písm.
4 zákona o pobyte cudzincov do 21.03.2018 a počas tejto doby vykonal všetky úkony potrebné na jeho odovzdanie na územie Bulharskej republiky, - k procesným námietkam, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že v danom prípade, žalovaný ako konajúci správny orgán, vyvodil zo správnych skutkových záverov správne právne závery, aplikoval správny právny predpis, ako aj konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona. Preto nemožno prijať záver, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami namietanými žalobcom, - k námietke, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho posúdenia rizika úteku žalobcu, krajský súd uviedol, že
1 písm.
III. Konanie na kasačnom súde A)
názoru krajského súdu v zmysle nariadenia, nie je možné už dlhšie držať žalobcu v zaistení za účelom jeho transferu do Bulharska, - nesprávne právne posúdenie námietky týkajúcej sa nesprávne zvoleného dôvodu zaistenia a nepreskúmateľnsoť rozsudku krajského súdu, v tejto súvislosti uviedol, že naďalej je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky, - nesprávne právne posúdenie námietky týkajúcej sa nesprávneho záveru žalovaného o neuplatnení alternatív k zaisteniu a odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu, - nesprávne právne posúdenie námietky týkajúcej sa záveru žalovaného o existencii rizika úteku a odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu, poukázal na to, že neexistoval žiaden hmatateľný podklad pre vyvodenie záveru o riziku úteku sťažovateľa, - nesprávne právne posúdenie námietky týkajúcej nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k možnému zaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 EDĽP v prípade realizácie transferu do Bulharska a odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, sp. zn. 10Szak/2/2017, sp. zn. 1Szak/2/2018), 15. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušuje a vyslovuje, že zaistenie sťažovateľa na podklade napadnutého rozhodnutia bolo nezákonné. B) 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom
1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
PC, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
PC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v.EÚ L 180,29.6.2013.
PC, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
PC, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
PC, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
PC, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
článku 5 ods. 1 písm.
čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
článku 25 ods. 2 Dublinského nariadenia III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie
tohto nariadenia.
článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania
tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená
tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie
tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená
tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania
článku 27 ods.
1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 20. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod
1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
ktorého „... Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z
ktorého Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (pre porovnanie - smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné). Okrem toho samotné nariadenie obsahuje klauzulu uplatniteľnosti,
ktorej je toto nariadenie záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl. 49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku Politi s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej republiky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok a sú ako také schopné zakladať individuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť. 25. Kasačný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr. 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) a dodáva, že žalovaný je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. je preukázanie jeho účelu, ktorým je v danom prípade zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. 26. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí účelnosť zaistenia sťažovateľa dostatočne náležite odôvodnil, zaoberal sa aj prekážkami, ktoré by bránili jeho zaisteniu a dospel k záveru, že nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať účastníka konania k dispozícii počas procesu návratu v zmysle Dublinského nariadenia III. Z uvedeného vyplýva
žalovaného riziko úteku, ako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokázanie sa vrátiť späť na územie Bulharskej republiky, snaha o presun do iného štátu za pomoci prevádzača).
názoru kasačného súdu uprednostniť záujem spoločnosti na zabezpečení účelu prípravy, resp. výkonu jeho prevozu do príslušnej členskej krajiny využitím jeho zaistenia pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodniť, tak ako to učinil žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. 29. Predpokladom zaistenia účastníka konania v zmysle § 88ods. 1 písm. c/ ZoPC je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu
osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z
PC vychádza z čl. 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z
Nariadenia Dublin III., možné po ich zadržaní na území Slovenskej republiky, len čo sa zistí, že možno uplatniť prevoz do iného členského štátu
Nariadenia Dublin III. 32. Ďalším kritériom, ktoré opodstatňuje zaistenie na základe tohto dôvodu, je požiadavka značného rizika úteku. Právna úprava osobitne nevysvetľuje, kedy sa riziko úteku stáva značným, čo je požiadavka § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC - zaistenie na účely výkonu prevozu
Nariadenia Dublin III. Istou indikáciou môže byť, že ak už má štátny príslušník tretej krajiny záznam v systéme EURODAC, t. j. už ušiel z iného členského štátu, kde požiadal o azyl, môže sa to chápať ako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku.
PC nepreukáže, že členský štát bol v rámci Dublinského konania oslovený so žiadosťou o prijatie cudzinca na jeho územie, nemožno považovať rozhodnutie o zaistení za účelné. 34. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že o takýto prípad sa v danej veci nejedná, nakoľko ani sťažovateľ nespochybňuje, že požiadal o udelenie azylu na území Bulharskej republiky, pričom danú skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania
vyššie uvedeného medzinárodného právneho predpisu a Bulharská republika prijala zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl žalobcu, tohto prijme a súhlasí s transferom. Napokon v priebehu konania k realizácii transferu sťažovateľa do Bulharska aj došlo. 35. Analogicky, pokiaľ sa v konaní o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu o zaistení cudzinca
PC preukáže, že členský štát bol v rámci Dublinského konania oslovený so žiadosťou o prijatie cudzinca na jeho územie, a preukáže sa, že oslovený členský štát prijal zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl sťažovateľa, tohto prijme a súhlasí s transferom, nemožno považovať rozhodnutie o zaistení za neúčelné. 36. Kasačný súd má za to, že námietka sťažovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nemohla obstáť, a to ani v namietanej dĺžke zaistenia. 37. Žalovaný
kasačného súdu správne právne stanovil dĺžku zaistenia
PC, ale aj
čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, pričom ju aj náležite odôvodnil.
4 zák. č. 404/2011 Z.z., ale aj
čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, neprekročil pri maximálne lehoty, prípustné
čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, pričom ju aj náležite odôvodnil.
kasačného súdu tak námietka sťažovateľa, že žalovaným stanovená dĺžka zaistenia nebola dostatočne odôvodnená existujúcimi skutočnosťami, nemohla vo svetle dôvodov preskúmavaného rozhodnutia obstáť.
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 44. K námietke sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia ohľadne dôvodu zaistenia, keď sťažovateľ tvrdil, že nemohol byť zaistený
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je žiadateľom o azyl kasačný súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nebolo sporné, že rozhodnutím Migračného úradu MV SR ČAS: MU-DS-35-18/2017-Ž zo dňa 08.01.2018 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustná na základe toho, že
ust. § 11 ods. 3 zákona o azyle je v prípade cudzinca na konanie o udelenie azylu príslušná Bulharská republika. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6SaZ/1/2018 - 39 zo dňa 14.02.2018 nepriznal správnej žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu
c/ zákona o azyle odkladný účinok, čo má za následok, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky sa stalo vykonateľným. 45. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/1/2018 - 39 zo dňa 14.02.2018, ktorým návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe žalobcu zo dňa 27.01.2017 zamietol, vyplýva, že krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-DS-35-18/2017-Ž, dospel správny súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky zakotvené v ust. § 185 v spojení s ust. § 213 S.s.p. pre priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadnu hrozbu vyplývajúcu z existujúceho stavu nepreukázal a informácie ktoré súdu predložil nenasvedčujú tomu, že by práve v jeho prípade takýto ohrozujúci stav mal, resp. mohol vzniknúť. Za takýto stav nemožno považovať ani skutočnosť tvrdenú žalobcom, že v Bulharsku sa údajne dostal do kontaktu s mafiou, naviac ak správnemu súdu na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy. 46.
1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.
ods.2 zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
1 písm. a),
1 a ods. 2 písm.
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov a nerozhodoval o jeho zaistení ako žiadateľa o azyl, nemohla jeho námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia ohľadne dôvodu zaistenia obstáť. Najvyšší súd dodáva, že s podaním správnej žaloby nie je spojený odkladný účinok. Správny súd však môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok. Správny súd v takomto prípade rozhoduje primerane
ustanovení upravujúcich odkladný účinok pri všeobecnej správnej žalobe. Iba v dôsledku priznania odkladného účinku rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej) a takéto rozhodnutie potom môže privodiť záver správneho orgánu o tom, že cudzinec je naďalej žiadateľom o azyl. Čo však nebol prípad sťažovateľa. 47. V súvislosti s dĺžkou zaistenia najvyšší súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa 04.05.2017, v zmysle ktorého „V zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia členský štát zaisťujúci žiadateľa o azyl musí predložiť „žiadosť o prijatie späť alebo o prevzatie zodpovednosti“ do jedného mesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov; po uplynutí tejto lehoty je možné žiadosť považovať za konkludentne prijatú. Samotný transfer je potom nutné vykonať v maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto Dublinské nariadenie definuje maximálnu prípustnú dobu zaistenia. Je teda zrejmé, že okrem prípadov podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní
Dublinského nariadenia nemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt.“
článku 28 ods. 3 druhý a tretí pododsek Dublinského nariadenia ak je osoba zaistená
tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie
tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená
tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania
článku 27 ods.
čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.
správy z januára 2017, spracovanej Európskou migračnou sieťou, z 22 členských krajín, ktoré zodpovedali na položené otázky, 14 uviedlo, že dublinské transfery realizujú, 9 krajín zároveň spresnilo, že prihliadajú na zraniteľné skupiny osôb. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že „Azylová informačná databáza (AIDA) publikovala vo februári 2017 spoločnú správu ECRE AIDA pre Bulharsko“ a následne bola spracovaná Bulharským helsinským výborom (BHC) a editovaná Európskou radou pre utečencov a exulantov (ECRE). Správa poskytuje informácie k azylovej procedúre a k prijímacím podmienkam a uvádza, že navrátilci z iných členských štátov, v zásade nemajú žiadne prekážky v prístupe k azylovému konaniu v Bulharsku po ich návrate. Ďalej najmä uvádza, že v minulosti, t. j. pred zmenami a doplneniami zákona o azyle a utečencoch (LAR) z roku 2015 „nebolo zabezpečené opätovné otvorenie azylového konania pre navrátilcov
Dublinu III, ako aj právo žiadateľa o azyl požiadať o preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu alebo o dokončenie posudzovania ochrany... Reforma LAR v roku 2015 výslovne stanovila povinné opätovné otvorenie azylového konania vo vzťahu k žiadateľovi, ktorý je vrátený do Bulharska
dublinského nariadenia. Prax SAR v nadväznosti na túto konkrétnu zmenu doposiaľ nebola stanovená...“. 51. K prípadným nedostatkom v azylovom konaní však kasačný súd uvádza, že tieto sa môžu vyskytnúť v individuálnych prípadoch v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie, pričom takúto situáciu nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť tak sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 3 EDĽP . Rovnako ani skutočnosť, že žiadosti sťažovateľa nemusí byť vyhovené (v merite), na vyslovenie záveru o systémových chybách, ktoré by bolo možné označiť za neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nepostačuje. Podmienky v azylových zariadeniach v Bulharsku, ako naznačujú dostupné správy síce boli ďaleko od ideálu, avšak aj
judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Khlaifia a ostatní proti Taliansku zo dňa 15. decembra 2016, sťažnosť č. 16483/12 ) k porušeniu článku 3 Dohovoru môže dôjsť konaním, ktoré nie je vedené s úmyslom obeť ponížiť a ktoré vyplýva z objektívnych ťažkostí spojených s migračnou krízou,
súdu však nie je možné v tejto veci od celého kontextu udalostí odhliadnuť, a je preto potrebné zohľadniť, že ťažkosti a nepohodlie, ktoré sťažovatelia zažívali, do značnej miery vyplynuli z extrémne zložitej situácie, ktorej orgány žalovaného štátu čelili.
Nariadenia Dublin III., možné po ich zadržaní na území Slovenskej republiky, len čo sa zistí, že možno uplatniť prevoz do iného členského štátu
Nariadenia Dublin III. Ďalším kritériom, ktoré opodstatňuje zaistenie na základe tohto dôvodu, je požiadavka značného rizika úteku. Právna úprava osobitne nevysvetľuje, kedy sa riziko úteku stáva značným, čo je požiadavka § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC - zaistenie na účely výkonu prevozu
Nariadenia Dublin III. Istou indikáciou môže byť, že ak už má štátny príslušník tretej krajiny záznam v systéme EURODAC, t. j. už ušiel z iného členského štátu, kde požiadal o azyl, môže sa to chápať ako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku.
ustanovenia § 89 ods. 1 písm.
platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 57. O trovách konania rozhodol kasačný súd
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.