Obsah (9)

§ 127§ 193§ 66§ 194§ 68§ 192§ 18§ 234§ 202

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Urtos/5/2018 Identifikačné číslo spisu: 6015898101 Dátum vydania rozhodnutia: 07.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 127, § 128 ods.

2, § 129 číslo 1, 2 a § 130 tretí a štvrtý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. júna 2018 v Bratislave sťažnosť odsúdeného V. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. apríla 2018, sp. zn. 3Ntc/10/2015, a rozhodol rozhodol:

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. X. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

§ 66ods.

1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. zamietol žiadosť odsúdeného V. X., narodeného XX. Q. XXXX v O., trvale bytom W. XXX/XX, V., okres O., Slovenská republika, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Salzburg zo

1. januára 2015, sp. zn. 52 Hv 132/14w, ktorý bol uznaný rozsudkom krajského súdu z
2. júna 2016, sp. zn. 3Ntc/10/2015 vo výmere 4 (štyroch) rokov a 10 (desiatich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení uviedol, že formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený X. splnil po vykonaní dvoch tretín trestu. Vo vzťahu k materiálnej podmienke skonštatoval, že mu síce nemožno uprieť snahu po náprave, avšak v minulosti bol trinásťkrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch bol z výkonu trestu podmienečne prepustený. Poukázal aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu a na stredné riziko sociálneho zlyhania. Keďže doposiaľ uložené tresty sa minuli účinkom, súd dospel k záveru, že ani v budúcnosti nie je predpoklad, že by v prípade podmienečného prepustenia mohol viesť riadny život. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený V. X. ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú
3. mája 2018 odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Remšíka. Obvinený namietal, že výklad krajského súdu je nesprávny, keďže v takom prípade by u opakovane trestanej osoby nemohli byť podmienky pre podmienečné prepustenie splnené nikdy. Súd musí skúmať všetky okolnosti, týkajúce sa možností nápravy a naopak, nesmie sa zaoberať okolnosťami, ktoré zákon neupravuje, ako je napr. správanie sa odsúdeného, ktoré niekoľko rokov predchádza jeho postoju k aktuálnej trestnej činnosti. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z
4. novembra 2009, sp. zn. III. ÚS 154/09, dospel k záveru, že rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom prepustení je dosiahnutý stupeň prevýchovy a z tohto pohľadu je relevantné hlavne hodnotenie ústavu na výkon trestu. Ďalej odsúdený uviedol, že k spáchaniu trestného činu sa priznal, neraz ho oľutoval a ďalší výkon trestu mu rozhodne nie je ľahostajný. Poukázal na to, že riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie odporučil a ani prokurátor nenavrhoval jeho žiadosti nevyhovieť. Doplnil tiež, že v minulosti bol dvakrát podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa vždy osvedčil. S ohľadom na uvedené odsúdený X. sťažnostný súd požiadal, aby napadnuté uznesenie

§ 194ods.

1 písm. b) Tr. por. zrušil a jeho žiadosti

§ 66ods.

1 písm. b) Tr. zák. vyhovel, a zároveň mu

§ 68ods.

1 Tr. zák. určil primeranú, príp. až maximálnu skúšobnú dobu. Dňa 25. mája 2018 doručil odsúdený X.alšie odôvodnenie sťažnosti, v ktorom nad rámec už uvedeného doplnil, že do výkonu trestu bol na Slovensku zaradený proti svojej vôli z Rakúska, čím mu bola odňatá možnosť požiadať o podmienečné prepustenie po výkone polovice trestu. Uviedol, že hlavnou motiváciou pre zmenu v jeho správaní je jeho dcéra a družka, s ktorou žije 15 rokov, nikdy na neho nezanevrela, kúpila nový byt a našla mu aj zamestnanie. Doposiaľ vykonaný trest mu bol ozajstným ponaučením. K sťažnosti sa prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „prokurátorka“) nevyjadrila. Najvyšší súd postupom

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm.

1. b)Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením krajského súdu pokiaľ ide o splnenie formálnej a nesplnenie materiálnej podmienky podmienečného prepustenia. K vzneseným námietkam súd len v stručnosti zopakuje, že materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm.
2. b)Tr. zák. je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Pokiaľ ide o tvrdenie odsúdeného X., že súdmi zvolený výklad úplne poprie možnosť podmienečného prepustenia u opakovane trestaných osôb, sťažnostný súd konštatuje, že žiadnu okolnosť (ani recidívu), ktorá je z pohľadu § 66 a nasl. Tr. zák. smerodajná, nemožno absolutizovať. Na druhej strane platí, že u viacnásobných recidivistov, obzvlášť u tých, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo identickej trestnej činnosti, dáva ich osobnostné narušenie len veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti mohli páchaniu trestnej činnosti vyhnúť. Z tohto dôvodu bude splnenie materiálnej podmienky týkajúcej sa budúceho vedenia riadneho života u takýchto osôb skôr výnimočné (samozrejme, nie úplne vylúčené), ako bežné (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu zo 16. septembra 2016, sp. zn. 5 Urtost 5/2016). Rozhodne však pre naplnenie materiálnej podmienky nebude postačovať taký spôsob správania sa vo výkone trestu, aký súdom zvyčajne postačuje u osôb, ktorí sa dopustili napr. nedbanlivostnej trestnej činnosti, alebo ojedinele (a navyše s relatívne dlhým časovým odstupom) aj úmyselnej trestnej činnosti. To však nebola situácia odsúdeného X., ktorý bol dosiaľ trinásťkrát súdne trestaný, a to za širokú škálu prevažne majetkovej trestnej činnosti páchanej na Slovensku, v Rakúsku či v SRN. Navyše, odsúdený X. bol trestaný už aj za lúpež so zbraňou

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. a za znásilnenie v štádiu pokusu

§ 202Tr.

zák. V súvislosti s apelmi odsúdeného, aby mu súdom bola daná šanca, sťažnostný súd upozorňuje, menovanému bol celkovo šesťkrát trest odňatia slobody podmienečne odložený (resp. od jeho uloženia bolo vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia upustené) a dvakrát bol z výkonu trestu podmienečne prepustený. Niet teda pochýb, že odsúdený už zo strany spoločnosti dostal možnosť preukázať, že sa napravil, no túto možnosť nevyužil a k páchaniu trestnej činnosti sa zakaždým - spravidla po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia, navrátil. V jeho prípade je súd toho názoru, že sa vo výkone trestu len prispôsobuje väzenským podmienkam a po jeho návrate na slobodu je veľké riziko, že bude v trestnej činnosti pokračovať. K poslednej námietke,

ktorej mali súdy zobrať do úvahy, že v Rakúsku by mal nárok na podmienečné prepustenie podstatne skôr, sťažnostný súd uvádza, že ak došlo k uznaniu rozhodnutia súdu iného štátu, či už

Trestného poriadku alebo

zákona č. 549/2011 Z. z., podmienky pre podmienečné prepustenie sa vždy posudzujú

Trestného zákona Slovenskej republiky, nie

práva štátu, ktorého rozhodnutie sa po jeho uznaní vykonáva. Z tohto dôvodu nie je relevantné, v ktorom momente by odsúdený v Rakúsku splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie; formulovaný záver pritom nijako nepopiera zásadu zákazu zhoršenia postavenia odsúdeného (R 5/2017). Na základe vyššie formulovaných úvah najvyšší súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného V. X. ako nedôvodnú, a preto ju

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.