1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán povinný prihliadať na verejný záujem bez ohľadu na to, či sťažovateľka splnila iné formálne náležitosti podania. II. Konanie na krajskom súde 10. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu
Prvej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán účelovo vykonali v konaní také dôkazy, na ktoré nemajú zákonné oprávnenia a súčasne opomenuli dôkazy, ktoré svedčia v prospech sťažovateľky; - v konaní bola nezákonne predĺžená lehota na rozhodnutie o žiadosti, čo malo za následok ukrátenie práv sťažovateľky, nakoľko v opačnom prípade by prvostupňový správny orgán nevedel vydať a žalovaný potvrdiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti; - sťažovateľka v konaní nepredkladala podnikateľský zámer
5 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z., nakoľko predkladala doklad potvrdzujúci oprávnenie na podnikanie
identického predpisu t.j. v jej prípade sa táto povinnosť na žalovaného nevzťahovala; - podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť hypotéza Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá správnym orgánom nie je ani bližšie žiadnym spôsobom vysvetlená; - žalovaný prihliadol v rozhodnutí výlučne na verejný záujem, pričom nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so žiadosťou sťažovateľky z pohľadu tvrdenia a samotného účelu jej žiadosti, ktorým bolo bez pochybností riadne vykonávanie činnosti konateľa spoločnosti; - správne orgány sa nevysporiadali s námietkami a tvrdeniami sťažovateľky uplatnenými v odvolaní, neuviedli, ktorými písomnými materiálmi sa v hodnotení zaoberali, nedali možnosť sťažovateľke sa k nim riadne vyjadriť a žalovaný nevysvetlil, ktoré konkrétne zákonom stanovené podmienky na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky považoval zo strany sťažovateľky za nesplnené a prečo; 11. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 177 a nasl. S.s.p. zistil, že sťažovateľke nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - zák. č. 404/2011 Z.z. v § 20 a nasl. upravuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktoré je potrebné splniť za súčasnej absencie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu cudzinca
6 zák. č. 404/2011 Z.z.; - správny orgán je povinný pri posudzovaní žiadosti zohľadňovať okolnosti uvedené v § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z.; - pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania sa správny orgán pri uvážení prínosu podnikateľského zámeru žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky opiera aj o stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (§ 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z.; - výsledok správnej úvahy policajného útvaru o tom, či je udelenie prechodného pobytu vo verejnom záujme, je povinný uviesť v rozhodnutí o žiadosti a náležite ho odôvodniť, pričom pokiaľ uváženie nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, neprináleží správnemu súdu takéto rozhodnutie preskúmavať (§ 27 ods. 2 S.s.p.); - úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí; - súd preskúma rozhodnutie správneho orgánu len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s logickým uvažovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené procesným postupom- pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery; - po vyhodnotení vyjadrení sťažovateľky zaujalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji neodporúčajúce stanovisko k jej žiadosti - na toto stanovisko sa odvolalo aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky; - aj keď sťažovateľka nepredložila formálne spracovaný podnikateľský zámer, poskytla zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky vo Vietname pri vstupnom pohovore dostatok informácií o zámeroch podnikať na území Slovenskej republiky prostredníctvom spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o., ktoré spolu s informáciami získanými od jediného spoločníka tejto spoločnosti umožňovali správnemu orgánu i Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vytvoriť si dostatočný obraz o prínose plánovanej podnikateľskej činnosti, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky; - správny orgán postupoval správne, keď vzal do úvahy neodporúčajúce stanovisko zastupiteľského úradu Slovenskej republiky vo Vietname, ako aj vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky; - z administratívneho spisu vyplýva, že splnomocnený zástupca sťažovateľky viackrát nahliadol do administratívneho spisu správneho orgánu, a teda mal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, resp. podkladmi pre vydanie rozhodnutia; - samotná existencia, či neexistencia nájomnej zmluvy nebola sama o sebe dôvodom na neudelenie pobytu ale táto skutočnosť bola posúdená v kontexte všetkých vykonaných dôkazov; - bolo možné konštatovať, že prvostupňový správny orgán o 4 dni prekročil žalovaným predĺženú lehotu na vydanie prvostupňového rozhodnutia, čo je nepochybne porušením zákona, ktoré však nemohlo spôsobiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj preskúmavaného rozhodnutia ako takého a zakladať pre správny súd legálny a legitímny dôvod na jeho zrušenie; III. Konanie na kasačnom súde A) 12. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v - § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a - § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla, že - správne orgány porušili základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") tým, že bezdôvodne porušili zákonnú lehotu na rozhodnutie, s čím sa krajský súd nevysporiadal a tým odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom; - krajský súd nebral do úvahy skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo veci žiadosti žalobcu nemohlo podať kvalifikovaný názor, keďže nemalo žiadne podklady pre svoje stanovisko, čím ide len o hypotézu, ktorá nebola v konaní dostatočne preskúmaná, keďže priamo z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 24.04.2015 vyplýva, že vychádza pri posudzovaní dopadu, resp. hospodárskeho významu podnikateľskej činnosti cudzinca predovšetkým z finančnej prognózy a posudzuje reálnosť realizácie podnikateľského zámeru ako celku; - stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa opiera o neodporúčacie stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, ktoré sťažovateľka považuje za nekvalifikované a za takú vadu konania, ktoré ho robí samo o sebe nezákonným; -
aktuálneho znenia zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán povinný udeliť cudzincovi pobyt v prípade, ak spĺňa podmienky dané zákonom, t.j, správny orgán nemá možnosť inej správnej úvahy v konaní, s touto námietkou sa krajský súd nevysporiadal; - žalovaný prihliadal v preskúmavanom rozhodnutí výlučne na verejný záujem, avšak nie je zrejmé ako sa vysporiadal so žiadosťou sťažovateľky z pohľadu tvrdenia a samotného účelu jej žiadosti (uvádza, že to nepovažuje za relevantné), ktorým bolo bez pochybností riadne vykonávanie činnosti konateľa spoločnosti, prvostupňový správny orgán vychádzal len z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pričom v rozhodnutí chýba jeho správna úvaha k aplikačnej prednosti verejného záujmu- krajský súd sa touto skutočnosťou nevysporiadal; - žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní, rozhodnutie ako také nie je jasné, zrozumiteľné a je nepreskúmateľné.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).
1 zák. č. 404/2011 Z.z., Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti
6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
1 zák. č. 404/2011 Z.z. žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
2 zák. č. 404/2011 Z.z., zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov.
1 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na
2 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil
5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 22. Kasačný súd pritom nepovažoval zo dôvodný sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľka poukazovala na to, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu, na preukázanie účelu pobytu
odseku 2 písm. a) zák. č. 44/2011 Z.z. (z dôvodu možnosti výberu z viacerých alternatív) nepredložila podnikateľský zámer vo forme
8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So situáciou, t.j. ak žiadateľ o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloží k žiadosti vyššie uvedený podnikateľský zámer zákonodarca nepochybne spája povinnosť správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Avšak aj v prípade absencie vyššie uvedeného zámeru (ktorú vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej právnej veci a platnú právnu úpravu nie je možné sťažovateľke vytknúť), je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov
1 zák. č. 404/2011 Z.z. prihliadať na „
ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky."
ktorej preukázateľne splnila všetky podmienky dané zákonom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže jej pobyt na území Slovenskej republiky neudelil. Zák. č. 404/2011 Z.z. v ustanovení § 22 presne špecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť. Zo znenia § 22 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. („Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti
6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny...") nepochybne vyplýva ako jedna z podmienok pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (ktorá musí byť za každých okolností splnená) absencia dôvodov na zamietnutie žiadosti
6 zák. č. 404/2011 Z.z. Nakoľko v prejednávanom prípade boli dané dôvody na zamietnutie žiadosti
6 zákona, kasačný súd nemohol konštatovať, že žalovaný sa dopustil namietaného porušenia zákona.
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.