175/1999 Z. z. pre danú Stavbu. 4.17 Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje s v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, tzn. že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. 4.18 Okresný úrad Nitra pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v znení doplnenia Osvedčenia pod č. 208001/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej len „Osvedčenie“). Potom nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním Osvedčenia. V danom prípade išlo o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, a jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Potom verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby bol nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. 4.19 Podľa prílohy č. 1 citovaných Osvedčení bol predmetný vyvlastnený pozemok určený na uskutočnenie Stavby a bol pre ňu vyvlastnený vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o/
175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie uvedenými Osvedčeniami. 4.20 Žalovaný mal za to, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení bola preukázaná, a preto potom nemožno spochybniť ani existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov potrebných na prípravu územia, ktorú tvoria činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku - výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácii, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčastí, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iné obdobné prípravné činnosti (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1993 Z. z.), na ktorý odkazujú Osvedčenia v čl. I a bez uskutočnenia ktorých Stavba nemôže plniť svoju funkciu. 4.21 V intenciách § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 4.22 Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje Stavebný zákon, je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý v § 4a ods. 1 tretia veta, rieši preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnom investície. V takomto prípade dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania je osvedčenie o významnej investícii (§ 3 zákona č. 175/1999 Z. z.). 4.23 Okresný úrad Nitra v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú Stavbu boli vydané citované Osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2
1 zákona č. 175/1999 Z. z. 4.24 Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku potrebnom pre uskutočnenie danej Stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Navrhovateľ vyvlastnenia je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom upresneným v § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. 4.25 V danom konkrétnom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil vyvlastňovanému kúpnu zmluvu a výzvu na uzatvorenie dohody. Nakoľko k dohode medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie. 4.26 Ako vyplýva zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu - Zápisnica č. OU-NR-OVBP2-2016/009645-3 zo dňa 26.02.2016 (ďalej len „Zápisnica“), vyvlastňovaný sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil a nepodal ani písomné námietky. Zo záverov citovanej Zápisnice je zrejmé, že prítomný právny zástupca žalobcu navrhol uzatvoriť dohodu medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodným vlastníkom. 4.27 Námietku týkajúcu sa možnej dohody medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodným vlastníkom vyvlastňovaného pozemku Okresný úrad Nitra zamietol vzhľadom na to, že na liste vlastníctva, na ktorom bol zapísaný vyvlastňovaný pozemok bol uvedený ako vlastník V. Z., t. j. pôvodný vlastník vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku. Nakoľko nebolo ukončené súdne konanie, ktoré prebieha medzi vyvlastňovaným (V. Z.) a pôvodným vlastníkom (žalobcom) z dôvodu určenie vlastníctva k predmetnému pozemku, nebolo možné uzatvoriť dohodu, ktorú navrhol právny zástupca žalobcu. 4.28 Záverom konštatoval, že Okresný úrad Nitra sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal s vymedzením predmetu a rozsahu vyvlastnenia ako aj s naložením s náhradou za vyvlastnený pozemok a všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, okrem námietky potreby špecifikovania súdneho konania vo výroku rozhodnutia, na základe čoho zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. 4.29 Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými podmienka vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až 116), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. 5. 5.1 Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal existenciu verejného záujmu a nemá zodpovedanú otázku, akú úlohu zohráva predmetná nehnuteľnosť v realizácii investície Jaguar Land Rover. Kasačný súd poukazuje, že vláda SR dňa 08.07.2015 rozhodla, že uskutočnenie stavby ako významnej investície je vo verejnom záujme, a to vo forme vydania osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním osvedčenia. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z. osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Stavebný úrad pri skúmaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Predmetný pozemok v preskúmavanej veci, k. ú. G., určený na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu je vyvlastňovaný vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o/
175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný citovanými osvedčeniami. 5.2 Na ďalšiu námietku v kasačnej sťažnosti a to, že oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyvlastnenie bola automobilka Jaguar Land Rover a nie spol. MH Invest, s.r.o., kasačný súd uvádza, že spoločnosť MH Invest s.r.o., vystupujúca ako vyvlastňovateľ preukázala, že predmet vyvlastnenia - daný pozemok využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a preto bola aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyvlastnenie. Spoločnosť Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o., tak ako uviedol správny súd, nemohla mať postavenie vyvlastňovateľa a takéto postavenie jej nevyplývalo ani z uzatvorenej zmluvy so Slovenskou republikou a mestom Nitra, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah idúci mimo rámca vyvlastňovacieho konania, riešiaci budúce právne pomery zmluvných strán. 5.3 K neskúmaniu možnosti uzavretia zákonom vyžadovanej dohody kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, poukazuje na ust. § 4a ods. 3 písm. b/ zákona č. 175/1999 Z. z. Nie je potrebné preukázanie splnenia podmienky bezvýslednosti pokusu nadobudnutia vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti dohodou a to v prípade, ak je vlastník danej nehnuteľnosti obmedzený vo svojej zmluvnej voľnosti nakladať s ňou (previesť vlastnícke právo) na základe rozhodnutia súdu, alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe na iného. Uzatvorenie dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia je možné len s vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ktorým v rozhodujúcom čase V. Z., aj keď jeho vlastnícke právo bolo žalobcom napadnuté. Neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ktoré by vyvracalo hodnovernosť údajov katastra o jeho výlučnom vlastníctve (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.). Vzhľadom na to, že žalobca nebol v rozhodujúcom čase evidovaný katastrom nehnuteľností ako vlastník vyvlastňovaných pozemkov, nebolo možné zvažovať dosiahnutie cieľa vyvlastnenia na základe akejkoľvek dohody s nim. Okresný úrad konal so žalobcom ako s účastníkom konania v súlade s § 113a ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že vlastník vyvlastňovaného pozemku (V. Z.) nebol na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/502/2015 o nariadení predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s predmetnými pozemkami, oprávnený uzatvoriť s navrhovateľom vyvlastnenia kúpnu zmluvu, postupoval okresný úrad podľa § 4a ods. 3 písm. b/ zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého sa splnenie podmienky vyvlastňovacieho konania, a to bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou, nevyžaduje, ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený v zmluvnej voľnosti rozhodnutím súdu, ktoré mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného. 5.4 K nesprávne určenej výške náhrady za vyvlastnenie kasačný súd poukazuje na ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorého účelom je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného kania pri realizácii významných strategických investícií. Zákon č. 175/1999 Z. z. ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže bez prerušenia konania na súd. Zákon č. 50/1976 Z. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. V predmetnej veci zo spisového materiálu nevyplýva, že by sťažovateľ vo vyvlastňovacom konaní namietal správnosť znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia a požadoval preskúmanie správnosti navrhovanej náhrady, nepredložil ani ďalší znalecký posudok. Sťažovateľ výšku náhrady uplatnil až v podanej žalobe. 5.5 Kasačný súd sa stotožňuje s oznámením o vybavení podnetu Krajskej prokuratúry v Bratislave doručeného sťažovateľovi k číslu Kd 815/15/1100-16 zo dňa 05.04.2016, kde okrem iného je uvedené, že v prípade č. V-6408/15 (X. V.) bolo konanie o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2015 prerušené dňa 28.10.2015 z dôvodu existencie predbežnej otázky - začatie konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Aj v tomto prípade platí zásada priority zápisov, čo znamená, že o ďalších zápisoch v tejto veci môže byť rozhodnuté až po právoplatnom ukončení vkladového konania č. V-6408/15. Ďalej bolo uvedené, že právnu argumentáciu k zákonnému predkupnému právu štátu, ktorá bola obsahom prokuratúrou podaných protestov krajská prokurátorka nerozporuje a v prípade, že by išlo len o napadnutie povolenia vkladov vlastníctva na základe zámenných zmlúv, dôvod na prijatie by bol daný. Ale existuje ďalšie rozhodnutie o povolení vkladu vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej existencia bráni napadnutiu rozhodnutia o povolení vkladu zámennej zmluvy protestom prokurátora. V prípade, že sú sporné dve rozhodnutia orgánu katastra, ktoré nasledujú po sebe v tej istej veci (zámenná zmluva a nasledujúca kúpna zmluva) tieto by bolo možné napadnúť protestom prokurátora len postupne, teda jedno po druhom. Až po právoplatnom vyhovení protestu proti neskoršiemu zápisu (kúpna zmluva), by mohol byť podaný druhý protest proti skoršiemu zápisu zámennej zmluvy. Až po vyhovení druhému protestu by mohlo byť v rámci obnoveného vkladového konania, týkajúceho sa zámennej zmluvy, preskúmavané dodržiavanie zákonného predkupného práva štátu. Ak by si štát svoje predkupné právo uplatnil, k zavkladovaniu vlastníctva na základe novouzatvorenej kúpnej zmluvy by mohlo dôjsť až po právoplatnom zastavení vkladového konania, týkajúceho sa zámennej zmluvy v dôsledku nepredloženia listiny a neuplatnení si predkupného práva štátom. S neplatnosťou predchádzajúcej zmluvy môže byť ex lege spojená neplatnosť nasledujúcej zmluvy (I. ÚS 50/2010), na túto okolnosť však orgán katastra nemôže prihliadať pri rozhodovaní o ďalších návrhoch ex officio, pokiaľ vklad prvej takejto zmluvy už bol povolený. Právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi zmluvných vzťahov patrí všeobecným súdom. 6. 6.1 Kasačný súd dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v žalobe a s ktorými sa správny súd vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. 6.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 6.3 Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že kasašný súd už rozhodol o kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, z ktorého nemohla z dôvodov uvedených vyššie vzniknúť žalobcovi závažná ujma, nemohol byť dôvod na priznanie jej odkladného účinku podľa § 447 ods. 1 SSP. 6.4 Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol. 6.5 O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému ako aj účastníkom konania nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 6.6 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.