2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 1010604/1/115144/2015 zo 17.marca 2015 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Michalovce číslo: 1095331/1/9906/2015 z
1 písm.
žalovaného potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania žalobkyne, v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia, prísnejšie. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrvala colníčka, ktorá konala vyššie uvedeným spôsobom a ktorej konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho, absolútne neprijateľné, keďže výkon štátnej služby na úseku výkonu colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode T. Q. je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, resp. na prepúšťanie tovaru do colného režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb len v zákonných limitoch. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa porušila colné predpisy, rozhodujúcou právnou otázkou však bolo posúdenie, či boli kumulatívne naplnené obidva znaky ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z.,
ktorého minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zdôraznil, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu (vrátane jeho odôvodnenia) je podmienená jeho zrozumiteľnosťou, keď z textu odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť, na základe akej úvahy dospel správny orgán ku konkrétnemu právnemu záveru. Presvedčivosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia je o to dôležitejšia v prípadoch, keď dochádza k pomerne vážnym zásahom do subjektívnych práv účastníka konania, pričom zákon neupravuje výklad základných pojmov.
názoru krajského súdu žalovaný nedostatočne odôvodnil, z akých dôvodov považoval konanie žalobkyne za tak závažné, že tým porušila služobnú prísahu alebo služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a prečo jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Celú situáciu bolo potrebné posudzovať komplexne, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a analogicky, s poukazom na § 52 ods. 2 zákona, prihliadať na povahu protiprávneho konania, okolnosti za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností. Pri náležitom posúdení a odôvodnení týchto kritérií by bolo možné posúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Len samotná citácia porušení povinností žalobkyne a výpočet toho, čo jej „ušlo z pod colného dohľadu", bez jasného a zrozumiteľného vysvetlenia naplnenia znakov uvedených v ustanovení § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. nemožno považovať za postačujúce. Z rozhodnutia nemožno zistiť a posúdiť, prečo nebolo možné konanie žalobkyne posúdiť ako disciplinárne previnenie, resp. len ako porušenie služobnej prísahy a služobných povinností. V rozhodnutiach obidvoch správnych orgánov chýba presvedčivé vysvetlenie, na základe akej správnej úvahy dospeli k záveru, že ide o porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Nebolo ani presvedčivo vysvetlené, prečo by ponechanie žalobkyne v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu. Ak žalovaný na str. 6, 1 odsek, posledná veta argumentuje, že ...„platná legislatíva neumožňuje uložiť za porušenie služobnej prísahy a služobných povinností takej intenzity (zvlášť hrubo) niektoré z disciplinárnych opatrení ...." nie je toto tvrdenie žiadnym spôsobom zargumentované.
krajského súdu sa správne orgány vôbec nevysporiadali s tým, že väčšia časť tovaru (cigarety) bola rafinovane ukrytá v konštrukčných dutinách vozidla. Krajský súd tiež poukázal na následky, resp. spôsobenú škodu, keď bola vodičovi uložená pokuta vo výške 94,64 Eur a bol mu vymeraný colný dlh vo výške 15,72 Eur, teda stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť z konania žalobkyne bol minimálny, s čím sa žalovaný nevysporiadal. V prípade, že zákon výslovne neupravuje dĺžku colnej kontroly, ani nestanovuje, že každý únik tovaru cez PCÚ T. Q. je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobných povinností, pri reálnej nevykonateľnosti Rozkazu vedúceho PCÚ T. Q. vykonať v každom vozidle úplnú vnútornú colnú kontrolu, resp. demontovať jednotlivé časti vozidla, sú rozhodnutia pre nedostatok zrozumiteľnej a logickej argumentácie nepreskúmateľné. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne žiadal, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
žalovaného krajský súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd sa nezaoberal argumentáciou správnych orgánov v zrušených rozhodnutiach, kedy právna povaha služobného pomeru colníka, ktorý je súčasťou verejnej moci a zúčastňuje sa na jej výkone, vyžaduje disciplinovanosť a spoľahlivosť colníka. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako colníčka spáchala skutok, ktorým porušila služobnú prísahu a služobné povinnosti, pričom skutok je určito opísaný vo výroku rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, pričom z opisu skutku priamo vyplýva intenzita hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností žalobkyňou. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že skutok spáchaný žalobkyňou napĺňa znaky takej intenzity a bol spáchaný takým spôsobom, že ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmov štátnej služby. Skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala colnú kontrolu nedbalo, je popísaná v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru a podporená dôkazmi - kamerovým záznamom. Poukázal na to, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je na príslušnom nadriadenom a na dané rozhodnutie sa vzťahuje správna úvaha. Dôvod, pre ktorý by ponechanie žalobkyne v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je formulovaný v rozhodnutiach oboch správnych orgánov. V rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru sa jasne uvádza, že konanie žalobkyne je potrebné posudzovať cez jej príslušnosť k ozbrojenému zboru a keďže colníci plnia úlohy štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných k ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a v prípade ich porušenia protiprávne konanie sami postihujú, je prirodzené očakávanie, že colníci budú príkladne rešpektovať právne predpisy v rámci výkonu štátnej služby i mimo nej. S poukazom na uvedené
názoru žalovaného Krajský súd v Prešove vyvodil nezodpovedajúci záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný tiež považoval za nesprávny názor krajského súdu, že zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov by bolo možné posúdiť pri náležitom vyhodnotení a odôvodnení kritérií obsiahnutých v § 52 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalovaný uviedol, že zákon č. 200/1998 Z. z. nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať pri posudzovaní porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a to na rozdiel od rozhodovania o uložení disciplinárneho opatrenia, kedy § 52 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. ustanovuje obligatórnosť prihliadania na hľadiská v ňom vymenované. Rovnako namietal záver krajského súdu,
ktorého sa správne orgány nevysporiadali so skutočnosťou, že väčšia časť tovaru (cigarety) bola ukrytá v konštrukčných dutinách vozidla Skutočnosť, že časť tovaru (800 ks cigariet) bola ukrytá v konštrukčných dutinách vozidla, nie je
žalovaného sporná. Z výrokovej časti rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru je zrejmé, aké konanie žalobkyne založilo zákonný dôvod na jej prepustenie zo služobného pomeru. Správne orgány konanie žalobkyne spočívajúce vo výkone colnej kontroly, pri ktorom nedošlo k odhaleniu 800 ks cigariet ukrytých v konštrukčných dutinách vozidla, nehodnotili ako napĺňajúce znaky § 183 ods. 1 písm.
čl. 4 písm. ak) rozkazu Ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011 v znení dodatkov riaditeľ colného úradu a v tomto konkrétnom prípade riaditeľ Colného úradu Michalovce. III. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím dôvodom uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť a posúdiť, prečo nebolo možné konanie žalobkyne posúdiť ako disciplinárne previnenie, resp. len ako porušenie služobnej prísahy a služobných povinnosti. V rozhodnutiach obidvoch správnych orgánov chýba presvedčivé vysvetlenie, na základe akej správnej úvahy dospeli k záveru, že ide o porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Nebolo ani presvedčivo vysvetlené, prečo by ponechanie žalobkyne v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/222/2007, kde bolo predmetom porušenia predpisov 20 litrov pohonných hmôt, za ktoré colný úrad uložil pokutu vo výške 500 000 Sk. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil názor, že uložená sankcia zjavne nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu a je
názoru súdu v rozpore s článkom l ods. l a článkom 50 ods. 6 Ústavy SR. IV. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
2 OSP veta prvá na začiatku, „Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru..."
č. 200/1988 Zb. o štátnej službe colníkov v príslušnom znení , v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený").
č. 200/1988 Zb. o štátnej službe colníkov, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len "oprávnený orgán").
1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru
1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. z dôvodu, že na hraničnom priechode T. Q. pri výkone colnej kontroly motorového vozidla, ktoré vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa žalobkyňa nezamerala na batožinový priestor a interiér vozidla a kontrolu nevykonala v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčila o tom, že v jednotlivých častiach uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Úlohou Najvyššieho súdu SR bolo na základe včas podaného odvolania žalovaného preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 1010604/1/115144/2015 zo 17. marca 2015 v spojení s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce číslo: 1095331/1/9906/2015 z 12. januára 2015
2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Konanie o prepustenie colníka zo služobného pomeru pre porušenie služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom
e) zákona č. 200/1998 Z. z. je svojou povahou sankčným disciplinárnym konaním a samotné prepustenie zo služobného pomeru možno v materiálnom zmysle považovať za najprísnejší trest v zmysle uvedeného zákona. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, a to najmä s ohľadom na chýbajúcu argumentáciu, že žalobkyňa svojím konaním porušila služobnú prísahu alebo služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S týmto záverom krajského súdu a dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov sa najvyšší súd stotožňuje. Vzhľadom na to, že prepustenie colníka zo služobného pomeru
1 písm. e) zákona č 200/1998 Z. z. Najvyšší sú nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že krajský súd zrušil neexistujúce rozhodnutie, keďže zrušil rozhodnutie Colného úradu Michalovce, a nie rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je dostatočne identifikované číslom a dátumom jeho vydania. Riaditeľ colného úradu je jeho štatutárnym orgánom a ako taký je zo zákona oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru colníkov. Identifikácia subjektu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal použitá krajským súdom (úradný názov správneho orgánu, v mene ktorého jeho štatutár rozhodoval), je v súlade s procesnou normou upravujúcou postupy rozhodovania v správnom súdnictve, nakoľko osoba príslušného nadriadeného riaditeľa colného úradu rozhodujúceho o prepustení colníka zo služobného pomeru nie je samostatným orgánom štátnej správy. Vzhľadom na prieskumný charakter konania
druhej hlavy piatej časti OSP bola vyhodnotená ako nedôvodná vznesená odvolacia námietka nerešpektovania procesnej úpravy § 118 ods. 2 OSP a § 120 ods. 4 OSP. VI. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. l OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v zmysle ich vyčíslenia predloženého právnym zástupcom. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z náhrady odmeny za jeden úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) v sume 123,50 eura
4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), plus režijný paušál v sume 8,04 eura
3 vyhlášky. Keďže právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, teda o sumu 24,70 eur uplatnenú právnym zástupcom žalobkyne. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavuje sumu 156,24 eura, ktorú je žalovaný povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.