1 písm. a) Tr. zák. a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. 8To/72/2015,
1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. takto rozhodol: rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. 8To/72/2015 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. a) Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa 6. novembra 2013 okolo 15.10 h v Michalovciach, na ulici Duklianskej z boku baru "K." sa dopustil verbálneho a fyzického útoku voči príslušníkovi Mestskej polície Michalovce inšp. L. P. tým spôsobom, že počas vykonávania služobného zákroku hliadkou Mestskej polície v zložení inšp. L. P. a ml. inšp. O. T., odetej v rovnošate Mestskej polície, na základe oznámenia o nedovolenom parkovaní na parkovisku pri dopravnej značke "Parkovisko, reservé, Daniela TAXI", na ktorom mieste mal obvinený zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Mercedes, EČ: T., bol obvinený vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti práve z dôvodu tohto neoprávneného parkovania na uvedenom mieste, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi hrubo urážal príslušníkov hliadky MP. Na opätovnú výzvu príslušníkov MP na preukázanie svojej totožnosti obvinený znova nereagoval, na ďalšiu výzvu príslušníka MP inšp. L. P. na poskytnutie súčinnosti na zistenie totožnosti obvineného znova nereagoval, práve naopak po pristúpení do tesnej blízkosti inšp. L. P. - mestského policajta, tohto hrubo urážal vulgárnymi výrazmi, fyzicky ho napadol tak, že strčil mu dlaňou ruky do oblasti ľavého hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný odznak MP, čím spôsobil na uvedenom mieste uniformy upínania tohto znaku jej roztrhnutie, pričom bol obvinený vyzvaný inšp. L. P., aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na čo obvinený nereagoval a snažil sa z uvedeného miesta odísť, preto boli príslušníkmi MP voči obvinenému použité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty, čím poškodenému inšp. L. P. - mestskému policajtovi spôsobil zranenia a to pomliaždenie prednej steny ľavej polovice hrudníka s podkožnou krvnou podliatinou bez práceneschopnosti a poškodenej strane Mesta Michalovce poškodením uniformy príslušníka MP spôsobil škodu vo výške 86,34 €. Za to mu bol uložený
1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
3 Tr. zák. súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažnému trestu uložil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
1 Tr. por. súd poškodené Mesto Michalovce s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. O odvolaní obvineného JUDr. T. Z. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8To/72/2015 z 28. septembra 2015 rozhodol tak, že
1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a
teórie práva netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Krajský súd dospel po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo nesmierne rozsiahle, že boli splnené kritériá, ktoré vyššie uviedol a tu konkrétne poukazuje:
b) Tr. por. Zásadne každý skutok vykazujúci všetky formálne znaky prečinu je aj potrebné v trestnom konaní posúdiť ako prečin. Ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. v prípade prečinov vyjadruje tzv. materiálny korektív znamenajúci, že skutok vykazujúci formálne znaky prečinu nie je možné posúdiť ako prečin, ak naplnením aspoň jedného z kritérií upravených v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. závažnosť skutku je znížená na nepatrný stupeň. Pri určovaní závažnosti prečinu je potrebné posudzovať viaceré kritériá, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa. V trestnej veci obvineného JUDr. T. Z. Krajský súd v Košiciach pochybil pri hodnotení kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák., predovšetkým pokiaľ ide o spôsob vykonania činu. Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinený fyzicky napadol poškodeného L. P. - príslušníka mestskej polície, pri vykonávaní služobného zákroku. V kontexte znenia skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a) Tr. zák. je pojem fyzické napadnutie potrebné chápať ako použitie násilia, teda fyzickej sily, proti telu verejného činiteľa. Táto fyzická sila po objektivizácii skutkového stavu v tejto trestnej veci dosahovala potrebnú intenzitu, pretože zo strany obvineného JUDr. T. Z. nešlo len o uchopenie poškodeného za jeho odev. Intenzita fyzickej sily vyplýva z obsahu lekárskej správy ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, že v oblasti prednej steny hrudníka boli u poškodeného L. P. prítomné objektívne známky poranenia, a to podliatina kožného krytu veľkosti 7 cm x 7 cm. Lekárska správa bola objektivizovaná aj odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie z
svedkov počas celého dokumentovania dopravného priestupku správal vulgárne a agresívne, príslušníkom mestskej polície nadával, odmietal sa podrobiť ich služobným úkonom a nerešpektoval opakované výzvy na upustenie od svojho konania. Nemožno prehliadnuť význam chráneného záujmu pri prečine útoku na verejného činiteľa, ktorý spočíva v riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa a pri prečine výtržníctva, aj v spôsobe vykonania činu a jeho následkom. Je potrebné zdôrazniť, že každý, nevynímajúc obvineného JUDr. T. Z., je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k overeniu jeho totožnosti. Z hľadiska štátom chránených záujmov nie je možné dopustiť, aby kontrolované osoby fyzickým útokom akejkoľvek intenzity odmietli legitímny výkon právomoci oprávneného orgánu len preto, že k tomuto výkonu majú výhrady alebo s ním nesúhlasia. Postup príslušníkov mestskej polície bol dôvodný a opodstatnený, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že neskorším rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach bolo rozhodnuté, že zo strany obvineného JUDr. T. Z. nešlo o spáchanie priestupku spočívajúceho v nesprávnom parkovaní. V súvislosti s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach k osobe obvineného JUDr. T. Z., že ide o občana, ktorý viedol riadny život a doposiaľ nebol súdne trestaný, treba uviesť, že práve vzhľadom na jeho právnické vzdelanie je predpoklad, že ako práva znalá osoba pozná aj svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto na postup príslušníkov mestskej polície mal reagovať primeraným, a predovšetkým zákonným spôsobom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že zákrok príslušníkov mestskej polície nepovažoval za zákonný. Na základe uvedených skutočností prokurátor dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach pri právnom posúdení konania obvineného JUDr. T. Z. nesprávne použil ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., pretože jeho použitie nemalo opodstatnenie a vykazuje známky svojvôle, čím bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. V súvislosti so závažnosťou porušenia zákona vyžadovanou § 371 ods. 5 Tr. por. k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. treba uviesť, že nedostatok v právnom posúdení konania JUDr. T. Z. mal za následok zásadný výrok rozsudku - oslobodenie obvineného spod obžaloby
b) Tr. por. V prípade správneho a zákonu zodpovedajúceho právneho posúdenia skutku mal Krajský súd v Košiciach odvolanie obvineného JUDr. T. Z. § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Košiciach v trestnej veci obvineného JUDr. T. Z. nepostupoval v súlade so zákonom, prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd: 1)
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/72/2015 z 28. septembra 2015 bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/72/2015 z 28. septembra 2015 v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a 3)
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obvinený JUDr. T. Z., ktorý uviedol: Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, pretože neparkoval na zakázanom mieste a preto postup príslušníkov mestskej polície bol neodôvodnený a preto nezákonný. Nadväzne na to zo strany obvineného nešlo o použitie fyzickej sily takej intenzity rozhodujúcej na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Uviedol, že podá sám dovolanie a bude navrhovať, aby na jeho základe bol zrušený napadnutý rozsudok a v nasledujúcom konaní bol oslobodený spod obžaloby nie
ustanovenia § 285 písm. b) Tr. por., ale
por. zamietol. IV. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a opätovné prerokovanie dovolania Následne, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na zákonného sudcu
čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval porušenie týchto základných práv obvineného: - nezákonné zloženie senátu rozhodujúceho o dovolaní generálneho prokurátora z dôvodu, že senát rozhodoval v inom zložení ako pri rozhodovaní o dovolaní obvineného v predmetnej veci (bod 34. nálezu), - relativizovanie nestrannosti predsedu senátu 2T JUDr. Petra Paludu z dôvodu nerozhodnutia o obvineným vznesenej námietke zaujatosti (bod 35. nálezu), - porušenie práva na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru nevyvodením žiadnych konzekvencií z prvotného nezákonného zákroku miestnych policajtov (bod
1 písm. a) Tr. por. zamietol. Následne aj jeho sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Petra Paludu najvyšší súd uznesením zo 16. apríla 2018, sp. zn. 1 Tdo VS 2/2017
1 písm. c) Tr. por. zamietol. Po vrátení veci senátu 2T predseda senátu určil termín verejného zasadnutia na opätovné rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora. Na verejnom zasadnutí rozhodol v zmysle nálezu ústavného súdu z
názoru obvineného k objasňovaniu priestupku a v rámci toho, k overovaniu jeho totožnosti. Nebyť konania príslušníkov mestskej polície, nedošlo by ani k incidentu medzi ním a nimi. V detailoch poukázal i na rozpory vo výpovediach príslušníkov navzájom i jednotlivo, na ich použiteľnosť v konaní pred súdom i na ďalšie skutočnosti, ktoré mali
jeho názoru viesť k rozhodnutiu o tom, že sa vôbec nestal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný a pôvodne odsúdený. Navrhol dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné odmietnuť. V ďalšom vyjadrení podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Mikuľaka
por. opätovne predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho prokurátora podané v neprospech obvineného JUDr. T. Z. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací po prerokovaní veci na verejnom zasadnutí rozhodol tak, že dovolaniu vyhovel celkom z dôvodov uvedených v dovolaní.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
1 písm. a) Tr. zák. kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
3 Tr. por. ak odvolací súd preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. Dovolací súd na podklade podaného dovolania generálneho prokurátora skúmal, či zistený skutkový stav ustálený Krajským súdom v Košiciach v napadnutom rozsudku bolo možné právne posúdiť tak, že nejde o prečiny útoku na verejného činiteľa
1 písm. a) Tr. zák. a výtržníctva
1 písm.
1 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu
1, alebo ak ide o hľadanú osobu, aby preukázala svoju totožnosť; osoba je povinná výzve vyhovieť. Ak odmietne osoba uvedená v odseku 1 preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je príslušník obecnej polície oprávnený predviesť takúto osobu na útvar obecnej polície za účelom zistenia jej totožnosti. Príslušník obecnej polície je oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa. Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov. Ak teda príslušníci obecnej polície objasňovali priestupok a obvinený JUDr. T. Z., ako osoba znalá práva i právne špeciálne vzdelaná, napriek vedomosti o povinnosti preukázať totožnosť príslušníkom mestskej polície, ak bol na to vyzvaný a preukazovať, že žiadny priestupok nespáchal a ani objektívne spáchať nemohol, zvolil fyzický útok voči príslušníkovi mestskej polície, bez toho, aby sa hliadke čo i len pokúsil vysvetliť dôvod, pre ktorý ich zákrok považuje za nedôvodný, spôsobil mu nie nepatrné zranenie, na verejnom mieste, pričom mu roztrhol - poškodil uniformu, ktorá je so zreteľom na to ďalej nepoužiteľná, nie je možné tvrdiť, že boli splnené všetky kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív), ktorých súčasné naplnenie sa vyžaduje pre vyslovenie, že v prerokúvanom prípade zistený skutok nie je trestným činom. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré vo vyjadrení k dovolaniu prokurátora poukazoval obvinený, dovolací súd uvádza, že v prerokúvanom prípade nešlo len o chytenie za odev a zatrasenie s poškodeným, ale o riadny úder, ktorý spôsobil aj minimálne zranenie (R 22/1966). V rozhodnutí R 47/1980 je popisované konanie príslušníka polície, ktorý bol v čase činu mimo službu a nemôže sa použiť v prerokúvanej veci a napokon rozhodnutie R 44/1990 je definíciou výtržnosti použiteľné i v tomto prípade. Najvyšší súd rešpektujúc nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 249/2017 poukazuje i na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 836/2016 z 10. novembra 2016, ktorým ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti obvineného JUDr. T. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/72/2015 z 28. septembra 2015. Touto sťažnosťou sa obvinený JUDr. T. Z. domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dôvodil, že mal byť oslobodený
a) Tr. por. (skutok sa nestal) a nie
b) Tr. por. (skutok nie je trestným činom), tak ako uzatvoril rozhodnutie Krajský súd v Košiciach a následne to odmietnutím ním podaného dovolania potvrdil i najvyšší súd. K tomu dovolací súd podotýka: Najvyšší súd ako súd všeobecný, riadiaci sa konštantnou judikatúrou ústavného súdu konštatuje, že aj pre ústavný súd sú záväzné jeho rozhodnutia prijaté v tej istej veci, hoci iným senátom. Najvyšší súd preto považuje konštatovanie ústavného súdu v náleze sp. zn. I. ÚS 249/2017, v odôvodnení v bode 35 a 36 za akoby mimochodom povedané, pretože sa o nich vyjadril odlišne iný senát ústavného súdu. Toto konštatovanie ústavného súdu nielen nerešpektuje konštantnú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa uznávania nezávislosti všeobecných súdov, najmä pokiaľ ide o vyslovovanie právnych názorov, zisťovanie skutkového stavu a hodnotenie dôkazov, ale aj
názoru najvyššieho súdu prekračuje právomoc ústavného súdu pri posudzovaní ústavnosti konkrétnych rozhodnutí a postupu súdu. Na dôvažok, nectí si ani rozhodnutie iného senátu ústavného súdu vydaného v tej istej veci (rozhodnutie II. ÚS 836/2016 z 10. novembra 2016). V tejto súvislosti možno doplniť, že predmetom konania je rozhodovanie o dovolaní generálneho prokurátora, ktorý v podanom dovolaní označil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Dôvod dovolania
1 písm.
3 Tr. por. a z tohto dôvodu pri rozhodovaní o ním podanom dovolaní musí dovolací súd vychádzať zo zisteného skutkového stavu, uvedeného v skutkovej vete rozhodnutia, ktorého správnosť a úplnosť v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr. por. nemôže skúmať ani meniť. Z uvedeného je zrejmé, že prieskum námietok uvádzaných ústavným súdom v bode 36 vyššie citovaného nálezu je pri dovolaní podanom generálnym prokurátorom vylúčený, keďže tieto stoja obsahovo zjavne mimo tohto dovolacieho dôvodu, ktorý pripúšťa výhradne námietky právnej povahy a nie skutkového charakteru. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
ktorého o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
T. Z. upovedomený listom z
por. zamietol. Toto uznesenie, ktoré inak považoval najvyšší súd za zákonné a správne, bolo nálezom ústavného súdu v tejto veci zrušené a preto bol povinný týmto rozsudkom (z 12. júna 2018) Krajskému súdu v Košiciach opakovane prikázať, aby vo veci znovu konal a rozhodol. IV. Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia Bude úlohou krajského súdu vyhodnotiť v zmysle uvedených kritérií závažnosť oboch prečinov, ktorých sa mal svojím konaním dopustiť obvinený T. Z. a rozhodnúť o dôvodnosti jeho odvolania. Krajský súd v Košiciach bude pri svojom rozhodovaní
1 Tr. por. viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.