← Slovensko

§ 296 Tr.zák. a iné

Obsah (24)§ 296§ 321§ 9§ 37§ 35§ 287§ 288§ 319§ 10§ 14§ 221§ 219§ 39a§ 51§ 52§ 144§ 42§ 60§ 76§ 327§ 317§ 371§§ 316§ 325

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4To/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 9514100138 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018

§ 296Tr.

zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom

  1. júna 2018 v Bratislave o odvolaniach obžalovaných T. R., J. E., V. A. a P. K., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodených M. F. a Ing. C. F. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
  2. novembra 2017, sp. zn. BB-3T/32/2014, takto rozhodol: I.

§ 321ods.

1 písm. b), d), f), ods. 3 Trestného poriadku s a z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 30. novembra 2017, sp. zn. BB-3T/32/2014

  1. a)v časti vo výroku o vine obžalovaného P. K. - v bode 4
  2. b)vo výroku o treste obžalovaného P. K.
  3. c)vo výroku o náhrade škody, vzťahujúcom sa na poškodenú - P. S.. II. S použitím § 322 ods. 3 Tr. por. sa Obžalovaný 1) P. K., nar. XX. XX XXXX v K., trvale bytom B. N. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov uznáva sa za vinného, že skutok 4) v presne nezistenom čase v období od 9. mája 1998 do 6. júna 1998 T. R. rozhodol o usmrtení poškodeného P. S., nar. X. P. XXXX, nakoľko poškodený začal preberať aktivity po smrti Z. F. a považoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, T. R. touto činnosťou poveril J. R. a P. K., s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún 1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia A. v H. v A. na ulici B. X/a stretol V. K. a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý im uviedol, že poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom, a preto je ho potrebné usmrtiť, kde túto požiadavku opakoval viackrát pri rozdielnych stretnutiach s presviedčaním, že s odstránením poškodeného určite súhlasí aj V. H., P. K. a J. R. súhlasili, že usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval T. R. a následne P. K. a J. R. sa dňa 6. júna 1998 v blízkosti hotela E. Q. v A. na F. ulici XX stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „T. E.“ v A. na Q. ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa 7. júna 1998 a následne spoločne odišli na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce J. smerom k rázcestiu A. - B., pričom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa 7. júna 1998 v čase o 02:15 hod. zastali, J. R. a P. K. vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými výstrelmi z malej vzdialenosti J. R. revolverom kal. 38 Špecial a P. K. zo samonabíjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesťkrát a spôsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola P. K. a J. R. vyplatená V. K. odmena vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 Eur), ktoré v A. pred A. prevzal J. R., t e d a v skutku 4) P. K. - spoločným konaním s ďalšou osobou úmyselne usmrtil iného a taký čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech a z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky čím spáchal v skutku 4) P. K. - trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., za to s a o d s u d z u j e : Obžalovaný P. K.

§ 37Tr.

zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 upúšťa od uloženia súhrnného trestu

§ 35ods.

2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

  1. novembra 2000, nakoľko trest odňatia slobody na doživotie, ktorý bol uložený obžalovanému skorším rozsudkom Krajského súdu Prešov z
  2. septembra 2003, sp. zn. 1T/9/2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  3. júna 2004, sp. zn. 4To/77/2003 považuje za dostatočný.

§ 287ods.

1 Tr. por. obžalovaným T. R. a P. K. ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., W. XX, A. W., škodu vo výške 1.161,08 Eur (Jedentisícstošesťdesiatjeden eur a osem eurocentov) a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur (desaťtisíc eur).

§ 288ods.

2 Tr. por. poškodenú P. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. III.

§ 319Tr.

por. sa zamietajú odvolania prokurátora, obžalovaného J. E., obžalovaného V. A. a poškodených M. F. a Ing. C. F.. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných T. R., J. E., V. A., Q. T. a P. K. vinnými v skutku 1) T. R., J. E. a Q. T. zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák., v skutku 2) T. R. z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., J. E. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., V. A. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., v skutku 3) T. R. z trestného činu všeobecného ohrozenia formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 179 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., Q. T. z trestného činu všeobecného ohrozenia formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 179 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z z., v skutku 4) T. R. z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., P. K. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 13/1998 Z. z., v skutku 5) T. R. z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. a), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., Q. T. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. a), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., J. E. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. a), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., v skutku 6) T. R. z trestného činu čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 10/1999 Z. z., Q. T. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 10/1999 Z. z., v skutku 7) T. R., z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., Q. T. z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., J. E. z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c), § 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., V. A. z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c), § 219 ods. 1, 2 písm. c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., v skutku 8) T. R. z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu

§ 14ods.

1, § 155 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 písm. a), § 140 písm. c), § 141 písm. a) Tr. zák., v skutku 9) T. R. z obzvlášť závažného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, 2, 4 písm. b), § 141 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, že skutok 1) T. R. s prezývkou „K." alebo „V." využijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii "pravej ruky" V. B., považovaného za zakladateľa a šéfa zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „B.", ktorá pôsobila od presne nezisteného času minimálne od roku 1997 najmä v A. a v západnej časti územia Slovenskej republiky, krátko po smrti V. B. dňa 7. februára 1997 prebral riadenie tejto zločineckej skupiny, tým spôsobom, že: - určil ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny teritoriálne rozdelenie skupiny, a to pre - R. A. oblasť časti mesta A., - J. E. s prezývkou „M.", oblasť D. a okolia, kde tento až do roku 2006 ďalej organizoval a koordinoval podriadených členov, medzi ktorými bol aj F. M., ktorý prevzal túto činnosť v presne nezistenom čase v roku 2006 a riadil časť skupiny v uvedenej oblasti do presne nezisteného času roku 2008, - W. S. oblasť B. a okolia, ktorý až do svojej smrti dňa XX.XX.XXXX organizoval a koordinoval podriadených členov medzi nimi aj V. A., ktorý túto činnosť prevzal po smrti W. S., - priamo riadil členov svojej ochranky a to najmä Q. A., Q. H., V. K., V. Q., Q. W., P. P., pričom Q. A. rozdeľoval

pokynov T. R. pravidelné finančné odmeny pre členov skupiny a riadil členov ochranky a ďalších jemu podriadených členov zločineckej skupiny T. D. a F. C., - riadil po celý čas celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, dával pokyny a koordinoval podriadených vyšších riadiacich členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. A., J. E. a V. A. ktorí ďalej organizovali jednotlivé relatívne samostatné štruktúry skupiny, kde z hľadiska postavenia v hierarchii v skupine: - priamo podriadenými členmi R. A. boli M. T., H. N., T. M. a V. T., ktorí usmerňovali členov, ktorými boli W. F., V. S., W. A., V. M., V. M., ďalším priamo podriadeným členom R. A. bol W. V., ktorý bol nadriadený ďalším členom, ktorými boli C. V. a N. B., ktorí usmerňovali ďalších členov, ktorými boli V. W., Q. A., V. A. a Q. M. a činným pre túto časť zločineckej skupiny bol W. V. a M. B., - priamo podriadenými členmi J. E. bol F. M., M. E. do jeho úmrtia, C. E., - priamo podriadenými členmi V. A. boli T. T. a P. A., ktorý ďalej usmerňoval a bol nadriadeným ďalším členom, ktorými boli T. A., V. A., H. K. a T. X., činnými najmä pre túto časť zločineckej skupiny boli K. B., J. K. a A. D., T. R. a J. E. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1997, J.R. a V. K. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1998, pričom všetci menovaní boli členmi skupiny do dňa 25.09.2012, kedy boli zadržaní J. E., V. K. a Q. H., pričom T. R. priamo zadával úlohy J. E., V. K., J.R., ako aj V. A., Q. H., Q. A., W. S. do jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX a T. T. a spoločne páchali najzávažnejšie trestné činy najmä proti životu a zdraviu, - pričom uvedená zločinecká skupina existovala s cieľom získania najmä finančných a iných výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci boli zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchali zločiny, pričom členovia vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávali členom z nižších stupňov hierarchie pokyny k páchaniu trestných činov, určovali spôsoby ich vykonania, vydávali súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov, od nižšie postavených členov skupiny preberali nezákonne získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financovali činnosť skupiny a niektorých členov zločineckej skupiny, skutok 2) V. K. v presne nezistenom čase začiatkom roka 1998, ktorý vtedy pôsobil na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni v skupine osôb vykonávajúcej trestnú činnosť prezývanej „H." pôsobiacej v A. A. a okolí, z dôvodu, že poškodený V. W., nar. XX. Q. XXXX, patriaci do tejto skupiny bol na úteku a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo ťažko znášal a mal vedomosti o trestnej činnosti V. K. a začal byť preto nespoľahlivý, prostredníctvom P. P. oslovil J. R. a W. S. s požiadavkou na likvidáciu poškodeného, s čím títo súhlasili a následne kontaktovali T. R., ktorý z popísaných dôvodov naplánoval, zorganizoval a rozdelil úlohy páchateľom súvisiace s usmrtením poškodeného a v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl až máj roku 1998 P. P. priviezol na čerpaciu stanicu pohonných hmôt v A. poškodeného pod zámienkou, že bude zmenené miesto jeho bývania a budú oslavovať, následne si poškodený presadol do vozidla, v ktorom boli T. R., J. R. a W. S. a odviezli ho do chatovej osady rekreačného strediska B. Q. v katastrálnom území B. na chatu súpisné č. XXX na parcele č. XXXX, ktorú zabezpečil na tento účel V. A., kde ich čakal J. E., V. A. a Q. A., ktorí boli T. R. vopred inštruovaní o svojich úlohách pri usmrtení poškodeného, po zvítaní a po vstupe do chaty jedna z osôb poškodenému do pohára s liehovinou naliala rohypnol, ktorým ho omámili, následne ho povalili na zem na chrbát a J. E. mu na ústa priložil handru, cez ktorú mu postupne lial do úst chemickú látku chloroform až pokiaľ poškodený nejavil známky života, potom W. S., ktorý zabezpečil náradie na kopanie, odviezol J. E., Q. A. a J. R. na miesto v poli v katastrálnom území obce M. X. na parcelu č. XXXX, kde títo vykopali jamu a približne po hodine priviezol W. S. zviazané telo poškodeného, ktoré uložili do vykopanej jamy a jamu s poškodeným následne zeminou zahrabali, čím konaním páchateľov bola priamo zapríčinená smrť poškodeného, skutok 3) T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Ing. Z. F., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a zadal úlohy J.R., Q. H. a Q. A., pričom Q. H. zistil, že poškodený navštevuje areál tenisových kurtov v A. na D. W. a T. R., Q. H. a Q. A. sa v presne nezistený deň pred

  1. májom 1998 dostavili k areálu tenisových kurtov v A. na D. W., kde T. R. s Q. H. obhliadli predmetné miesto a zistili, ako vyzerá vstup do areálu tenisových kurtov a následne T. R. rozhodol, že sa tam usmrtenie poškodeného uskutoční a vykoná sa nastražením výbušniny pod betónové tvárnice vedúce od začiatku vstupu do areálu tenisových kurtov a určil, že výbušnina sa iniciuje v čase, keď bude uvedený areál poškodený opúšťať, následne ďalší deň pred
  2. májom 1998 sa T. R., J.R., Q. H. a Q. A. dostavili vo večerných hodinách po uzatvorení uvedeného areálu tenisových kurtov k tomuto areálu a Q. H. a Q. A. dostali od T. R. úlohu, aby zabezpečovali okolie a informovali T. R. a J.R. o prípadnom pohybe osôb v okolí areálu, čo prostredníctvom vysielačiek vykonávali, každý na druhej strane ulice D. W. smerom od vstupu do areálu, kde predstierali, že venčia svojich psov, ktorých si na ten účel vzali so sebou, T. R. a J.R. si zabezpečili a so sebou priniesli trhavinu trinitrotoluén s hmotnosťou približne X až XX kg, ktorú zakopali pod betónové tvárnice hneď za vstupnou bránkou do areálu smerom k vstupnej bránke oplotených antukových tenisových kurtov asi XX cm od povrchu roviny zeme, túto trhavinu opatrili zariadením uspôsobeným k iniciácii nálože na diaľku a následne po ohlásení ukončenia nastraženia nálože T. R. prostredníctvom vysielačky Q. H. a Q. A., všetci svoje miesta opustili, dňa
  3. mája XXXX v obedňajších hodinách sa k blízkosti areálu predmetných tenisových kurtov v A. na D. W. dostavili T. R., J.R., Q. H. a Q. A., kde Q. H. sledoval príchod poškodeného zo zástavky električiek pri ich obratisku D. W., odkiaľ mal výhľad na príchodziu ulicu D. W. k areálu tenisových kurtov, J.R. s Q. A. čakali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov od križovatky E. na B. a ulice D. W., pričom J.R. mal pri sebe pripravené zariadenie na diaľkovú aktiváciu uloženej trhaviny, T. R. čakal vo vozidle v záhradkárskej oblasti pri jazere D. W., v čase približne o 19:00 hod. prichádzal poškodený v motorovom vozidle Mercedes SL 600, čierny kabriolet, evidenčné číslo: A. XX-XX, k areálu tenisových kurtov, Q. H. zatelefonoval túto skutočnosť Q. A., ktorý z vozidla, v ktorom čakal s J.R. vybral bicykel, s ktorým sa J.R. presunul k areálu tenisových kurtov v A. na ulicu D. W., kde dňa
  4. mája 1998 v čase o 19:40 hod., keď poškodený pešo vychádzal z areálu a prechádzal ponad miesto uloženej trhaviny, túto diaľkovým ovládaním inicioval, čím došlo k enormnému výbuchu, ktorý poškodenému spôsobil mnohonásobnú devastáciu a rozčlenenie trupu, vnútorných orgánov, hlavy a končatín poškodeného, pričom časti tela poškodeného boli rozmetané do značného okolia miesta výbuchu, čím bola bezprostredne spôsobená smrť poškodeného, pričom bolo vydaných minimálne 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom čase v uvedenom areáli v blízkosti miesta výbuchu do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a zároveň účinkami výbuchu bolo spôsobené zranenie tam prítomnej poškodenej V. S., nar. XX. N. XXXX a poškodenie pred areálom zaparkovaných osobných motorových vozidiel, J.R. následne z miesta činu unikol na miesto, kde ho čakal T. R. a odtiaľ odišli, skutok 4) v presne nezistenom čase v období od
  5. mája 1998 do
  6. júna 1998 T. R. rozhodol o usmrtení poškodeného P. S., nar. X. P. XXXX, nakoľko poškodený začal preberať aktivity po smrti Z. F. a považoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, T. R. touto činnosťou poveril J. R. a P. K., s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún 1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia A. v H. T. v A. na ulici B. X/a stretol V. K. a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý im uviedol, že poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom a preto je ho potrebné usmrtiť, kde túto požiadavku opakoval viac krát pri rozdielnych stretnutiach s presviedčaním, že s odstránením poškodeného určite súhlasí aj V. H., P. K. a J. R. súhlasili, že usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval T. R. a následne P. K. a J. R. sa dňa
  7. júna 1998 v blízkosti hotela E. Q. v A. na F. ulici XX stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „T. E." v A. na Q. ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa
  8. júna 1998 a následne spoločne odišli na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce J. smerom k rázcestiu A. - B., pričom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa
  9. júna 1998 v čase o 02:15 hod. zastali, J. R. a P. K. vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými výstrelmi z malej vzdialenosti J. R. revolverom kal. 38 Špecial a P. K. zo samonabíjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesťkrát a spôsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola P. K. a J. R. vyplatená V. K. odmena vo výške 100.000,-Sk, (3.319,39 Eur), ktoré v A. pred A. prevzal J. R., skutok 5) T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného T. F., nar. XX. P. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy J.R., J. E., Q. H. a Q. A., zároveň zabezpečil informáciu, že T. F. chodí pre svoje dcéry na F. F. v A. k svojej bývalej manželke a v presne nezistenom čase pred dňom
  10. októbra 1998 dal úlohu Q. H. a Q. A., aby vykonali pri bydlisku bývalej manželky T. F., s ktorou nežil v spoločnej domácnosti, jeho sledovanie, Q. H. a Q. A. vykonávali v období dvoch až troch týždňov sledovanie z vozidla zn. Škoda 1203 šedej farby, evidenčné číslo: F. XX-XX, ktoré pristavili v A. pri križovatke vyústenia slepej ulice W., kde v dome vo vchode s popisným č. XX bývala bývalá manželka T. F. a počas sledovania zistili, že T. F. chodí na uvedenú adresu pre svoje dcéry, ktoré dováža aj naspäť, zároveň zistili s akými jazdí motorovými vozidlami a že chodí s ďalšou osobou, ktorá mu vykonáva fyzickú ochranu, T. R. zistil, že dňa
  11. októbra 1998 večer privezie T. F. deti bývalej manželke a rozhodol, že uvedené vozidlo Škoda 1203 sa odparkuje pred dom, kde býva bývalá manželka a že vo vozidle budú schovaní strelci, následne Q. A. dňa
  12. októbra 1998 v čase približne medzi 12:00 až 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. Škoda 1203 na slepú ulicu W. na úrovni medzi vchodmi do domu popisné č. XX a XX, pričom ju zaparkoval v kolmom státí zadnou časťou smerom k uvedenému domu a z miesta odišiel pešo na ďalšiu ulicu, odkiaľ ho odviezol Q. H., následne v rovnaký deň sa spolu stretli T. R., J.R., J. E., Q. H., Q. A., V. B. a M. E., T. R. rozdelil úlohy tak, že Q. A. bude sledovať príjazd T. F., M. E. dovezie strelcov J. R. a J. E. k vozidlu zn. Škoda 1203, ktorí do vozidla nastúpia a budú čakať na príchod T. F. a po vykonaní skutku toto vozidlo podpália a strelcov odvezie z miesta činu V. B., následne v uvedený deň Q. A. čakal pri prístupovej ceste na sídlisko F. F. na križovatke ulíc K. a V. pri reštaurácií K., odkiaľ telefonicky zahlásil J. R. a J. E., ktorí už čakali v uvedenom vozidle zn. Škoda 1203, prejazd T. F. s ochrankárom, po príjazde T. F. a V. H., nar. XX. N. XXXX, na W. ulicu a po odovzdaní detí T. F., ktoré prišli s nimi, dňa
  13. októbra 1998 v čase o 19:40 hod., keď T. F. sedel ako vodič vo vozidle zn. Mercedes S 600 čiernej farby, evidenčné číslo: A.-XXXAO, ktoré stálo na ceste na úrovni medzi vchodmi do domu s popisnými č. XX a XX a V. H. si išiel sadnúť do vozidla ako spolujazdec, prišiel J. R. do presne nezistenej vzdialenosti od ľavej strany vozidla na úroveň vodiča, zároveň J. E. prišiel do presne nezistenej vzdialenosti za uvedené vozidlo a J. R. samopalom nezistenej značky a J. E. samopalom zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, opatreným tlmičom hluku, vystrelili na poškodených T. F. a V. H. spolu minimálne 37-krát, pričom T. F. zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu tak 27 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť a V. H. zasiahli spolu 7-mimi strelami a spôsobili mu tak 11 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka a pravej dolnej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, vo vozidle zn. Škoda 1203 J. R. pripravený nástražný výbušný systém pre zahladenie stôp, zložený z plastovej nádoby s benzínom a iniciátorom - dvomi kusmi elektrických priemyselných rozbušiek a s oneskorovacím prvkom aktivácie, aktivoval s nastavenou aktiváciou po 135 sekundách, J. E. a J. R. následne prebehli na V. ulicu, kde nasadli do vopred zabezpečeného odcudzeného vozidla zn. Audi 80 opatreného odcudzenými tabuľkami s evidenčným číslom A. XX-XX, kde ako vodič čakal V. B., ktorý ich odviezol z okolia miesta činu, skutok 6) T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného F. S., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy J. R. a Q. A., Q. A. dal úlohu, aby sledoval poškodeného, čo začal Q. A. vykonávať v W. na ulici D. v mieste, kde bolo zistené, že poškodený býva, počas vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa
  14. mája 1999 Q. A. zistil, že poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré používal do K. doliny v W. k hotelu J., túto informáciu poskytol T. R., Q. A. sa následne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v W. s T. R., J. R. a W. S., ktorí prišli na vozidle zn. VW Golf VR6, T. R. určil, aby Q. A. odviezol svoje auto, ktoré Q. A. odviezol a zaparkoval v W. na E. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa vozidlom presunuli k hotelu J., kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa približne 500 metrov naspäť, kde Q. A. dostal vysielačku a T. R. povedal, aby nahlásil prechod poškodeného okolo neho, následne Q. A. vystúpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a W. S. ako vodič, J. R. na prednom sedadle spolujazdca a T. R. na zadnom sedadle s vozidlom odišli po ceste K. dolina približne ďalších 200 metrov naspäť od hotelu J., kde boli pripravení J. R. a T. R. so samopalmi na vykonanie usmrtenia poškodeného, následne prejazd vozidla poškodeného Q. A. nahlásil do vysielačky a bežal smerom za vozidlom poškodeného, po 200 metroch ho čakali W. S., J.R. a T. R. s vozidlom VW Golf, Q. A. nastúpil do vozidla, kde mu uviedli, že nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku a presúvali sa smerom k miestu bydliska poškodeného, kde cestou Q. A. vystúpil a W. S. ako vodič spolu s J. R. a T. R. prišli s vozidlom do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde T. R. a J. R. vystúpili z vozidla a vyčkali na príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v W. na D. ulici, vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa
  15. mája 1999 okolo vchodu do domu s popisným č. XX sa pokúsil T. R. strieľať na poškodeného zo samopalu, ktorý sa zasekol a J. R. vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného minimálne 6-krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem a následne J. R. prišiel bližšie k ležiacemu poškodenému a strelil poškodenému do hlavy a následne sa T. R. a J. R. presunuli do vozidla VW Golf VR6 a s W. S. z okolia mesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených 9 strelných defektov a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa
  16. mája 1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smrť, skutok 7) M.T. v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácii C. v A. na ulici W. S. V. č. X zadal požiadavku W. S. a J. E. na vykonanie vraždy poškodeného Ing. T. F., nar. X. N. XXXX, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške najmenej 2.000.000,- SKK (64.254,96 EUR) za jej splnenie, a následne T. R. s J. E. naplánovali jej vykonanie, pričom T. R. stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov J. R. a Q. H. a dal úlohu na zabezpečenie garáže F. M., kde V. A. umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení garáže na A. ceste v V. a chaty v T. F. M., na čo poskytol finančné prostriedky T. R., V. A. zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami, dňa
  17. októbra 1999 okolo 19:00 hod. priviezol V. K. k uvedenej garáži V. A., ktorý presadol ako vodič do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišiel s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami do A., následne V. A. doviezol J. R. a Q. H. do blízkosti A. ulice č. XX, J. E. a W. S. vykonávali v okolí A. ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie J. R. a Q. H., pričom dňa
  18. októbra 1999 v čase o 20:15 hod. J. R. a Q. H. usmrtili poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla na poškodeného, ktorý vyšiel na A. ulicu v A. a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenčné číslo A.-XXXCZ, zozadu vystrelili spolu minimálne 19-krát, J. R. najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a Q. H. najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Octavia V. A. následne dňa
  19. októbra 1999 v čase približne o 03:15 hod. doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval s F. M. prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal T. R. osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol M.T., skutok 8) T. R. v úmysle uľahčiť prinútenie prevádzkovateľov taxislužby v W. proti ich vôli pravidelne poskytovať finančné plnenia pre zločineckú skupinu označovanú „sýkorovci" za služby ochrany dal v objekte H. v A. na V. č. XX v presne nezistený deň pred dňom
  20. júna 2008 pokyn Q. W., aby vybral osobu taxikára v W., ktorý najviac protestuje proti platbám zločineckej skupine a aby tejto osobe bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, Q. W. vybral miesto na spáchanie trestného činu a osobu taxikára, zistil vozidlo na akom jazdí a aké používa telefónne číslo, zabezpečil bejzbalovú palicu, prepravku na potraviny zelenej farby a neregistrovanú SIM kartu do mobilného telefónu na telefónne číslo XXXX XXX XXX a s V. Q. zabezpečili dvoch ďalších doposiaľ neznámych páchateľov na vykonanie útoku na osobu taxikára, dňa
  21. júna 2008 pred časom 22:50 hod. sa Q. W. stretol v W. s uvedenými ďalšími dvoma neznámymi páchateľmi a určil im, že majú úplne rozbiť taxikára, uviedol im informácie k osobe taxikára a odovzdal bejzbalovú palicu a prepravku na potraviny a preddavok hotovosti vo výške 5.000,- SKK (165,97 Eur) a uvedení dvaja neznámi páchatelia prišli na miesto určené na spáchanie skutku v W. pri bývalej protialkoholickej liečebni, V. Q. a H. R. potom z iného miesta kontrolovali prístupovú cestu, následne si uvedení neznámi páchatelia prostredníctvom obdržanej SIM karty privolali vozidlo taxislužby pred bývalú protialkoholickú liečebňu v W., kde po príjazde vozidla taxislužby dňa
  22. júna 2008 v čase okolo 22:50 hod. jeden z páchateľov požiadal vodiča taxislužby - poškodeného S. S., nar. XX. Q. XXXX, aby mu pomohol naložiť prepravku na potraviny do vozidla, načo poškodený vystúpil z vozidla a podišiel smerom k páchateľovi a v tom z blízkeho lesa vybehol druhý páchateľ s bejzbalovou palicou, poškodený sa pokúšal ukryť vo vozidle, pričom páchateľ napadol poškodeného tak, že pootvoril dvere a s bejzbalovou palicou udieral poškodeného po celom tele a následne za nohu vytiahol poškodeného z vozidla a s bejzbalovou palicou mu udieral do hlavy a hovoril, že to má za šéfa, pričom sa poškodený pokúšal brániť proti útokom, zatiaľ čo druhý páchateľ poškodenému odcudzil z vozidla mobilný telefón zn. SE T610, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a následne páchatelia z miesta činu ušli a poškodenému spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s 9-dňovou práceneschopnosťou a škodu vo výške 331,94 Eur, následne Q. W. v A. na Z. ulici na čerpacej stanici Y. v smere na W. V. odovzdal uvedeným dvom neznámym páchateľom zvyšnú hotovosť 5.000,- SKK (165,97 Eur) za vykonanie skutku a neskôr Q. W. a V. Q. oznámili T. R. vykonanie zadaného skutku a T. R. odovzdal Q. W. hotovosť 10.000,- SKK (331,94 Eur) na pokrytie nákladov za vykonanie útoku, skutok 9) T. D. a Q. W. v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácií E. v A. na A. ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7.000,- Eur od poškodeného V. A., nar. XX. B. XXXX, tohto uviedli do omylu, že za predmetnú sumu mu zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7, evidenčné číslo: X.-XXXCE, ktoré bolo odcudzené dňa
  23. novembra 2009 a predstierali, že to vedia zabezpečiť, v ten istý deň sa T. D. a Q. W. stretli v priestoroch objektu H. v A. na V. XX s T. R., ktorý súhlasil s vykonaním trestného činu a určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky a následne sa s ním dohodli na domnelom mieste mimo A. k prevzatiu vozidla, kde by nesplnil fiktívnu podmienku odovzdania vozidla, na základe jej údajného nesplnenia vozidlo neodovzdajú a peniaze si ponechajú a rozdelia, a nato sa prostredníctvom osoby N. D. dohodli, že poškodený im odovzdá finančnú hotovosť v areáli obchodného centra W. E. E. v A. na M. ulici č. XXX a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre V. v N. a následne v presne nezistenom čase Q. W. a T. D. v areáli obchodného centra W. E. E. prevzali hotovosť vo výške 7.000,- Eur, od osoby N. D., ktorému ju vydal poškodený k odovzdaniu a túto hotovosť si T. D., Q. W. a T. R. rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného škodu 7.000,- Eur. Za to ich prvostupňový súd odsúdil nasledovne: Obžalovaného T. R. a obžalovaného J. E.

§ 219ods.

2, § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 na výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

§ 39aods.

2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 oboch na výkon trestu zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne im obom uložil

§ 51ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 trest prepadnutia majetku, s tým, že jeho vlastníkom sa

§ 52ods.

3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 stáva štát. Obžalovaného V. A.

§ 144ods.

3, 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a), § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom do 30. septembra 2012 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom do

  1. septembra 2012 zrušil výroky o treste uložené rozsudkami Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  2. mája 2013, sp. zn. PK-1T 26/2011, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  3. novembra 2013, sp. zn. 6 To 6/2013 a Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z
  4. januára 2016, sp. zn. BB-3T 21/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 60ods.

1 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - poznámkového bloku Allianz 2007 a 2 ks šiltovky čiernej farby s označením „Polícia" a znak, pretože boli určené na spáchanie trestného činu s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad na 3 roky.

§ 288ods.

1 Tr. por. poškodeného W. spol. s r.o so sídlom W. XX, K., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Obžalovaného Q. T.

§ 219ods.

2, § 35 ods. 1 § 29 ods. 3, § 39a ods. 2 písm. c), § 51 ods. 1, § 52 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 na výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením na jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku s tým, že jeho vlastníkom sa stáva štát. U obžalovaného P. K.

§ 37, § 35 ods.

2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

  1. novembra 2000 upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladal trest odňatia slobody na doživotie so zaradením na jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny uložený rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
  2. septembra 2003, sp. zn. 1T 9/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  3. júna 2004, sp. zn. 4 To 77/2003, za dostatočný.

§ 287ods.

1 Tr. por. uložil povinnosť obžalovaným T. R. a P. K. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej P. S. škodu vo výške 3.922,20 Eur (tritisícdeväťstodvadsaťdva eur a dvadsať centov) a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur (desaťtisíc eur).

§ 288ods.

2 Tr. por. P. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

§ 287ods.

1 Tr. por. uložil povinnosť obžalovaným T. R., Q. T., J. E. a V. A. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodeným M. F. a C. F. nemajetkovú ujmu 10.000,- Eur (desaťtisíc eur) každému z nich osobitne.

§ 288ods.

2 poškodených M. F. a C. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

§ 287ods.

1 Tr. por. uložil povinnosť obžalovanému T. R. uhradiť poškodenému V. A. škodu vo výške 7.000,- Eur (sedemtisíc eur). Bezprostredne po vyhlásení rozsudku podali proti nemu odvolanie prokurátor - čo do výroku o vine a treste vo vzťahu k obžalovaným T. R., J. E. a Q. T. v ich neprospech, obžalovaný T. R., J. E., Q. T. - prostredníctvom svojich obhajcov a v zákonnej lehote obžalovaný P. K. a obžalovaný V. A., ktorý podal odvolanie len proti výroku o náhrade škody. Proti výroku o náhrade škody podali odvolanie aj poškodení M. F. a Ing. C. F.. Obžalovaný T. R. odôvodnil odvolanie písomne prostredníctvom svojich obhajcov tým, že pokiaľ sa týka skutkovej a právnej situácie, ako aj procesných nedostatkov vytýkaných súdu prvého stupňa už v odvolaní proti rozsudku z 30. marca 2016, súd prvého stupňa bezprecedentne ignoroval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4To/6/2016 zo 6. februára 2017, ako súdu odvolacieho a v rozpore s Trestným poriadkom, ako aj ustálenou súdnou praxou všeobecných súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva nerešpektoval viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu a ani povinnosť vykonať dôkazy nariadené v rozhodnutí odvolacieho súdu

§ 327ods.

1 Tr. por., čím len zvýšil preukázanie tendenčnosti, zaujatosti a neobjektívnosti v trestnom konaní proti jeho osobe. Prvostupňový súd nevysvetlil dôvody, pre ktoré sa neriadil ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por., keď nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, nevykonával nariadené dokazovanie a odklonil sa od ustálenej súdnej praxe. Aj keď v napadnutom rozsudku uviedol, že akceptoval všetky rozhodnutia odvolacieho senátu v senáte 4 To, avšak s týmito sa nestotožnil, a to predovšetkým pre konštatovanie neexistencie vlastnej zaujatosti, ako aj z dôvodu možného porušenia práva na zákonného sudcu.

odvolateľa však nepodal žiadne iné zrozumiteľné vysvetlenie porušenia ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. por. a notoricky známej, ako aj akceptovanej zásady viazanosti názorom odvolacieho súdu. Poukázal na to, že nikde v Trestom poriadku nie je uvedené, že by bol súd I. stupňa viazaný názorom Trestnoprávneho kolégia, ktoré má len odporúčací charakter a o to viac, keď bolo konané v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu zo

  1. februára 2017 a dokonca bez účasti, či prihliadnutia na názor jeho obhajcov, ktorí výslovne v písomnej podobe žiadali o umožnenie účasti na tomto kolégiu. V uvedenom rozsahu sa rozhodnutie súdu prvého stupňa javí byť arbitrárnym. Obžalovaný T. R. ďalej poukázal na to, že pokiaľ sa týka záujmu súdu prvého stupňa na zachovaní práva na zákonného sudcu je celkom zrejmé, že napriek argumentácii zo strany jeho obhajcov na hlavnom pojednávaní
  2. novembra 2017, ich pozornosti unikla skutočnosť, že prokurátor ÚŠP GP SR podal svoj návrh zo
  3. septembra 2017 na odňatie veci vedenej pod sp. zn. 5T/1/2017 na Krajskom súde v Banskej Bystrici nesprávne na nepríslušnom súde, t. j. na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kde mu bola elektronickou podateľňou pridelená spisová značka 5Ndt/19/
  4. Prokurátor si svoju chybu uvedomil a
  5. septembra 2017 adresoval návrh na odňatie a prikázanie veci príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici mal posúdiť, či návrh procesnej strany obsahuje dôležitú skutočnosť, nebráni v plynulom pokračovaní v konaní a či nie je opakovaný, t. j. či vôbec o návrhu bude konať. Následne mohol predložiť vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, v spise sa však nenachádza potvrdenie z elektronickej podateľne, ktoré by preukazovalo predloženie návrhu na odňatie a prikázane veci zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici v dôsledku čoho nebolo v súlade s Trestným poriadkom o návrhu prokurátora rozhodnuté, čo predstavuje porušenie práva na zákonného sudcu. Postoj súdu prvého stupňa, keď na jednej strane hodnotí rozhodnutie odvolacieho súdu, odmieta sa ním v rozpore s elementárnymi procesnými pravidlami a bežnou súdnou praxou riadiť, odmieta vykonať priame dôkazy, či opakovať dôkazy vykonané v rozpore s Trestným poriadkom, pričom zároveň ignoruje pochybenia prokurátora v jeho postupe pri podaní návrhu na odňatie veci, čím ignoruje aj právo ma zákonného sudcu a porušuje i jeho právo na obhajobu, nakoľko jemu ani jeho obhajcom pred otvorením hlavného pojednávania, napriek riadne a včas písomne podanej žiadosti o umožnenie študovať spis za účelom prípravy obhajoby nebolo umožnené študovať spisový materiál, pričom svoje pochybenie po námietkach obhajcov, súd I. stupňa formálne odstránil tak, že prerušil hlavné pojednávanie
  6. novembra 2017 a nariadil možnosť študovať spis v poobedných hodinách toho istého dňa a nasledujúci deň, avšak bez ohľadu na pracovné vyťaženie obhajcov, bez rešpektovania zásady vyrozumenia obhajcu o procesných úkonoch tak, aby si vôbec mohol pracovné záležitosti zariadiť a na štúdium spis sa dostaviť, čo nepochybne deklaruje zaujatý postoj voči nemu a nezáujem o reálne zistenie skutkového stavu, či umožnenie realizácie práva na obhajobu. V ďalšom poukázal na predchádzajúce dôvody podaných odvolaní namietajúc výroky o vine, treste a náhrade škody a konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, poukazujúc na rozpory vo výpovediach spolupracujúcich svedkov. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa nepokúsil rozpory odstrániť vykonaním konfrontácie s ním, čím došlo k zásahu do jeho práva na obhajobu, nenariadil znalecké dokazovanie z odvetvia psychológie dospelých za účelom skúmania vierohodnosti svedkov a nezaoberal sa neprimeranými výhodami spolupracujúcich A. a H. a nerešpektoval zásady in dubio pro reo a prezumpciu neviny. Namietal tiež nesprávne procesné postavenie C. a K. ako „pôvodne obžalovaní" s tým, že nebol daný dôvod na vylúčenie veci K. na samostatné konanie. K. stratil pozíciu obžalovaného a nemohol súd hodnotiť jeho výpoveď v tomto procesnom postavení. C. a K. mal vypočuť ako svedkov. Výroku o náhrade škody vytýkal nedostatok dokazovania a úvah, ktoré by umožňovali preskúmať určenie rozsahu zadosťučinenia. Obžalovaný T. R. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil príslušnému prvostupňovému súdu, aby ju prejednal v inom zložení senátu. Obžalovaný J. E. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne tým, že konajúci súd nerešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/6/2016 z hľadiska ďalšieho procesného postupu, a to predovšetkým vo vzťahu k rešpektovaniu zákonného ustanovenia § 327 Tr. por., keď prelomenie tohto imperatívu nie je možné ani rozhodnutím 5Ndt/19/
  7. Viazanosť právnym názorom vyššieho súdu je absolútna, vzťahuje sa aj na otázky hmotného aj procesného postupu, bez možnosti odoprieť vykonať dôkazy nariadené vyšším súdom, v tejto veci v podstate tie, ktoré sú uvedené od str. 102 citovaného rozhodnutia. Ani stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemohlo zasiahnuť do tohto imperatívu a v podstate do neho nezasiahol ani senát rozhodujúci v konaní 5Ndt/19/
  8. V novom konaní nebol dôvod na odmietnutie ďalšieho dokazovania, a to predovšetkým na vykonanie konfrontácie medzi obžalovaným R. a ním navrhnutými svedkami, v prevažnej miere tzv. kajúcnikmi. Na základe nezmenenej dôkaznej situácie, po tom, čo súd prvého stupňa nevykonal ani jeden dôkaz, rozhodol v podstate nezmeneným spôsobom. Keďže nedošlo k žiadnej skutkovej zmene ani k zmene vo vzťahu k uloženiu možných trestov, v celom rozsahu odkázal na predchádzajúce odvolania s tým, že toto smeruje nielen proti výroku o vine a treste, ale aj proti výroku o náhrade škody M. F. a Ing. C. F., poukazujúc na zrušujúce rozhodnutie 4To/6/
  9. V predchádzajúcich dôvodoch odvolania poukázal na vykonané dôkazy a tiež na znalecké dokazovanie s tým, že mu nemal byť uložený trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko znalec nevylúčil prognózu prevýchovy. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný J. E. odôvodnil odvolanie aj sám rozsiahlym podaním, pričom poukázal na to, že sa necíti byť vinným ani z jedného zo skutkov, ktoré sú v napadnutom rozsudku uvedené a dotýkajú sa jeho osoby. Poukázal na vykonané dôkazy a podrobne sa k nim vyjadril, a to aj ďalším písomným podaním, doručeným už v štádiu odvolacieho konania. Obžalovaný Q. T. v písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že jeho obrana je doposiaľ zahalená rúškom tajomstva. Obžalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k obvineniu vyšetrovateľa, nezúčastnil sa úkonov prípravného konania a nevyužil svoje právo účasť na hlavnom pojednávaní, kde mal možnosť predniesť svoju obranu, prípadne aktívne sa brániť. V telefonických prejavoch a priori popiera akúkoľvek účasť na skutkoch. Po zrušení rozsudkov z
  10. marca 2016 a
  11. apríla 2017 nedošlo vo vzťahu k nemu k žiadnym skutkovým, dôkazným a právnym zmenám, preto žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného T. spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný P. K. rovnako napadol rozsudok odvolaním čo do výroku o vine, treste, náhrade škody, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný bližšie odôvodnil odvolanie prostredníctvom obhajcu tým, že vo veci ide v poradí už o tretí rozsudok a poukázal na genézu prvostupňového a odvolacieho konania s tým, že odvolací súd sa okrem iného, na strane 148 až 159 uznesenia sp. zn. 4 To 6/2016 stotožnil s námietkami obžalovaného ohľadom toho, že trestné stíhanie voči jeho osobe je premlčané, preto očakával, že trestné stíhanie bude pre premlčanie zastavené rovnako ako u obžalovaného C.. Táto situácia však nenastala a súd prvého stupňa opätovne rozhodol rovnako, napriek relevantnej právnej argumentácii v záverečnej reči obhajcu o premlčaní trestného stíhania však súd prvého stupňa nedal na tieto argumenty žiadnu odpoveď a tieto argumenty zostali bez povšimnutia. Odôvodnenie rozsudku nijakým spôsobom nereflektuje argumenty obhajoby už predtým vyhodnotené ako absolútne dôvodné, čím obžalovaný „ostal nevypočutý". Obhajobe preto neostáva iné, ako zopakovať tie isté dôvody odvolania ako tie, ktoré už boli uvádzané proti rozsudku z roku
  12. V ďalšom poukázal na dôvody premlčania trestného stíhania s tým, že jeho právna vec je veľmi podobná veci obžalovaného Ing. V. C., voči ktorému bolo trestné stíhanie práve z dôvodu premlčania právoplatne zastavené. Poukázal na právnu kvalifikáciu s tým, že v právnej vete obžaloby sa mu kladie za vinu opakované spáchanie trestného činu, pričom v skutkovej vete sa mu opakovaná vražda nijako za vinu nekladie, pričom pre súd je primárna skutková a nie právna veta. Tým došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku. Bez správne formulovaného skutku ho nemožno uznať vinným z trestného činu kvalifikovaného aj ako ods. 2 písm. c) Tr. zák. K právnej formulácii § 219 ods. 2 písm. f) Tr. zák. poukázal na to, že získanie majetkového prospechu musí byť motívom spáchania činu a majetkový prospech musí byť plánovaným dôsledkom dokonania tohto činu. V tomto kontexte hodnotil výpovede svedka R. a K. s tým, že suma 100.000 Sk nie je reálna suma za vraždu pre dvoch profesionálnych páchateľov a táto suma nemohla tvoriť odmenu za vraždu, ale iba akési vreckové na účely skrývania sa po skutku - teda ako následná pomoc po skutku, nie však ako motivácia ku skutku. Produkovaným dokazovaním nebolo tiež dokázané, že by sa niekto chcel zmocniť majetku poškodeného S., alebo iným spôsobom z jeho smrti finančne profitovať. Súd prvého stupňa v rozpore s vykonaným dokazovaním odôvodnení rozsudku uviedol, že pohnútkou na vraždu poškodeného S. mal byť majetkový motív - snaha o prevzatie legálnych aj nelegálnych aktivít skupiny F., pričom však nič také dokázané nebolo. V ďalšom obžalovaný P. K. poukázal na to, že

právnej vety malo byť ďalším kvalifikačným kritériom na kvalifikovanú skutkovú podstatu

§ 219ods.

2 písm. f) Tr. zák., že skutok mal byť spáchaný z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. Na základe mimoriadne stručného opisu nemožno usúdiť naplnenie hypotézy o obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke a poukazujúc na výpovede svedkov uvádza, že S. bol najvýkonnejší H. zabijak, bol veľkou hrozbou pre okolie a že po smrti Z. F. verejne vyhlasoval, že všetky B. zabije. Ak teda bolo v dôsledku týchto informácii rozhodnuté o nutnosti likvidácie poškodeného S., nemohlo v žiadnom prípade ísť o naplnenie obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky, nakoľko malo ísť o preventívnu vraždu v snahe predísť otvorenej vojne v podsvetí, k rozpútaniu ktorej sa verejne hlásil poškodený S.. Z právneho hľadiska je každá vražda zavrhnutiahodnou, avšak ak došlo k vražde v podsvetí - medzi členmi podsvetia iba z dôvodu prevencie otvorenej vojny v podsvetí, nemožno hovoriť o obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke.

obžalovaného K., ak by súd prvého stupňa postupoval správne a zákonne, mal dospieť k záveru, že nešlo o trestný čin spáchaný opakovane ani v úmysle získať majetkový prospech, ani z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky a mal skutok kvalifikovať ako menej závažný trestný čin vraždy iba

§ 219ods.

1 Tr. zák. a následne sa vyrovnať s premlčaním trestného stíhania. Poukázal opätovne v tejto časti na rozhodnutie týkajúce sa Ing. C. s tým, že je evidentné, že konanie obžalovaného K. nie je možné kvalifikovať ako trestný čin

§ 219ods.

1, 2 písm. c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z. a že do úvahy prichádza právna kvalifikácia

§ 219ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z., pričom nastala situácia predpokladaná ustanovením § 67 ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., preto mal už súd I. stupňa zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania. V ďalšom obžalovaný K. namietal nesprávnosť výšky škody, ktorá bola priznaná P. S. s tým, že jej mal priznať titulom výroby pomníka maximálne škodu do výšky 663,88 Eur a nemohol jej priznať sumu 3.425,- Eur. Naviac poukázal na písomný návrh - doplnenie dokazovania, ktorým označili dôkazy, ktoré boli relevantné, avšak súd ich nevykonal - a to časť spisu označenú ako „nezverejňovať", ako aj výsluch svedkyne S. M.. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že trestné stíhanie zastaví z dôvodu premlčania. Obžalovaný K. odôvodnil odvolanie aj sám a poukázal na ním vnímané pochybenia súdu. Obžalovaný V. A. podal odvolanie proti výroku o náhrade škody odôvodnené tým, že z odôvodnenia rozsudku nie je dostatočne zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že primeraná výška nemajetkovej ujmy u oboch poškoených je práve 10.000,- Eur. Súd len veľmi všeobecne odkazuje na dôsledky, ktoré mala smrť syna poškodeným spôsobiť a predmetné rozhodnutie je na základe uvedeného nepreskúmateľné o to viac, že všeobecným konštatovaním zahrnutým do jednej vety súd odôvodnil svoje rozhodnutie o peňažnej náhrade vo vzťahu ku všetkým poškodeným, ktorí si uplatnili nemajetkovú ujmu. Poukázal tiež na to, že poškodený C. F. sa počas celého konania k veci ani raz nevyjadril. Rozsudku súdu prvého stupňa vytýka, že nie je zrejmé, ako súd pri určovaní výšky peňažnej náhrady zohľadnil napríklad skutočnosť, že predmetné skutky boli vykonávané na pokyn šéfa skupiny a pod vplyvom strachu a nie iniciatívne z rozhodnutia jednotlivých aktérov, čo vyplynulo z výpovedí viacerých svedkov, ako aj z výpovede obžalovaného V. K.. Preto považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade škody za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a teda nezákonný. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu napadol odvolaním aj prokurátor, a to v neprospech obžalovaných T. R., J. E. a Q. T. vo vzťahu ku skutku č. 5 a 7 a T. R. a Q. T. vo vzťahu ku skutku č. 6 - čo do výroku o vine pre nesprávne použitú právnu kvalifikáciu v uvedených skutkoch, nakoľko súd neuznal kvalifikačný znak „obzvlášť surovým spôsobom" napriek tomu, že uvedené bolo dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané. Z dokazovania vyplynulo, že poškodení T. F., F. S. a T. F. pri útokoch obžalovaných utrpeli mnohopočetné strelné poranenia nezlučiteľné so životom, čo v prípade T. F. a T. F. viedlo bezprostredne k ich smrti a F. S. so strelným poranením hlavy zomrel po prevoze do nemocnice. Usmrtenie poškodených pri skutkoch pod bodmi 5,6 a 7 nie je možné vyhodnotiť -

názoru súdu - ako usmrtenie obetí zvlášť surovým, alebo trýznivým spôsobom

§ 219ods.

2 písm. b) Tr. zák., avšak prokurátor v odvolaní poukázal na to, že pri tejto právnej kvalifikácii ide o naplnenie buď kvalifikačného znaku „obzvlášť surovým spôsobom" alternatívne „obzvlášť trýznivým spôsobom", prípadne obidvomi súčasne. Pri predmetných skutkoch išlo o usmrtenie poškodených za použitia strelných zbraní dvoch útočníkov, pričom najmú pri skutkoch č. 5 a 7 boli spôsobené devastačné zranenia na tele poškodených spôsobené dvomi strelcami pri útokoch strelnými zbraňami, pri vysokom počte vystrelených nábojov. Pri skutku č. 6 išlo o dostrelenie poškodeného do hlavy z útočnej pušky potom, ako následkom predchádzajúceho poranenia zostal nepohyblivým, pričom takýto spôsob vykonania skutku je vykonaný verejne, išlo v podstate o popravy poškodených na mieste verejnosti prístupnom, členovia skupiny evidentne nebrali ohľad na možné následky pre náhodných okoloidúcich.

prokurátora, pri naplnení kvalifikačného znaku „obzvlášť trýznivým spôsobom" ide o subjektívne vnímanie a prežívanie osoby - obete, avšak pri kvalifikačnom znaku „obzvlášť surovým spôsobom" ide o subjektívne vnímanie, resp. zhodnotenie objektívnych okolností toku najmä zo strany iných osôb. V prípade tzv. mafiánskych vrážd sa v spoločnosti vžilo ich označenie aj za verejné popravy. Už z takého bežne vžitého označenia vyplýva, že sú spoločnosťou vnímané ako osobitné konanie páchateľov, vymykajúce sa bežnej trestnej činnosti. Zámerom ich vykonania bolo zastrašenie spoločnosti pred možnosťami a schopnosťami páchateľov, hrozba minimálne pre časť spoločnosti, pričom bežným spôsobom spáchaná vražda, by hrozbu alebo zastrašenie nevyvolávala. Tieto skutočnosti z hľadiska bežného vnímania spoločnosti, charakterizujúce subjektívne vnímanie spôsobu spáchania činu a potvrdzujú, že nešlo o obvyklý spôsob spáchania trestného činu vraždy. Z hľadiska objektívnych znakov spôsobu spáchania prokurátor ďalej poukázal na to, že u tohto typu trestných činov vrážd dochádzalo k použitiu viacerých strelných zbraní, ktoré spôsobovali devastáciu alebo znetvorenie tela obete, v prípade zásahu najmä mäkkých tkanív. Na obete bolo vystrieľaných niekoľko desiatok striel, pričom smrteľné boli viaceré strelné poranenia a je nemožné určiť poradie vzniku poranení. Intenzita takéhoto útoku presahuje bežnú mieru surovosti. Poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky k danej téme sa vzťahujúcu. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu a sám vo veci rozhodol tak, že vo vzťahu k obžalovaným T. R., J. E. a Q. T. právne kvalifikuje skutky č. 5, 6 a 7 nasledovne: v skutku 5) T. R. - Trestný čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. a), b), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., Q. T. - Trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. a), b), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., J. E. - Trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. a),

  1. b)c),
  2. f)Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 129/1998 Z. z., v skutku 6) T. R. - Trestný čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. b), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 10/1999 Z. z., Q. T. - Trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. b), c), f) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 10/1999 Z. z., v skutku 7) T. R., - Trestný čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, 2 písm. b), c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., Q. T. - Trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2, § 219 ods. 1, 2 písm. b), c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z., J. E. - Trestný čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c), § 219 ods. 1, 2 písm. b), c), h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení zák. č. 183/1999 Z. z.. Prokurátor tiež navrhol uložiť obžalovaným T. R., J. E. a Q. T. tresty tak, ako boli uložené súdom prvého stupňa a odvolania obžalovaných T. R., J. E., Q. T. a P. K. navrhol

§ 319Tr.

por. zamietnuť ako nedôvodné. Proti výroku o náhrade škody podali odvolanie aj poškodení - M. F. a Ing. C. F. odôvodňujúc odvolanie tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu je priznaná výška nemajetkovej ujmy neadekvátne nízka, keďže každý si uplatnil sumu 50.000,- Eur. Nemajetková ujma, ktorej sa poškodení domáhajú, vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva s milovanou osobou, ich vlastným synom. Je ťažké predstaviť si brutálnejšie okolnosti smrti vlastného dieťa, ako v danom prípade a smrť syna poškodených bola následne a opakovane predmetom pochopiteľnej mediálnej pozornosti čo malo tiež nezanedbateľný vplyv na psychický stav poškodených ako rodičov. Poukázali na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky. Vyslovili domnienku, že v danom prípade nie je aplikovateľný princíp zákazu reformatio in peius, keďže zrušené predchádzajúce rozsudky v predmetnej veci neboli zrušené len v dôsledku odvolaní podaných v prospech obvinených. Navrhli preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a sám rozhodol tak, že obžalovaní T. R., Q. T., J. E. a V. A. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej M. F. nemajetkovú ujmy vo výške 50.000,- Eur a poškodenému Ing. C. F. nemajetkovú ujmy vo výške 50.000,- Eur. Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaných dňa 12. júna 2018, z dôvodu neprítomnosti obžalovaného Q. T., bolo konanie o odvolaní obžalovaného Q. T. vylúčené zo spoločného konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4To/1/2018. Najvyšší súd na základe podaných odvolaní

§ 317ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (T. R., Q. E., V. A., P. K., prokurátor ÚŠP GP SR a poškodení manželia F.) podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. V rámci postupu

§ 317ods.

1 Tr. por. na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol odvolací súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por. Preskúmaním Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že odvolanie obžalovaného P. K. a T. R. je čiastočne dôvodné, pričom odvolania obžalovaných J. E., V. A., prokurátora a poškodených M. F. a Ing. C. F. dôvodné nie sú. Konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd pre úplnosť celého konania považuje za potrebné uviesť úvodom nasledovné: V danej veci ide v poradí o tretie rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu. Rozsudkom z 30. marca 2016, sp. zn. BB - 3T 32/2014 Špecializovaný trestný súd uznal obžalovaných vinnými (a sčasti obžalovaného V. A. oslobodil spod obžaloby). Na základe podaných odvolaní najvyšší súd uznesením zo 6. februára 2017, sp. zn. 4To 6/2016

§§ 316ods.

3 písm. a), c), 324 Tr. por., mimo oslobodzujúcej časti týkajúcej sa obžalovaného V. A., zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 30. marca 2016, sp. zn. BB - 3T 32/2014, v celom rozsahu a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

§ 325Tr.

por. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica nariadil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. Najvyšší súd na základe návrhu predsedu Špecializovaného trestného súdu na odňatie a prikázanie veci, vzhľadom na právny názor prezentovaný v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu, uznesením z 9. marca 2017, sp. zn. 5Ndt 3/2017 rozhodol tak, že sudcovia JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Giertli a JUDr. Ján Hrubala, členovia senátu 3T Špecializovaného trestného súd

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.