Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžk/26/2017 Identifikačné číslo spisu: 1016202727 Dátum vydania rozhodnutia: 12.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 447ods.

1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 5.

§ 447ods.

2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

§ 187ods.

1 a 3. 6.

§ 188SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

1. Inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana účastníka správneho konania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia, za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať, v prípadoch ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP, iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého sťažovateľa. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
2. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti má za následok pozastavenie účinkov rozhodnutia krajského súdu, pričom takéto rozhodnutie zároveň nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. To znamená, že priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti má za následok odloženie účinnosti rozhodnutia krajského súdu, nie však odloženie účinnosti opatrení orgánov verejnej správy. V prípade priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti by to v praxi znamenalo odloženie účinnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave, čo by však následne nemalo žiaden vplyv na účinnosť opatrení žalovaného.
3. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave najprv zisťoval, či je v danom prípade daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že právne akty orgánu verejnej správy vydané v rámci administratívneho konania, voči ktorým podaná žaloba smerovala, nie sú spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením odmietol žalobu ako neprípustnú ešte predtým, ako danú vec podrobil mechanizmom meritórneho skúmania.
4. Z vyššie uvedených dôvodov považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti za zjavne neopodstatnený. K pozastaveniu účinkov opatrení žalovaného mohlo dôjsť výlučne prostredníctvom využitia inštitútu odkladného účinku správnej žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zároveň konštatuje, že nie je v jeho kompetencii rozhodnúť o priznaní odkladného účinku žaloby, nakoľko o predmetnej veci rozhoduje správny súd v rámci konania o správnej žalobe.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, po preskúmaní návrhu žalobcu a administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
6. Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.