2 písm. a/ a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie odporcu z 24. júna 2015, číslo: 2013/2015, O 18154/2015, a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím odporca postupom
8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v rozhodnom znení zamietol žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Krajský súd postupoval v intenciách § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 písm. a/, § 2 písm. j/, k/, l/ a s/ a § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z., ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia odporcu z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj pre neúplnosť správneho spisu. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v predmetnej veci išlo o kotolňu, ktorá bola umiestnená v samostatnej miestnosti prízemného objektu, vykurovacie telesá v objekte vrátane pôvodných rozvodov UK zostali pôvodné, kotolňa by mala slúžiť ako záložný zdroj vykurovania v objekte polyfunkčného domu súpisné č. XXX, ulica Dr. E. v B. nad P., ktorý bol doteraz zásobovaný teplom zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní, ktorého dodávateľom bola t. č. spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom (aktuálne spoločnosť Veolia Energia Žiar nad Hronom; pozn.). Krajský súd ďalej uviedol, že plynová kotolňa, ktorá by mala vyrábať teplo, nemala by dodávať teplo odberateľom, ale spotrebiteľom - obyvateľom tohto polyfunkčného domu. Z plynovej kotolne by sa malo teplo dodávať do existujúceho neverejného vnútorného vykurovacieho okruhu s pôvodnými vykurovacími telesami, ktoré sú nainštalované v bytovom dome. Nejednalo sa o výstavbu sústavy tepelných zariadení s cieľom podnikať v tepelnej energetike. Kotolňa by mala slúžiť pre vlastnú spotrebu tepla. Plynová kotolňa teda nespĺňa znaky uvedené v § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z, kotolňa nie je „sústavou tepelných zariadení“, preto nie je pre jej výstavbu potrebný postup
2 až 7 zákona č. 657/2004 Z. z.. Z toho dôvodu krajský súd prijal záver, že odporca vydal rozhodnutie, ktoré vydať nemal, a teda týmto prekročil svoju právomoc, vydal nulitný akt, napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musel súd prihliadať bez ohľadu na to, či návrh takýto nedostatok namieta. Vzhľadom k tomu, že odporca nemal vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, nakoľko v tomto prípade prekročil rámec svojich kompetencií, o žiadosti mal rozhodnúť tak, že konanie mal zastaviť. Dodal, že pre výstavbu plynovej kotolne bude však zo strany navrhovateľa vyplývať oznamovacia povinnosť v zmysle § 11 zákona č. 657/2004 Z. z.. Zrušenie rozhodnutia odporcu napokon krajský súd odôvodnil aj s poukazom na § 250j ods. 3 OSP s tým, že podaním z
c/ zákona č. 657/2004 Z. z. možný len za predpokladu, že koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Za záväzné časti platného územného plánu Žiar nad Hronom boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta č. 1/2009 z 23. apríla 2009. Koncepcia tepelného hospodárstva mesta týmto všeobecne záväzným nariadením nebola „zozáväznená“, nestala sa súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
c/ zákona č. 657/2004 Z. z. Mesto Žiar nad Hronom bolo povinné rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energie na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Koncepcia tepelného hospodárstva mesta z roku 2006 nebola po piatich rokoch aktualizovaná v zmysle § 31 písm. b/ menovaného zákona. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
2 písm. a/ a § 250j ods. 3 OSP. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 537,62 eur. II. Proti rozsudku krajského súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (konkrétne, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom - § 221 ods. 1 písm. f/ a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav - § 221 ods. 1 písm. h/) - § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 205 ods. 2 písm. b/ OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedol, že predmetnú žiadosť navrhovateľa posúdil na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a po správnom právnom posúdení veci zamietol, keď zistil, že navrhovaná výstavba záložného zdroja tepla - plynovej kotolne nie je v súlade s Koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom a zároveň na základe vyhodnotenia podmienok stanovených v § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. dospel k záveru, že navrhovaný zámer nespĺňa podmienky plynúce z toho ustanovenia. S poukazom na § 12 ods. 8, 9, 11 a § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z. konštatoval, že odporca ako správny orgán pri vydaní stanoviska zhodnotil a posúdil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, ako aj všetky kritériá špecifikované v § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z., na základe dostupných podkladov, ktoré boli
odporcu postačujúce na vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky
8 zákona a na posúdenie súladu navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky
c/ zákona, a to na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby z dôvodu, že koncepcia rozvoja mesta Žiar nad Hronom v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie mesta. Vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že plynovú kotolňu nemožno subsumovať pod pojem „sústava tepelných zariadení“. Poukázal na § 2 písm. l/ zákona č. 657/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa sústavou tepelných zariadení nerozumie výlučne len zariadenie na rozvod tepla, ale aj zariadenie na výrobu tepla, ako aj zariadenie na spotrebu tepla. V zmysle § 2 písm. c/ zákona sa zariadením na výrobu tepla rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie. Zastal názor, že plynová kotolňa je nepochybne zariadením na výrobu tepla, a teda je aj súčasťou sústavy tepelných zariadení, pričom tomuto záveru zodpovedajú aj viaceré usmernenia a stanoviská Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Rovnako sa nestotožnil s názorom krajského súdu,
ktorého, ak plynová kotolňa mala slúžiť pre vlastnú spotrebu tepla, nebola daná právomoc odporcu rozhodovať o vydávaní stanovísk, nakoľko sa nejednalo o výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na podnikateľský zámer. Uviedol, že krajský súd vychádzal len zo systematiky zákona č. 657/2004 Z. z., keďže ustanovenia upravujúce vydávanie záväzných stanovísk sú upravené v druhej časti zákona označenej „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“. Odporca ďalej v tejto súvislosti dôvodil, že pripustenie takéhoto výkladu zákona by nevyhnutne viedlo k jeho obchádzaniu a zároveň tak mareniu účelu regulačnej pôsobnosti obcí v oblasti tepelnej energetiky. Takýto výklad je neprípustný aj preto, že deklarovaný účel navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení nie je nemenný a stavebník ho môže do budúcna kedykoľvek zmeniť, pričom nemožno ani vylúčiť iné dispozície so sústavou tepelných zariadení (predaj, prenájom). Poukázal tiež na stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 2. decembra 2014, číslo: 28970/2014-1000-53071,
ktorého konanie o vydanie záväzného stanoviska obce je na mieste aj v prípade deklarácie nepodnikateľského účelu plánovanej výstavby sústavy tepelných zariadení. Krajský súd mal preto zohľadniť účel zákona č. 657/2004 Z. z., ktorým je vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky vo všeobecnosti, a to s cieľom ochrany záujmov odberateľov a koncových spotrebiteľov v obci. Odporca tiež vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu,
ktorého Mesto Žiar nad Hronom posudzovalo stavbu (plynovú kotolňu) s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom z roku 2006, pričom uvedený postup mal byť
c/ zákona č. 657/2004 Z. z. možný len za predpokladu, že koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Za záväzné časti platného územného plánu Žiar nad Hronom boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta č. 1/2009 z 23. apríla 2009. Koncepcia tepelného hospodárstva mesta týmto všeobecne záväzným nariadením nebola „zozáväznená“, nestala sa súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
c/ zákona č. 657/2004 Z. z. Mesto Žiar nad Hronom bolo povinné rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energie na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Koncepcia tepelného hospodárstva mesta z roku 2006 nebola po piatich rokoch aktualizovaná v zmysle § 31 písm. b/ menovaného zákona. K tomu odporca uviedol, že Koncepcia nebola síce premietnutá do záväznej časti územného plánu, ale je súčasťou smernej časti platného územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, ktorý bol schválený uznesením z
l/ zákona č. 657/2004 Z. z. zariadenia ma výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Zariadením na výrobu tepla sa
c/ zákona rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie. Je pritom nepochybné, že plynový kotol takýmto zariadením na výrobu tepla je, čo napokon vyplýva aj zo samotnej projektovej dokumentácie, kde sa uvádza, že „ (...) projekt rieši návrh nového zdroja vykurovania tepla (...)“. Pokiaľ nejde o výstavbu novej sústavy tepelných zariadení, ale len o zmenu a úpravu v existujúcej, konanie o vydanie záväzného stanoviska sa vyžaduje aj pri existujúcich sústavách tepelných zariadení, pričom do úvahy treba brať celú existujúcu sústavu tepelných zariadení a nielen zariadenie na výrobu tepla, ktoré sa do sústavy tepelných zariadení pripája ako nové. Za sústavu je pritom nevyhnutné považovať vzájomné prepojené zariadenia na výrobu, rozvod a spotrebu tepla. V prípade výstavby plynového kotla je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ deklaruje účel tohto zariadenia ako záložný zdroj tepla pre prípad výpadku dodávky tepla zo systému centralizovaného zásobovania, pričom kotol je inštalovaný v existujúcom systéme ústredného kúrenia, t. j. v existujúcej sústave tepelných zariadení. Zdôraznil, že súčasťou sústavy tepelných zariadení nie sú len tepelné zdroje a potrubia, ale aj tepelné prípojky a vnútorné rozvody tepla odberateľov. Preto nemožno výstavbu plynového kotla zo strany navrhovateľa posudzovať izolovane od existujúcej sústavy tepelných zariadení, ktorú prevádzkuje zúčastnená osoba - spoločnosť Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o.. Poukázala pritom na § 2 písm. t/ zákona,
ktorého inštalovaným výkonom zariadenia na výrobu tepla je súčet menovitých výkonov technologických zariadení na výrobu tepla, z ktorých sa teplo dodáva do spoločného rozvodu tepla. Všetky uvedené zariadenia sú vzájomne prepojené (tvoria celú sústavu tepelných zariadení), keďže až spoločne dokážu naplniť účel, ktorým je zabezpečenie vykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody. Záverom, zúčastnená osoba navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdí. IV. Odporca v podaní z
1 a 2 SSP, konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa postupom
2 písm. a/ OSP a § 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie odporcu z
c/ a § 37 zákona č. 657/2004 Z. z., žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky zo 16. marca 2015, v súvislosti s riešením dodatočného povolenia zmeny v užívaní stavby spočívajúcej v zmene spôsobu vykurovania „Záložný zdroj tepla - plynová kotolňa“ s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 480 kW v polyfunkčnej budove súpisné číslo XXX na ulici Dr. E., postupom
8 zákona č. 657/2004 Z. z. zamietol. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že krajský súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní absencie právomoci odporcu - obce postupovať
8 zákona č. 657/2004 Z. z., teda právomoci vôbec rozhodovať o žiadosti navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Uvedený záver oprel predovšetkým o zistenie, že plynová kotolňa nie je „sústavou tepelných zariadení“, a teda postup
8 zákona č. 657/2004 Z. z. nie je potrebný. Zároveň konštatoval, že výstavba plynovej kotolne nesleduje podnikateľský zámer, ale má výlučne slúžiť spotrebiteľom - obyvateľom predmetného polyfunkčného domu. Keďže tieto skutočnosti mali vplyv na právomoc odporcu, krajský súd na túto skutočnosť vzhliadol z úradnej povinnosti. Ako ďalší zrušovací dôvod krajský súd použil dôvod
3 OSP spočívajúci v neúplnosti zaslaného administratívneho spisu odporcu. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza nasledovné: Na účely zákona č. 657/2004 Z. z. sa rozumie - sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla (§ 2 písm. l/ zákona) - výrobou tepla fyzikálne a chemické procesy v zariadeniach na výrobu tepla, ktorých výsledkom je získanie tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo na iné tepelnoenergetické využitie (§ 2 písm. a/ zákona) - zariadením na výrobu tepla zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú časť a technologické zariadenie (§ 2 písm. c/ zákona)
W vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
9 zákona č. 657/2004 Z. z. na vydanie záväzného stanoviska obce
odseku 8 sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.
2 zákona č. 657/2004 Z. z. o vydaní osvedčenia rozhodne ministerstvo na základe písomnej žiadosti
odseku 1 do 30 dní od jej doručenia a po vyhodnotení a/ potreby nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré má byť zásobované teplom z výstavby sústavy tepelných zariadení, na ktorú sa žiada vydať osvedčenie, b/ využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie, c/ možnosti získavania tepelnej energie na území, na ktorom má byť výstavba uskutočnená, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, 12c) d/ plnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia, e/ hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktorej výstavbu sa osvedčenie požaduje, f/ využitia vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla 12d) alebo obnoviteľných zdrojov energie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, g/ vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území najmä systémov centralizovaného zásobovania teplom a centrálnych okrskových zdrojov tepla.
3 zákona č. 657/2004 Z. z. ministerstvo osvedčenie
odseku 1 nevydá, ak sa výstavbou sústavy tepelných zariadení zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom a preukázateľne sa na základe energetického auditu
osobitného predpisu 12e) [(pozn. pod čiarou: § 8 zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z.z. v znení zákona č. 69/2013 Z.z.)] a/ zhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo zvýšením emisií skleníkových plynov, b/ zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom najmä zvýšením strát pri výrobe a rozvode tepla alebo c/ zvýšia náklady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Sústavou tepelných zariadení nie je len zariadenie slúžiace na rozvod tepla, tak ako to konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí, ale aj zariadenie na spotrebu tepla, alebo výrobu tepla, pričom plynový kotol je zariadením slúžiacim na výrobu tepla. Možno ho definovať ako zariadenie, v ktorom sa ohrieva voda na určitú maximálnu prípustnú teplotu, a to buď spaľovaním pevných, kvapalných alebo plynných palív. Je to teda zariadenie slúžiace (v tomto prípade) k výrobe teplej vody (tu porovnaj napríklad § 2 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 25/1984 Zb. na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci bola daná právomoc obce - odporcu rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že sa nejednalo o výstavbu sústavy tepelných zariadení s cieľom podnikať, ale o výstavbu pre vlastnú potrebu. Najvyšší súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu a zúčastnenej osoby. Krajský súd pri ustálení uvedeného záveru zrejme vychádzal z toho, že dotknuté ustanovenie § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. je z hľadiska systematického zaradené pod Druhú časť zákona nazvanú „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“, čo je však nedostatočné. Je potrebné si uvedomiť, že uvedený názov Druhej časti v znení „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“ je súčasťou zákona už od jeho prijatia, t. j. od
ktorého mala pre navrhovateľa v súvislosti s výstavbou plynovej kotolne vyplývať iba oznamovacia povinnosť, nakoľko v predmetnej veci polyfunkčná budova je napojená na systém centralizovaného zásobovania teplom, pričom postup
2, 3 a 4 zákona č. 657/2004 Z. z.). Rovnako sa najvyšší súd nestotožnil so záverom krajského súdu, ktorý ako ďalší zrušovací dôvod použil dôvod plynúci z § 250j ods. 3 OSP a spočívajúci v neúplnosti správneho spisu. Z ustanovenia § 250j ods. 3 OSP vyplýva, že zákon zásadne stanovuje povinnosť žalovanému správnemu orgánu (na účely konania
Tretej hlavy Piatej časti OSP - odporcovi) predložiť súdu svoje spisy, pričom pod týmto pojmom
1 OSP treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane dokladov o doručení rozhodnutí. Súd má právo preveriť správnosť a úplnosť skutkových okolností, z ktorých správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal.
názoru najvyššieho súdu zrušenie rozhodnutia odporcu
3 OSP nemá v danom prípade procesné opodstatnenie. V konaní
Piatej časti OSP súd pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v tejto časti OSP, použije primerane ustanovenia Prvej, Tretej a Štvrtej časti OSP (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP). Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 OSP). Súdy v správnom súdnictve môžu za nesplnenie povinnosti predložiť súdu svoje spisy v takom stave, ako sú na správnom orgáne vedené, uložiť pokutu do výšky 1.640,- eur, a to aj opakovane. Ukladanie poriadkových opatrení má prevažne výchovnú funkciu. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu zistil, že v prípade, ak krajský súd dospel k záveru, že požadovaný spis mu nebol predložený, mal si absentujúce časti administratívneho spisu opakovane vyžiadať, a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Citované ustanovenie § 250d ods. 1 OSP nepredpokladá zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pri každom, respektíve už pri prvom nepredložení požadovaného administratívneho spisu. Automatické vyvodzovanie uvedeného dôsledku by totiž mohlo viesť k zbytočným prieťahom v konaní, pričom účelom súdneho konania je predovšetkým zabezpečiť účastníkom rýchlu, spravodlivú a účinnú ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Navyše uvedené platí o to viac, pokiaľ sa „Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Žiar nad Hronom“ nachádzala v čase rozhodovania krajského súdu aj na internetovej stránke odporcu, teda bola verejne prístupná. Zo strany krajského súdu preto neboli splnené zákonné podmienky ani pre postup
3 OSP, t. j. pre zrušenie rozhodnutia odporcu z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nepredloženie spisov. Najvyšší súd vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie považoval odvolacie námietky odporcu ako aj zúčastnenej osoby za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 221 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 OSP a
2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť postupu rozhodovania správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí, a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne a v medziach podaného opravného prostriedku preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom súd sa vysporiada so zásadnými námietkami uvedenými v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku. Zároveň svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.