3 OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, žalovaný je poľovníckou organizáciou
274/2009 Z. z., ktorá vznikla v súlade s ustanovením § 33 a 34 citovaného zákona o poľovníctve, resp. spĺňa podmienky
9 tohto zákona. Tiež nebolo sporné, že jeho činnosť sa riadi stanovami, pričom žalovaný ako poľovnícke združenie Obid v zmysle § 3 ods. 3 stanov SPZ organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu - od 01.07.2012, avšak stanovy PZ Obid súdu na základe výzvy nepredložil. Uviedol, že
3 písm. d/ zákona č. 83/90 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom od 01.09.2009 sa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Zdôraznil, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok (§ 248 OSP) a ustálenej súdnej praxe považujú aj oznámenia (poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Uviedol, že aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Nie je sporné, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zániku členstva žalobcu bolo vydané v čase účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z., že príslušnými na rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu - poľovníckeho združenia sú príslušné krajské súdy, a to i v otázke zániku členstva v poľovníckom združení. Mal za to, že uvedené oznámenie je možné preskúmať súdom, keďže sa ním rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva fyzickej osoby - žalobcu a žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a stanovami, dôvod zániku členstva žalobcu v PZ, vzhľadom na obsah oznámenia zo dňa 16.05.2014 a podané vyjadrenie žalovaného, nie je jasný a zrozumiteľný, lebo ide o dva rozdielne dôvody zániku členstva s rozdielnym procesným postupom, ktorý nevylučuje konanie
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t. j. vydanie rozhodnutia s uvedením jasného dôvodu o zániku členstva v PZ pri dodržaní procesného postupu, ktorý je súdom preskúmateľný, či rozhodnutie má oporu v dôkazoch. Krajský súd zistil, že oznámenie žalovaného zo dňa 16.05.2014 sa týka zániku členstva žalobcu u žalovaného poľovníckeho združenia, vystavené Výborom PZ Obid, za porušenie § 29 ods. 1 stanov SPZ, ako i stanov PZ Obid. Krajský súdu zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zániku členstva zo dňa 16.05.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
3 OSP, nakoľko bolo nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že žiada rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že žalobu zamieta. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že žalobný petit je nesprávny, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúce povinnosti v ňom obsiahnuté sú nepresné, neurčité a prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie nebolo vykonateľné. Predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmanie rozhodnutia žalovaného prijaté na členskej schôdzi dňa 11.05.2014, ale preskúmanie oznámenia výboru zo dňa 16.05.2014. Žalovaný nesúhlasil ani s právnym názorom krajského súdu, že akékoľvek oznámenie žalovaného o zániku členstva žalobcu PZ je spôsobilé byť predmetom preskúmania
piatej časti OSP. Mal za to, že neexistuje žiadne rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia, pretože zánik členstva nastal ex lege, priamo na základe stanov SPZ, pričom zánik členstva nebol žalovaný z dôvodu nezaplatenia členského príspevku zo strany žalobcu, žalobcovi oznamovať. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalovaného písomným podaním zo dňa 02.11.2015, mal za to, že odvolanie žalovaného je potrebné zamietnuť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného musí odmietnuť.
1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
4 veta prvá a veta druhá OSP ustanovenie,
, ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
1 OSP proti rozsudku súdu
1, 2 a 6 je prípustné odvolanie. V prejednávanej veci krajský súd rozsudkom z 01.04.2015 pod č. k. 11S/141/2014-56 zrušil rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zániku členstva zo dňa 16.05.2014
3 OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia
uvedeného ust. OSP uviedol, že rozhodnutie - oznámenie žalovaného je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Zdôvodnil tiež, prečo a z akých dôvodov pristúpil k súdnemu prieskumu oznámenia o zániku členstva žalobcu v žalovanom s poukazom na rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR I. ÚS 354/08. V poučení rozsudku uviedol možnosť podať proti predmetnému rozsudku odvolanie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že aj oznámenie žalovaného považoval za spôsobilý predmet súdneho prieskumu
OSP so zdôraznením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a so správnym poukázaním aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/2008 s doplnením odvolacieho súdu aj o poukaz na rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 91/
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP, nie je možné napadnúť odvolaním. Z § 250ja ods. 1 OSP vyplýva, že odvolanie je prípustné proti rozsudku súdu
1, 2 a 6 OSP. Na veci nič nemení skutočnosť, že rozsudok obsahoval nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie proti predmetnému rozsudku, keďže nesprávne poučenie nemení nič na vyššie uvedených zákonných ustanoveniach (pozri rozhodnutie NS SR Sž-o-NS 105/2003 z 01.09.2004). Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, proti rozsudku súdu
3 OSP nie je možné podať odvolanie. Je pritom irelevantné, či dôvod obsiahnutý v tomto ustanovení je jediným alebo len jedným z dôvodov zrušenia rozhodnutia správneho orgánu. Skutočnosť, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného
3 OSP, automaticky zo zákona vylučuje možnosť podať proti takémuto rozsudku odvolanie. Odvolací súd poznamenáva, že zrušenie rozhodnutia
3 OSP nemožno považovať ani za porušenie práva žalovaného na súdnu ochranu a právo na odvolanie upravené v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky neupravuje právo orgánu verejnej správy na súdnu ochranu, ale naopak, zakotvuje právo občanov domáhať sa súdnej ochrany, ak boli na svojich právach ukrátení rozhodnutím orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o právo na podanie odvolania, toto právo žalovanému vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky však poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o právo neobmedzené, ale ide o právo, ktoré žalovaný môže uplatniť v medziach zákona („zákonom ustanoveným postupom“) a ako už bolo vyššie uvedené, takúto možnosť zákon nepripúšťa (tak ako to vyplýva z ustanovenia § 250ja ods. 1 OSP). Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného
1 písm. c/ OSP odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky
1 písm. c/ O.s.p., keďže výsledok konania je obdobný ako pri zastavení konania a nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore ani o procesnom zavinení skončenia konania, preto odvolací súd účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok, postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinný do 30.06.2016 (zákon č. 99/1963 Zb. - občiansky súdny poriadok). Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.