1 a § 71 ods. l zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z znení neskorších predpisov (v ďalšom texte: zákon o sociálnom poistení) a
článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa 30.03.2016 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 30.03.2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru.
l zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdôraznila, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, trvá na pôvodnom posudku, vrátane zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%.
ortopéda je zrejme následkom dlhodobého preťažovania pravej ruky, pretože pracoval ako elektrikár a jeho pracovný pomer skončil v roku
O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 27.05.2016, doručený odporkyni dňa 31.05.2016, nie je dôvodný.
platných posudkov posudkových lekárov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Krajský súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.04.2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016, ako vecne správne potvrdil. 11. Náhradu trov konania krajský súd v súlade s stanovením § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 2501 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni
tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
lekárskej vedy trvá dlhšie ako jeden rok, keďže jeho pracovná neschopnosť sa začala od 05.02.2015 obvodným lekárom MUDr. P. R. a do dnešného dňa nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť pre ešte prebiehajúcu bolestivosť a obmedzenú hybnosť pravého ramena.
ust. § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach odvolania podaného navrhovateľom (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1,2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 23.04.2016, č. XXX XXX XXXX X, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 30.03.2016 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z tohto pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Sociálnej poisťovni - ústredie, ktorým sociálna poisťovňa navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu odvolací súd uvádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Predpokladom priznania invalidného dôchodku je splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to, že žiadateľ o invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o priznanie invalidného dôchodku vychádza z výsledkov lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorou sa posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti, ktorú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia - posudkový lekár (§ 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska priznania uplatneného nároku na invalidný dôchodok posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, ktorý posudzoval pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu posudzovaného navrhovateľa, jeho ochorenia, liečbu a subjektívne ťažnosti, podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli ním predložené lekárske správy a jeho zdravotná dokumentácia.
posudku posudkového lekára zo dňa 30.03.2016 navrhovateľ nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 35%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV. ods. E-DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, pod položkou 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 22.06.2016 a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 20.07.2016 a 11.10.2016 z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že navrhovateľ nie je invalidný
1 cit. zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% a súčasne zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označili chorobu podporného a pohybového aparátu zaradenú
kapitoly XV, odd. E, položka 3, písm. b/, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne nesplnil zákonné podmienky pre priznanie invalidity
1 zákona , pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď po vyšetrení jeho zdravotného stavu odborným lekárom a posudkovým lekárom bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35%, za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - postihnutie podporného a pohybového aparátu zaradené pod kapitolu XV, odd. E, položka 3, písm. b/ v rozmedzí - 20 až 35%. Odvolací súd vzhľadom ku skutkovým zisteniam vyplývajúcich z administratívneho spisu konštatuje, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne boli vypracované po náležitom zohľadnení lekárskych správ o lekárskom vyšetrení predložených navrhovateľom, po zvážení všetkých okolností navrhovateľom namietaných, a že závery posudkov posudkových lekárov vychádzajú zo súčasného jeho zdravotného stavu a z poznatkov súčasnej medicíny. Zhodne ako krajský súd aj odvolací súd posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne považoval za objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov, a sú vo vzájomnej zhode, keďže posudky posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, vysunuté pracovisko v Poprade vypracované na základe odvolania navrhovateľa potvrdili správnosť záverov konštatovaných v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, zo dňa 30.03.2016. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, keďže posudkový lekár vypracúva lekársky posudok na základe zákonného zmocnenia postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 153 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania predložil lekárske správy o vyšetrení jeho zdravotného stavu vo vzťahu poškodenia jeho pravého ramena, i týmto zdravotným poškodením sa posudkový lekár odporkyne zaoberal. Z kontrolných posudkov Sociálnej poisťovne - ústredie, vysunuté pracovisko Poprad z 20.07.2016 a 11.10.2016 jednoznačne vyplýva zhodný záver, že po posúdení lekárskych správ predložených navrhovateľom, posudkový lekár dospel k zhodnému záveru, že aktuálny zdravotný stav nepodmieňuje hodnotenie poškodenie ramena na účely invalidity u navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu prináleží zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie zdravotné postihnutie, a to poškodenie pleca pravej ruky o 10%, zaradeného do kapitoly XV., oddiel C, položka 1, písm. a/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % od 10-15%, čo znamená, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u neho dosiahne spolu 45%, a preto spĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku, odvolací súd jeho tvrdenie nemohol považovať za dôvodné, pretože v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne a v rámci toho aj zákonnosť lekárskeho posudku len v rozsahu, či sociálna poisťovňa pri svojom rozhodovaní náležite vychádzala zo záverov vyplývajúcich z lekárskych posudkov a či pri vypracovaní lekárskych posudkov bol dodržaný zákonný postup. Súd v procese súdneho prieskumu správnosť záverov prijatých posudkovým lekárom v ich obsahu nemá právomoc preskúmavať a ani ich nahrádzať.
8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné zvýšiť o 10%, avšak za predpokladu preukázania závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo skutkových zistení vyplývajúcich v preskúmavanej veci však je zrejmé, že posudkoví lekári poškodenie pravého ramenného kĺbu vyhodnotili pre posúdenie jeho invalidity ako bezvýznamné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Navrhovateľ v konaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne nepredložil žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporkyne vyvrátili. Odvolací súd záverom dáva navrhovateľovi do pozornosti, že uvedenými rozhodnutiami súdu a odporkyne nie je dotknuté jeho právo podať si novú žiadosť o priznanie invalidity, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu (i vo vzťahu poškodenia jeho pravého ramena). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne, potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.