5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie, započítané pre vznik nároku na výsluhový dôchodok, potom obdobie od 27.08.1971 do 27.08.1973, od 01.06.1974 do 31.03.2008, hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, sa podľa § 60 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a bez neho získal len 9 rokov a 136 dní dôchodkového poistenia, takže nesplnil podmienku aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pre vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov. Krajský súd mal z administratívneho spisu odporkyne a v ňom založených evidenčných listov o dobách zamestnania a oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) zo 14.11.2013 preukázané, že od 01.04.2008 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok, pričom pre nárok a výšku tohto dôchodku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 27.08.1971 do 27.08.1973 v I. kategórii funkcií, doba služby v Zbore požiarnej ochrany od 01.06.1974 do 31.03.1995 v III. pracovnej kategórii, doba služby v Policajnom zbore od 01.04. 1995 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.03.2008 v III. pracovnej kategórii, a teda, že v I. kategórii funkcií získal len 6 rokov a 278 dní. Na tom základe dospel k záveru, že nesplnil podmienky pre zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a c/, resp. podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Keďže dobu zhodnotenú pre nárok a výšku výsluhového dôchodku nemožno vzhľadom na ustanovenia § 60 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. započítať pre nárok na starobný dôchodok a navrhovateľ okrem dôb zhodnotených ako doba trvania služby získal ku dňu dovŕšenia 62. roku veku len 9 rokov a 136 dní dôchodkového poistenia, podľa názoru krajského súdu k tomuto dňu nesplnil podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre vznik nároku na starobný dôchodok. Z uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn 9So/138/2011), v zmysle ktorej aj v prípade, že vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia nezískal dobu 15 rokov dôchodkového poistenia, vzhľadom na doby získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia spĺňa podmienku potrebnej doby pre vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa mala vykonať výpočet jeho starobného dôchodku s prihliadnutím aj na dobu získanú v osobitnom systéme a v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil sumou 223,747 Eur. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu trvala na vecnej správnosti jej rozhodnutia. Z dôvodu, že v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore navrhovateľ nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, ale v III. pracovnej kategórii a od 01.04.2008 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, v zmysle § 60 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa jej názoru nie je možné doby služby hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok, a preto navrhovateľ ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Podľa § 492 ods. 1 zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmala napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nemožno potvrdiť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v období výkonu služby v Zbore požiarnej ochrany od 01.06.1974 do 31.03.1995 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. Navrhovateľ sa nedomáhal ani priznania starobného dôchodku z dôvodu zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Žiadal, aby mu starobný dôchodok bol priznaný od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2016). Navrhovateľ dovŕšil vek 62 rokov dňom XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok. Odporkyňa namietala, že v zmysle § 60 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno do obdobia dôchodkového poistenia započítať doby, ktoré navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2008 tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rovnako podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení“ (v danom prípade podľa § 65 ods. 2 v znení účinnom do 31.07.2016), „splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ Odporkyňa uvedeným spôsobom v danom prípade nepostupovala. Odvolací súd preto podľa § 250ja v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na nové konanie. V ďalšom konaní odporkyňa o nároku na starobný dôchodok rozhodne znovu, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). Nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods.
1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku vzhľadom na úspech navrhovateľa v tomto konaní. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 223,74 €, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia v priebehu súdneho konania dňom 11.04.2016, účasť na pojednávaní dňa 13.04.2016 a podanie odvolania vo veci samej) teda 3 x 66,00 € podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 3 x 8,58 € ako režijný paušál. Tieto trovy považoval odvolací súd za správne vyčíslené a potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Priznanú náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.