1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495833/2014/5002 zo dňa 10.11.2014 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/3183927/2014/Kir zo dňa 1.7.2014, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.843,75 Eur za zdaňovacie obdobie september 2012. Krajský súd uviedol, že žalobca
uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane konal v rozpore s daňovým poriadkom, keď nevzal do úvahy dôkazy v prospech žalobcu, resp. všetky považoval za nepodložené, nevierohodné a zavádzajúce, bez toho aby sa zaoberal ich výpovednou hodnotou. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane vyplývalo, že správca dane a žalovaný, pri rozhodovaní zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom zadovážené správcom dane, tieto boli označené a podrobne vyhodnotené jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a to vrátane žalobcom dodatočne predložených dodacích listov a skladovej evidencie (ktoré boli vyhodnotené ako účelové), pričom v odôvodnení je uvedené aj vyhodnotenie svedeckej výpovede Z. (bývalého konateľa označeného dodávateľa žalobcu - spoločnosti REK s.r.o.), správne orgány k nim zaujali svoje stanovisko a aplikujúc príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona o DPH vyslovili v odôvodnení svojich rozhodnutí konkrétne právne závery. Skutočnosť, že žalobca s takýmto vyhodnotením a so závermi správnych orgánov nesúhlasil, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Vo vzťahu k námietke, že správca dane postupoval v rozpore s daňovým poriadkom, t.j. že nepostupoval v súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane žalobcovi poskytol potrebné poučenia už pri začatí daňovej kontroly ako aj v priebehu daňovej kontroly pri jednotlivých úkonoch. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako nekonkrétnu, žalobca len všeobecne poukázal na to, že žalobca mu neposkytol potrebné poučenia bez ich označenia. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ho neoboznámil so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré počas výkonu daňovej kontroly preveroval a ktoré správca dane vykonal, čím mu neumožnil vyjadriť sa k nej. Súd uviedol, že rovnako táto námietka neobstojí, pretože zo zápisnice o oboznamovaní zo dňa 7.11.2014 vyplynulo, že správca dane oboznámil konateľa žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane, ktoré vyplývajú zo správneho spisu, ako aj so závermi, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol dodaný žalobcovi od spoločnosti REK s.r.o. a s tým, aké majú také zistenia vplyv na posúdenie otázky splnenia podmienok na odpočet DPH
zákona o DPH. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v tomto prípade nešlo o pochybnosti správcu dane, o takýto prípad by išlo vtedy, ak by žalobca preukázal relevantnými dokladmi uplatnený nárok na odpočet DPH a Správca dane by napriek tomu spochybnil ním predložené doklady v rozsahu ako to vyžaduje zákon o DPH. V tomto prípade žalobca okrem faktúr správcovi dane v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne iné doklady, osvedčujúce splnenie podmienok na odpočet DPH, pričom dodatočne predložené dodacie listy bez potrebných náležitostí a skladová evidencia neoznačovala dodanie tovaru žalobcovi práve spoločnosťou REK s.r.o.. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy počas daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca namietol, že nemal reálny časový priestor na oboznámenia sa s výsledkami zistení pri pojednávaní, keď mu správca dane doručil protokol a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom, doručil žalobcovi protokol o výsledku daňovej kontroly obsahujúci okrem iného vyhodnotenie dôkazov a spolu s protokolom doručil žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane žalobcovi určil 15 dňovú lehotu na vyjadrenie, predloženie listín a označenie dôkazov, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V tejto bol zároveň žalobca správcom dane riadne poučení o jeho právach. Žalobca sa k protokolu vyjadril, avšak ani v stanovenej lehote nedoložil žiadne listiny ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o dodávke tovaru od spoločnosti REK s.r.o.. Z uvedeného vyplynulo, že postupom správcu dane mu neboli upreté práva stanovené daňovým poriadkom. Taktiež vyhodnotil súd za nedôvodnú námietku, že mu nebolo umožnené uplatniť právo § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a to predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, túto súd vyhodnotil ako nekonkrétnu a poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane ho o práve i povinnosti predkladať dôkazy opakovane poučil, vyzval ho na predloženie všetkých listín a dôkazov, avšak žalobca toto právo nevyužil. Taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, že ho správca neoboznámil s výsledkami miestneho zisťovania a medzinárodného dožiadania, keďže z administratívneho spisu vyplynulo, že konateľ žalobcu bol s výsledkami miestnych zisťovaní z medzinárodnej výmeny informácií zápisnične oboznámený, mal možnosť sa k výsledkom zistenia vyjadriť. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo odňaté právo
1 Daňového poriadku klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní, súd uviedol, že táto námietka je nekonkrétna, keďže žalobca v žalobe nešpecifikuje pri ktorých konkrétnych výsluchoch a u ktorých svedkov mu nebolo právo klásť svedkom otázky umožnené. Napriek tomu, súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že pokiaľ sa týkalo vykonania výsluchu svedkov, ktoré vykonával správca dane počas daňovej kontroly, žalobca bol o termíne a mieste výsluchu svedkov Z. F. a S. N. riadne a včas písomne upovedomený a aj zo zápisnice o výsluchu týchto svedkov vyplynulo, že štatutárny zástupca žalobcu bol pri výsluchu týchto svedkov osobne prítomný, pričom mal možnosť im klásť otázky, avšak toto právo nevyužil a svedkom nepoložil žiadne otázky. Jeho právo ktoré vyplýva z daňového poriadku nebolo preto porušené. Súd k námietke, že správca dane nepostupoval
5 Daňového poriadku uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil na preukázanie nároku na uplatnenie odpočet DPH žiadne doklady okrem faktúr (napr. zmluvy, objednávky, dodacie listy s označením druhu dodaného tovaru, množstva a jeho ceny, s vyznačením skutočností kto, kde kedy a akým spôsobom tovar k odberateľovi prepravil, napr. uvedeným evidenčného čísla motorových vozidiel, alebo identifikácie vodičov týchto motorových vozidiel s vyznačením dátumu prevzatia, uvedením osoby, ktorá tovar prevzala, príp. pečiatkou a podpisom). Správca dane nemal pochybnosti ale priamo konštatoval, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy a nepreukázal splnenie podmienok
zákona o DPH a tento záver oznámil aj štatutárnemu zástupcovi žalobcu, pričom právo žalobcu preto nebolo porušené. Pokiaľ žalobca namietal že protokol o výsledku o zistení daňovej kontroly nemá náležitosti, nepreukazoval kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov, túto námietku vyhodnotil ako nekonkrétnu, uviedol, že súd nie je oprávnený všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať alebo ich dopĺňať, jednak z administratívneho spisu vyplynulo, že protokol obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 47 písm. h/ Daňového poriadku), tento obsahoval preukázané kontrolné zistenia s vyhodnotením dôkazov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly žalobcom i získané správcom dane a ktoré boli podstatné pre rozhodnutie, ktoré vychádzalo zo záveru správcu dane, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH
zákona o DPH (nepredložil doklady o dodaní tovaru na faktúrach deklarovaných dodávateľom). Pokiaľ predmetný protokol obsahoval navyše obsah výpovedí svedkov, ktoré boli vyhotovené orgánmi činných v trestnom konaní, z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by tieto zistenia vykonal správca dane a tieto ani neboli podkladom pre záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ustanovených zákonom o DPH na odpočet DPH. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že preukázal dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou REK s.r.o. daňovými dokladmi a to faktúrou č. DF/247 s dátumom dodania 5.9.2012 a DF/271 s dátumom dodania 15.9.2012, dodacími listami a svedeckou výpoveďou Z. F. a napriek tomu tieto vyhodnotil správca dane ako pochybné a účelové, pričom svoje pochybnosti odôvodnil obchodnými vzťahmi dodávateľa žalobcu a zmenou jeho vnútorných vlastníckych vzťahov po uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda že žalobca tvrdil, že splnil podmienky pre odpočet DPH, pretože doručil všetky dôkazy, súd uviedol, že aj túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období od dodávateľa REK s.r.o. tak, ako to bolo deklarované v týchto faktúrach a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v zákone o DPH na to aby odpočet mohol uplatniť. Správne orgány vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od spoločnosti REK s.r.o. a teda neuniesol dôkazné bremeno
1 Daňového poriadku. Uviedol, že žalobcom predložené faktúry, príp. doklady o zaplatení týchto faktúr nie sú dôkazmi na základe ktorých by bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp. deklarovaná dodávka musí byť reálne preukázaná, t.j. musí byť preukázané reálne dodanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach a to dôkazmi o nadobudnutím tohto tovaru od subjektu, ktorý v predmetné faktúry vystavil, pričom v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca v konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúre REK s.r.o. preukázal. Navyše z výpovedí konateľa žalobcu v priebehu daňového konania vyplynulo, že jeho výpoveďou ohľadom jeho okolností realizácie predmetnej dodávky, obsahovali len všeobecné a nekonkrétne údaje a okolnosti dodávky boli opisované v priebehu daňovej kontroly inak než potom uviedol, ako napr. v podanom odvolaní, resp. následne v podanom odvolaní proti novému rozhodnutiu správcu dane. Samotné výpovede konateľa žalobcu obsahovali rozpory resp. protirečenia a v takomto kontexte pokiaľ správca dane a žalovaný dodatočné dôkazy vyhodnotil ako účelové, takéto vyhodnotenie dôkazov je v súlade so zásadami logického uvažovania aj vo vzťahu k zisteniam zistených z výpovedí svedka F., ktorý rovnako uviedol len všeobecné údaje k realizácii predmetného deklarovaného obchodu. Taktiež poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, k prenosu dôkazného bremena v tomto prípade nedošlo a preto žalobcom označené rozhodnutia NS SR a rozhodnutia ESD nebolo možné na preskúmavaný prípad aplikovať. Námietka, že správca dane a žalovaný nepostupovali v súlade s judikatúrou NS SR i ESD preto nedôvodná. Žalobcom uvádzané rozhodnutia NS SR, resp. ESD sa týkali prípadov, keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na faktúre a súčasne preukáže, že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takom prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o prípad zneužitia práva nejednalo a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane nie je skutočnosť, že tretí subjekt - deklarovaný dodávateľ nesplnil svoje povinnosti, pričom toto neplnenie by mal za následok prenesenie následku na žalobcu. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH a dôkazné bremeno neuniesol. Mal za to, že sa nejedná ani o prípad kedy by bolo možné aplikovať rozhodnutia ESD označené žalobcom v žalobe - C-354/03, C-355/03 a C-484/03, resp. C-439/04 a C- 440/04. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Krajský súd ako aj správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, predmetné konanie nebolo vedené takým procesným postupom, ktorý by zabezpečoval správny výsledok s ohľadom na hodnotenie dôkazov a dôkazy neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v žalobe. Krajský súd vydané rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil, niektorými dôvodmi žaloby sa vôbec nezaoberal a k niektorým dôvodom len prevzal právny názor správneho orgánu bez toho, aby sa zaoberal skutočným obsahom daného úkonu a z toho vyvodil právny názor. Poukázal na to, že medzi základné zásady daňového konania patrí aj zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi.
ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane konal v rozpore s touto zásadou, neoboznámil daňový subjekt so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly takým spôsobom, aby žalobca mohol využiť reálne svoje práva. Spôsobom akým správca dane viedol dokazovanie v daňovej kontrole, neumožnil kontrolovanému daňovému subjektu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, na základe ktorých správca dane rozhodoval, resp. mal rozhodovať v súvislostiach. Správca dane začal výkon daňovej kontroly dňa 11.3.2013. Dňa 7.11.2013 správca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane neposkytol žalobcovi reálne právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, neposkytol mu žiaden časový priestor na vyjadrenie, správca dane v zápisnici uviedol: „Správca dane uvádza, že ide o poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní spísanú s kontrolovaným daňovým subjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 vo veci oboznámenia kontrolovaného daňového subjektu s preukázanými kontrolnými zisteniami a jeho vyjadrenia k nim“. Základná zásada daňového konania úzkej súčinnosti s daňovým subjektom má zaručiť právo daňových subjektov na informácie a právo vyjadrovať sa zisteným skutočnostiam, správca dane sa touto zásadou v daňovej kontrole neriadil, čím porušil aj ust. § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku - daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Na základe uvedeného je zrejmé, že správca dane porušil práva daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly, pretože mu neposkytol žiadny priestor na uplatnenie svojich práv v čase daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane je porušením ústavného práva na spravodlivý proces, ktorý zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy SR všetkým fyzickým aj právnickým osobám. Mal za to, že na základe vyššie uvedených skutočností sa nemožno stotožniť s názorom súdu (str. 20 rozhodnutia), že táto námietka žalobcu je nedôvodná, pretože správca dane oboznámil konateľa žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane, ktoré vyplývajú zo správneho spisu, pričom umožnil žalobcovi vyjadriť sa k nim. Opak je pravdou, žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mu oznámil dňa 7.11.2013, pretože ak by umožnil vyjadriť sa a predložiť alebo navrhnúť dôkazy, poskytol by žalobcovi lehotu
ust. § 27 ods. 1 Daňového poriadku nie kratšiu ako 8 dní. Taktiež mal za to, že nemožno súhlasiť s názorom súdu uvedenom na str. 19 rozsudku, že: „Keďže počas daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu správcom dane nebolo vykonané zisťovanie prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní (zápisnice o výsluchu svedkov), čo vyplýva z administratívneho spisu, správca dane na týchto výpovediach ani nezaložil svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu DPH, a preto táto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí“. Nie je zrejmé ako súd dospel k tomuto názoru, pretože predmetné zápisnice správca dane získal dňa 27.5.2013 listom č. 1100202/1/553473-254897/2013, t.j. v čase výkonu daňovej kontroly, čo mal súd zistiť z predloženého administratívneho spisu. Taktiež tvrdenie súdu, že na týchto výpovediach správca dane nezaložil svoje rozhodnutie, žalobca nepovažuje za dôvodné, pretože týmito informáciami sa správca dane zaoberá nepretržite na viac ako 2 stranách z 12 stranového rozhodnutia č. 9601403/5/3183972/2014/Kir. Zároveň pri rozhodovaní v prvom odvolacom konaní FR SR rozhodlo, že správca dane síce uviedol vyjadrenie svedkov na predmetnom výsluchu ČVS, avšak odôvodneniu chýba vyhodnotenie týchto dôkazov vo väzbe na skutkový stav zistený správcom dane, ako aj ním získané dôkazy; tento dôvod bol jedným z dvoch dôvodov, na základe ktorých odvolací orgán rozhodnutie zrušil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správny orgán svoje rozhodnutie založil aj na týchto dôkazoch. Správca dane posledný úkon v daňovej kontrole vykonal dňa 25.6.2013, kedy mu bola doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií., po tomto úkone správca dane už nevykonával žiadne úkony. V čase od 25.6.2013 správca dane disponoval všetkými relevantnými informáciami, s ktorými oboznámil žalobcu až dňa 7.11.
odsekov 1 až 4
ust. § 43 citovaného zákona, toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.10.2012 novelizované a podmienky preukazovania prepravy boli sprísnené, v prípade ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ je povinný uviesť okrem iného aj meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla paličkovým písmom a jeho podpis. Na toto ustanovenie zákona žalobca poukázal práve v súvislosti s tvrdením správcu dane, FR SR ako aj prvostupňového súdu, ktorí uvádzajú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno práve z dôvodu, že nepreukázal skutočnosti o preprave tovaru a to meno vodiča, číslo občianskeho preukazu tejto osoby atď. Žiadny právny predpis neukladá daňovým subjektom takúto povinnosť pri preukazovaní vnútroštátnych dodávok tovarov. Tvrdenia správneho orgánu ako aj súdu v tejto časti sú v rozpore s ústavným právom SR. Žiadny vnútroštátny predpis ani medzinárodná zmluva, prípadne nariadenie vlády neukladajú daňovým subjektom povinnosť pri uplatnení práva na odpočítanie dane preukazovať prepravné doklady, resp. že neexistencia týchto dokladov alebo ich neúplnosť by mali byť prekážkou pri uplatnení tohto práva. Zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov takúto povinnosť neukladá a správny orgán neuznal právo na uplatnenie odpočítania dane práve
ust. §§ 49 a 51 citovaného zákona, ktorý žiadnu takúto podmienku neukladá. Dodací list nie je dokument, ktorý by zákon vyžadoval, tak ako je to pri faktúre. Ďalej ku skutočnosti, že dodacie listy alebo pri faktúrach, ktoré slúžia ako dodací list, nie je uvedený podpis osoby, ktorá tovar prevzala alebo pečiatka odberateľa, mal za to, že potvrdenie dodacieho listu -.:alebo faktúry odberateľom je dôležité pre stranu dodávateľa, u odberateľa je táto skutočnosť preukázaná tým, že dodací list alebo aj faktúru odberateľ prevzal a najmä príjemka na sklad, ktorá je dôkazom, že tovar bol na sklad prijatý, tzn. že k dodaniu tovaru došlo. Skladovú evidenciu správny orgán nepovažoval za dostatočný dôkaz o prijatí dodávky tovaru, práve skladová príjemka je účtovným dokladom
zákona § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
ods. 2 citovaného ustanovenia zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom
5, tzn. príjemku pre príjem tovaru alebo materiálu na sklad. Právo na odpočet vzniká
vyššie citovaných ustanovení § 19 a § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty v deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, a to je v tomto prípade deň jeho naskladnenia. Preto správca dane mal vziať do úvahy, ak spochybňuje dodacie listy aj existujúce skladové príjemky a skladovú evidenciu a vyhodnotiť dôkazy v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom mal prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Mal za to, že názor súdu na preukázanie povinností je nad rámec nielen zákonných povinností, ale aj nad rámec obvyklých obchodných zvyklostí. Žalovaný ani súd nevzali do úvahy námietku žalobcu, uvedenú v odvolaní zo dňa 20.8.2014, že časť dodávok prijatých (okrem časti, ktorá bola spotrebovaná vo výrobe) od spoločnosti REK s.r.o. bola po spracovaní odpredaná podnikateľskému subjektu REK - Z. F. v mesiaci september 2012 a september 2012, daň z týchto obchodov bola odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach r. 2012. FR SR sa s touto skutočnosťou vysporiadalo ako s účelovým tvrdením, pretože túto námietku daňový subjekt vzniesol až v odvolacom konaní dňa 20.8.2014 a nebola vznesená už v priebehu daňovej kontroly. Uvedené tvrdenie FR SR, s ktorým sa stotožnil aj súd považoval za neodôvodnené, pretože skutočnosti, ktoré boli uvedené v odvolaní sú jednoznačne overiteľné, tieto skutočnosti nastali v období r. 2012, pokladom overiteľnosti sú účtovné doklady, skladová evidencia, daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 09/2012, 10/2012, evidencia záznamov vedených
V čase odvolania odvolací orgán bol oprávnený
ust. § 74 ods. 3 Daňového poriadku doplniť dokazovanie, odvolací orgán sa tak nerozhodol, len bez riadneho odôvodnenia tieto dôkazy označil za účelové. Daňový subjekt má právo predkladať dôkazy aj v odvolacom konaní a odvolací orgán je povinný sa zaoberať všetkými dôkazmi, ktoré daňový subjekt uvedie v odvolaní. Takéto konanie správneho orgánu je v rozpore s ústavným právom na spravodlivý proces. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky
ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť. Zápisnicu o výsluchu svedka ČVS p. B., ktorú správca dane uviedol, nemôže byť použitá ako dôkaz
4 Daňového poriadku, pretože tento výsluch nebol vykonaný v súlade s týmto zákonom. Výsluch svedka nebol vykonaný orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v zmysle zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto nemožno výsluch svedka považovať za dôkaz získaný
4 daňového poriadku. Daňový subjekt nemohol využiť svoje právo klásť svedkovi otázky ustanovené § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku. Táto svedecká výpoveď nebola vykonaná v súlade so zákonom o správe daní a preto na taký dôkaz nemožno prihliadať ako na zákonné dôkazy pri správe daní ako už bolo vyššie uvedené. Svedecká výpoveď bola vykonaná
Trestného poriadku, žalobca nebol účastníkom tohto konania, preto nemal v tomto konaní ani priznané právo klásť svedkom otázky, ktoré ako účastník daňového konania má priznané Daňovým poriadkom. Rozhodnutie súdu a záver správcu dane o aplikácii rozsudkov európskeho súdneho dvora č. C439/04 a C-440/4 sa rôznia. Súd uviedol, že: „V preskúmavanom prípade sa nejedná ani o prípad, kedy by bolo možné aplikovať rozhodnutia ESD označené žalobcom v žalobe (C-354/03, C-355/03 a C-484/03, resp. C-439/04 a C-440/04)“. Na druhej strane správca dane uviedol opak: „Na daňovú kontrolu daňového subjektu PEROSA & KODEXI, s.r.o. na jej činnosti a deklarované dodávky tovaru možno jednoznačne aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-439/04 Axel Kittel proti belgickému štátu zo dňa 6.6.2006, ako aj rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-440/04 Recolta Recycling SPRL, ktorý rozhodol a vyhlásil...“. Názor súdu a správneho orgánu na aplikáciu rozsudkov C-439/04 a C-440/04 na tento prípad sú protichodné, napriek skutočnosti, súd potvrdil rozhodnutia správneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súhlasí so správcom dane k aplikácii predmetných rozsudkov ESD č. C-439/04 a C-440/04, práve preto, že ako sám správca dane uviedol: „V prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa smernica vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva,
ktorého zrušenie kúpnej zmluvy
vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenej týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu s DPH alebo z iných podvodov. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane“. Správca dane spochybnil dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi, avšak správca dane nikdy počas celého konania nepreukázal skutočnosti o tom, že v prípade podvodu by žalobca o tejto skutočnosti vedel alebo musel vedieť. Na základe uvedeného, ak správca dane je toho názoru, že na tento prípad má sa aplikovať rozhodnutie ESD vo veci C-439/04 a C-440/04, potom správny orgán mal uznať právo na uplatnenie odpočítania dane v plnom rozsahu, pretože nikdy nebolo žalobcovi preukázané, že by o akomkoľvek podvode vedel alebo musel vedieť. Vo všetkých prípadoch bolo preukázané, že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, ako aj správca dane uviedol, že existenciu dodávky nespochybňuje, spochybňuje len osobu dodávateľa v súvislosti s inými zistenými skutočnosťami, na ktoré však žalobca nemá žiadny dosah. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno súhlasiť s názorom súdu na str. 21 rozsudku, že správca dane neporušil ust. § 47 písm. h/ Daňového poriadku,
ktorého protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Túto skutočnosť potvrdilo aj FR SR v rozhodovaní o prvom podanom odvolaní v predmetnej veci, keď rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušilo a vrátilo vec na ďalšie rozhodnutie, práve z dôvodov, že chýba vyhodnotenie dôkazov. FR SR porušilo ust. § 74 ods. 3 Daňového poriadku. FR SR v rozhodnutí o odvolaní uvádza skutočnosti týkajúce sa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a obchodných vzťahov so spoločnosťou REK s.r.o., tieto skutočnosti neboli uvedené ani v jednom dokumente vydanom správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012. Tieto skutočnosti považoval za doplnenie dokazovania v odvolacom konaní, preto odvolací orgán mal povinnosť
ust. § 74 ods. 3 Daňového poriadku umožniť žalobcovi ako účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania pred vydaním rozhodnutia. FR SR v rozhodnutí o odvolaní uvádza, že dňa 25.9.2013 správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu, konkrétne do daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2012, o čom spísal úradný záznam č. 9601403/5/4366346/2013/DobI, avšak tento úradný záznam nie je súčasťou spisu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie máj, predmetný úradný záznam zamestnanci spísali v rámci inej daňovej kontroly. FR SR používa pri rozhodovaní dôkazy, ktoré nie sú súčasťou príslušného spisu z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. FR SR uvádza okolnosti okolo spoločností KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., bez náležitého vysvetlenia spája dodávky tovaru, ktorý dodala spoločnosť REK s.r.o. s týmito spoločnosťami, správca dane sa v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní touto hypotézou nezaoberal, uvedené prepojenia sú nepodložené a hypotetické. FR SR a súd opierajú svoje tvrdenia o svedecké výpovede, ktoré boli vykonávané policajnými orgánmi v inom ako daňovom konaní, žalobca nebol účastníkom týchto konaní, nebolo mu umožnené klásť svedkom otázky, preto takýto dôkaz je nezákonný v kontexte už vyššie uvedeného názoru žalobcu na svedecké výpovede ČVS. Rozhodovanie FR SR je zaujaté, o čom svedčí na str. 6 rozhodnutia o odvolaní č. 1100301/1/495833/2014/5002 skutočnosť, v ktorej popisuje, že Z. F. ako konateľ spoločnosti REK s.r.o. na ústnom pojednávaní dňa 24.6.2013 nepotvrdil, že by časť tovaru predaného žalobcovi kupoval od neho späť. Záver odvolacieho orgánu o spochybňovaní vyjadrení žalobcu je logický nezmysel, pretože žalobca v odvolaní uviedol, že tovar bol dodaný podnikateľskému subjektu REK - Z. F., čo nie je spoločnosť REK s.r.o. a zároveň nebol tento tovar predaný v nezmenenom stave, ale bol opracovaný - bol ohobľovaný, zmenili sa kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti predmetného tovaru. Tvrdenie FR SR je v rozpore s administratívnym spisom. Správcovi dane k daňovej kontrole boli žalobcom predložené všetky relevantné daňové a účtovné doklady, ktoré bol povinný v zmysle platnej legislatívy viesť ako aj doklady, ktoré sú v podnikateľskej praxi bežne zaužívané. Tvrdenie správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane je v rozpore so zákonom ako aj skutkovým stavom veci. Tvrdenie správcu dane, FR SR ako aj súdu, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť je len formálnym tvrdením. V daňovej kontrole okrem dodávateľských a odberateľských faktúr boli predložené aj pokladničné doklady, bankové výpisy, dodacie listy, skladové karty, účtovné evidencie, záznamy pre daň z pridanej hodnoty. Na podporu tohto názoru uviedol rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že správca dane aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri preskúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH dostatočne zistili skutkový stav veci a vec aj správne posúdili, keď žalobcovi určili vlastnú daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Vyjadrenia súdu sú v niektorých vyššie popísaných prípadoch v rozpore s administratívnym spisom, ktorý mal byť správnemu orgánu predložený v súlade s O.s.p.. Rozsudok súdu prvého stupňa žalobca žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája 2018 (156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako odvolacieho orgánu v predmetnej daňovej veci, ktorý v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie správcu dane, ktorým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 3.843,75 € za zdaňovacie obdobie september 2012.
článku 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi, štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorou neoddeliteľnou súčasťou je i právna istota, princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje potom i zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných i hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
1 - 3 Daňového poriadku (zákona č. 563/2009 Z.z.) pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
1-4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov, 2)
1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ,,kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
1-9 zákona č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
2 písm. g/ potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b/. V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného predpisu. 36a)
odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane
pomôcok
2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného prepisu. 36a)
osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu
prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
1-5 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva
tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje
písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní
, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
odseku 3 písm. d/ je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
ktorých sa rozhodovalo.
osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov. 1)
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom k 30.9.2012 (ďalej len ,,zákon o DPH“) dodaním tovaru je
ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1, 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
,
1, 2 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane
odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
1/1993 o Zbierke zákonov SR zverejnené v Zbierke zákonov. Predmetom konania pred daňovými orgánmi bolo preverenie splnenia podmienok nároku na odpočet dane
zákona o DPH vo výške 3.843,75 € u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012 z prijatých faktúr vyhotovených spoločnosťou REK s.r.o., Lučenec za dodanie bukového reziva a hranolov č. DF/247 s dátumom dodania 5.9.2012 a DF/271 s dátumom dodania 15.9.2012. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.