1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Na základe potvrdenia Vojenského útvaru Sereď zo dňa 29.11.1991 mal preukázané, že jeho služobný pomer vojaka z povolania skončil dňom 30.11.1991 na vlastnú žiadosť navrhovateľa. Keďže služobný pomer navrhovateľa netrval do 31.12.1999, krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zníženia dôchodkového veku
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na skončenie služobného pomeru na vlastnú žiadosť navrhovateľ nespĺňa ani podmienku zníženia dôchodkového veku
2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 274 tohto zákona a § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb.. Pokiaľ navrhovateľ namietal retroaktivitu ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., túto námietku krajský súd nepovažoval za opodstatnenú, keďže ustanovenie novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť dňa 22.12.1999. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie za súladné so zákonom, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že získal 18 rokov a 96 dní služby v I. kategórii funkcií. Dňa 09.04.1991 utrpel vážny pracovný úraz kolena, ktorého dôsledky nebolí zlučiteľné s ďalším pôsobením v ozbrojených silách, jeho práceneschopnosť trvala do 18.01.1992, z čoho vyplýva, že do zálohy bol prepustený ešte počas práceneschopnosti. Zo služobnej charakteristiky, vypracovanej na základe žiadosti o prepustenie do zálohy vyplýva, že navrhovateľ žiadal o prepustenie do zálohy aj zo zdravotných dôvodov. Z titulu výkonu vojenskej služby nemá nárok ani na výsluhový dôchodok, zostal bez akýchkoľvek výhod z výkonu vojenskej služby, nevznikol mu ani nárok na starobný dôchodok
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 504,43 eura. Odporkyňa vo veľmi stručnej reakcii na odvolanie navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
1 SSP konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa (§ 219 ods. 2 OSP). Navrhovateľ sa žiadosťou z 11.03.2013 domáhal priznania starobného dôchodku od 01.12.2012, ku ktorému dosiahol viac ako 57 rokov veku. S účinnosťou od 01.07.1992 bol zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení vložené nové ustanovenie § 174.
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. občan, ktorý vykonával pred
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené ustanovenie teda nie je retroaktívne ani diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií až k 31.12.1999) počet rokov v tejto kategórii v rozsahu nižšom, ako je upravený v § 21, resp. § 132 zákona č. 100/1988 Zb..
4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. V zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. e/, teda ak bol uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b/ preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu.
1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci, ktorých uznala vojenská lekárska komisia za neschopných na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov [písm. a/], u ktorých vojenská lekárska komisia určila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov, a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie [písm. b/], prípadne pre ktorých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl alebo pri ich reorganizácii iné služobné zaradenie [písm. c/]. Bez ohľadu na to, či navrhovateľa k podaniu žiadosti o skončenie služobného pomeru vojaka z povolania viedol zhoršený zdravotný stav, je nesporné, že k jeho prepusteniu došlo dňom 30.11.1991
1 písm. f/ zákona č. 76/1959 Zb., teda na vlastnú žiadosť. Nebol teda prepustený z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 76/1959 Zb., resp. z dôvodu
1 písm. c/ tohto zákona, ktorý dôvod prepustenia však navrhovateľ ani netvrdil. Navrhovateľ pritom nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia o prepustení z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb.. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok
2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku na starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia 55. roku veku, ani
1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne z uvedených dôvodov považoval za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na neúspech navrhovateľa v tomto konaní rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.