2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutia odporkyne zo dňa
1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od
4 a § 82 zákona o sociálnom poistení na sumu 240,00 eur mesačne; od 01.01.2015 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 242,70 eur mesačne. Rozhodnutím z
1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení v sume 197,50 eur mesačne z dôvodu 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; od 1. januára 2014 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 202,00 eur mesačne.
4 a § 82 zákona o sociálnom poistení odporkyňa rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku na základe zvýšenej 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11. apríla 2013. Rozhodnutím z 29. septembra 2015, č. XXX XXX XXXX X, odporkyňa rozhodla
1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení o priznaní invalidného dôchodku od
4 a § 82 zákona o sociálnom poistení rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% od 26.03.2014 na 246,10 eur mesačne; od 01.01.2015 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 248,80 eur mesačne. Týmto rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutie zo 7. apríla 2015 č. XXX XXX XXXX X o priznaní invalidného dôchodku od 11.04.2013 a zo dňa 15.06.2015 o priznaní invalidného dôchodku od 11.04.2013. Rozhodnutím z 1. marca 2016, č. XXX XXX XXXX X, odporkyňa
1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení rozhodla o priznaní invalidného dôchodku z dôvodu 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11.04.2013 v sume 202,50 eur mesačne; sumu invalidného dôchodku zvýšila od 1. januára 2014 na 207,00 eur mesačne.
4 a § 82 zákona o sociálnom poistení odporkyňa rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku od
O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, oboznámil sa s opravnými prostriedkami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporkyne, lekárskymi správami posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z
kapitoly IV, položka 1, písm. c/, kde je stanovené rozpätie 50 - 75%. Na základe novo posúdeného zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa vydala rozhodnutie 17.06.2014, č. XXX XXX XXXX X, ktoré navrhovateľ napadol odvolaním. V priebehu súdneho konania navrhovateľ predkladal ďalšie odborné lekárske nálezy ohľadne svojho zdravotného stavu. Zdravotný stav navrhovateľa okrem posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, posudzoval aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 29.04.2014 aj v prítomnosti navrhovateľa. Po zhodnotení odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené navrhovateľom, posudkový lekár dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
kapitoly IV. položka 1, písm. c/ od 07.03.2012 v rozsahu 50% a od 22.10.2013 v rozsahu 60%. Na žiadosť krajského súdu aj v dôsledku doloženia ďalších odborných lekárskych nálezov, zdravotný stav navrhovateľa posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie dňa
doložených odborných lekárskych nálezov, dokumentované funkčné postihnutie nezdôvodňuje invaliditu, ktorú posudzovaný žiada priznať od 11.05.2011. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti 50% priznaná MUDr. R. pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 22.10.2013 spätne s dátumom vzniku od 07.03.2013, t. j. od dátumu kontrolného diabetologického vyšetrenia, zakladá sa na počte dokumentovaných možných, resp. udávaných chronických komplikácií cukrovky (polyneuropatia, nefropatia), bez dostatočného funkčného zhodnotenia je posudkovo nesprávne a je v rozpore s vyššie citovanými posudkovými zásadami. Dňa 3.júna 2013 posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, zhodnotila zdravotný stav navrhovateľa s tým, že na základe novo doložených lekárskych nálezov uznala navrhovateľa invalidným s 50% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď aj
vlastného zváženia uvádza, že popisovaný objektívny klinický nález dokumentuje len diskrétne známky polyneuropatie s ich diskrétnym vývojom pri začínajúcej diabetickej nefropatii (v kombinácii s vaskulárnou neftosklerózou K/DOQI II. št.). Toto zdôvodnenie je hraničné pre stanovenie 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 22.októbra 2013 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil u navrhovateľa 60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dňom prejednania, bez udania relevantného zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa a funkčného postihnutia z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Všeobecne konštatované chronické komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie, retinopatie a nefropatie bez dokumentovania zhoršenia funkčnej poruchy z posudkového hľadiska sú posudkovo nesprávne. Relevantné zhoršenie zdravotného stavu posudzovaného dokumentuje až očný nález zo dňa 26. marca 2014, ktorý prvýkrát dokumentuje popri mikroaneurizmách na očnom pozadí aj intraretinálne zakrvácanie, ktoré popri t.č. zdokumentovanej poruchy hlbokej citlivosti ako progresie diabetickej polyneuropatie dolných končatín zdôvodňuje u navrhovateľa zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci percentuálneho rozpätia
kapitoly V (správne má byť IV. poznámka odvolacieho súdu) , položky 1, písm. c/ na 60 s dátumom vzniku od
názoru krajského súdu odporkyňa nemala dôvod pri výpočte invalidného dôchodku vychádzať z iných podkladov, čo sa týka hrubých zárobkov, počtu započítaných dní, ktoré potvrdili zamestnávatelia navrhovateľa na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré odoslali odporkyni a ktoré ako už bolo uvedené, navrhovateľ aj podpísal. Krajský súd poukázal aj na ustanovenie § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s § 149 a nasl. vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a § 232 ods. 1 v spojení s ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný na účely sociálneho zabezpečenia uviesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodujúcich pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia a na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia viesť evidenciu, ktorá obsahuje vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený
V ďalšom odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na určenie sumy invalidného dôchodku
2 zákona o sociálnom poistení zhodne, ako odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Krajský súd preskúmavané rozhodnutia odporkyne tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku
3, veta prvá OSP, potvrdil. O trovách konania súd rozhodol
2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. II. Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas rozsiahle odvolal. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považujeme v celom rozsahu za nesprávne, z dôvodov
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ OSP, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. K odňatiu možnosti konať pred súdom a k neúplnému zisteniu skutkového stavu uviedol, že dňa 6. apríla 2016 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom krajský súd meritórne rozhodol. Krajský súd na pojednávanie predvolal iba právneho zástupcu navrhovateľa, samotného navrhovateľa však na termín pojednávania nepredvolal. A konal tak v rozpore s § 101 ods. 2 a § 115 ods. 1 OSP a § 250g ods. 1 OSP a konal aj v rozpore s § 120 ods. 4 OSP, keď v zmysle citovaného zákonného ustanovenia opomenul poučiť účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach. Na pojednávaní krajský súd nevydal uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. S rozsudkom krajského súdu, ktorým boli potvrdené rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku nesúhlasil. Uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, od ktorého dátumu u navrhovateľa došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% a následne o 60%. Zistenie dátumu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% ku dňu 11.04.2013 a o 60% ku dňu 26.03.2014
záverov posudkových orgánov sociálneho poistenia je nedostatočné. Krajský súd a ani odporkyňa nevenovali náležitú pozornosť zdravotnému stavu navrhovateľa, resp. jeho zisteniu, odkedy nastalo také zhoršenie, ktoré zodpovedalo poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% a o 60%. Napriek návrhu navrhovateľa krajský súd nenariadil znalecké dokazovanie, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Počas súdneho konania odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie a to v neprospech navrhovateľa, kedy priznala navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% počnúc dňom 11.04.2013 (posun o viac ako rok v neprospech navrhovateľa) a invalidný dôchodok z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% počnúc dňom 26.03.2014 (posun o viac ako 5 mesiacov v neprospech navrhovateľa). Diametrálne odlišné lekárske správy a to zo dňa 29.09.2014 a 9. marca 2015, ktoré boli podkladom uvedených rozhodnutí, boli pritom vypracované tým istým posudkovým lekárom MUDr. L.. Vzhľadom na uvedené, keď ten istý posudkový lekár odporkyne nie je schopný dospieť k rovnakému záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť máme za to, že bolo povinnosťou súdu vo veci vykonať nezávislé znalecké dokazovanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru o jeho objektívnosti, úplnosti a presvedčivosti. Pokiaľ ide o osobný list dôchodkového poistenia, navrhovateľ opakovane namietal, že údaje v ňom uvedené sú nesprávne a nezodpovedajú skutočnosti. Pokiaľ ide o rozhodnutie zo dňa 01.03.2016, k tomuto rozhodnutiu odporca žiaden osobný list dôchodkového poistenia ani nepredložil. Navrhovateľ svoje námietky popísal podrobne, napriek tomu sa krajský súd s týmito námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal iba stroho uviedol, že odporca vychádzal z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli súčasťou dávkového spisu. Napriek konkrétnym námietkam ohľadne nesprávnosti evidenčných listov a napriek predloženiu relevantných dôkazov navrhovateľom, súd na tieto námietky vôbec neprihliadal a vo svojom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď k tomu, prečo tieto dôkazy neboli zohľadnené. Podkladom pre výpočet osobného vymeriavacieho základu a následne aj osobného mzdového bodu za rok 1996 nie je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia predložený zamestnávateľom, nakoľko tento slúži iba ako tlačivo pre evidenciu údajov o zamestnancovi, okrem iného aj výšky vymeriavacieho základu. Podkladom pre výpočet osobného vymeriavacieho základu je samotný úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné, a nie v danom prípade jeho nesprávna evidencia. Výška vymeriavacieho základu je však poisťovni známa aj bez predloženia evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (ďalej len "ELDZ"), nakoľko vymeriavací základ, ktorý má byť uvedený v ELDZ je práve tým vymeriavacím základom, z ktorého zamestnávateľ a zamestnanec odvádzajú mesačné príspevky na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Ak teda poisťovňa má evidenciu prijatých platieb u konkrétneho poistenca, nie je žiadnym problémom dopátrať sa k výške vymeriavacieho základu, z ktorého boli tieto platby uhrádzané. Odporca dospel k nesprávnemu výpočtu OMB aj za rok 1995, vzhľadom na to, že výška vymeriavacieho základu uvedená v osobnom liste dôchodkového poistenia nezodpovedá výške vymeriavacieho základu v zmysle výplatných pások a teda nezodpovedá skutočnej výške vymeriavacieho základu, z ktorého bolo platené poistné odporcovi.
OLDP zo dňa 29.09.2015, osobný mzdový bod navrhovateľa v roku 2011 bol vo výške 0,2887.
potvrdenia o príjmoch osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2011 dosiahla výška príjmov navrhovateľa v uvedenom roku 3.090,60 eur a nie sumu 2.722,36 eur, ako je to uvedené v OLDP. Následne potom výška OMB v roku 2011 mala predstavovať hodnotu 0,3349.
OLDP, ktorý bol prílohou rozhodnutia odporkyne zo dňa 10.02.2015 je však OMB navrhovateľa pre rok 2011 vo výške 0,2951, pričom osobný vymeriavací základ predstavuje 2.722,36 eur a všeobecný vymeriavací základ predstavuje hodnotu 9.228,00 eur. Z napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom zmeny výšky OMB oproti výške uvedenej v OLPD dňa 10.02.
1 zákona č. 1008/1988 Zb. v spojení s § 149 a nasl. vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 232 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný na účely sociálneho zabezpečenia viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia a na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia viesť evidenciu, ktorá obsahuje vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený
IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia , ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým boli
OSP na základe opravného prostriedku navrhovateľa preskúmané rozhodnutia odporkyne vo veci invalidného dôchodku navrhovateľa. Odvolací súd v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
5, 6, 7, 8 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že žiadosť o invalidný dôchodok bola s navrhovateľom spísaná dňa 6. februára 2012. Invalidný dôchodok navrhovateľ žiadal priznať od 11.05.2011. Žiadosť o invalidný dôchodok bola prvýkrát
XXX XXX XXXX X dňa
kapitoly IV. položka 1 písm. c/ a z percentuálneho rozpätia 50-80% určila 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
1 a nasl. zákona o sociálnom poistení od
júna 2013 o priznaní invalidného dôchodku a druhým rozhodnutím z toho istého dňa rozhodla o priznaní invalidného dôchodku od
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 7Sd 22/2015 (rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z
kapitoly IV. položka 1 písm. b/ z percentuálneho rozpätia 30-40% maximálna 40% miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Až na základe novo predložených správ z odborných vyšetrení dňa 3. júna 2013 bola určená vyššia 50% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
kapitoly IV. položka 1 písm. c/ z percentuálneho rozpätia 50%-75%. Zákonodarca inú možnú percentuálnu mieru
písm. b/ a c/ neurčil, to znamená, že pre cukrovku kompenzovanú bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie právny nárok na invalidný dôchodok zo zákona nevznikne. Vznikne až u cukrovky ťažko kompenzovateľnej s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie s diabetickými komplikáciami a percentuálna miera sa začína od 50%. Posudzujú odvolacie dôvody navrhovateľa vznesené proti rozsudku krajského súdu v časti určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v preskúmavaných rozhodnutiach odporkyne odvolací súd dospel k záveru o ich opodstatnenosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že dňa
kapitoly IV. položka 1 písm. a/, b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení od 11. mája 2011, odkedy navrhovateľ žiadal dôchodok priznať, 2/
kapitoly IV. položka 1 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
ktorého bola určená z percentuálneho rozpätia 30-40% určená maximálna 40% miera 3/
kapitoly IV. položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
ktorého bolo zmenené posúdenie a bola určená 50% miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť
kapitoly IV. položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
ktorého bolo zmenené posúdenie s pôvodne určenou 60% mierou poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť od
kapitoly IV. položka 1 písm. a/, potom písm. b/ a nakoniec písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Po zadovážení znaleckého posudku potrebného na posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o vzniku invalidity a po vykonaní potrebných dôkazov vo veci odporkyňa opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí sa po právnej a skutkovej stránke vysporiada aj s ostatnými námietkami týkajúcimi sa hodnotenia hrubých zárobkov, resp. osobných vymeriavacích základov v rokoch 1995, 1996 a 2004. Navrhovateľ v ďalších odvolacích dôvodoch poukázal na procesné pochybenia krajského súdu v prejednávanej veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie závadný postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednes, navrhovať dôkazy a pod.). Na takúto vadu konania musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemožno považovať za správne.
1, 2 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Z obsahu predloženého spisu, zhodne ako to navrhovateľ v odvolaní namieta, odvolací súd zistil, že na pojednávanie určené na deň
1 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ OSP ako aj § 492 ods. 1, 2 SSP, že rozsudok krajského súdu zmenil a z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci zrušil napadnuté rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP). O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že v lehote
1 OSP si trovy konania nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.