Obsah (11)

§ 17§ 55§ 9§ 447§ 5§ 6§ 105§ 108§ 57§ 58§ 448

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/113/2017 Identifikačné číslo spisu: 1214218509 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu správneho orgánu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, so sídlom v Bratislave, Ružová č. 27 (ďalej len „správa katastra“). Uviedol, že ako kupujúci

1. mája 2007 uzatvoril s G. P. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva, okrem iného k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., pôvodne zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok vedený v registri „C“ parcela č. 744/7 vo výmere 3211 m2, pozemok vedený v registri „C“ parcela č. 762 vo výmere 399 m2 a pozemok vedený v registri „C“ parcela č. 763/1 vo výmere 1834 m2 za kúpnu cenu vo výške 5 500 Sk, t. j. 182,57 € za 1 m2 výmery pozemkov. Kúpa predmetných pozemkov bola za účelom výstavby objektov v súlade s platným územným plánom. Žalobca
2. mája 2011 prevzal oznámenie správy katastra č. SK 2772/11, X - 195/11 z
3. mája 2011, z ktorého vyplýva, že k časti pozemku parcela č. 744/7 v rozsahu 157 m2 (ďalej len „sporný pozemok“) bolo v katastri nehnuteľností (ďalej len „KN“) zistené duplicitné vlastníctvo, pričom ďalším vlastníkom tej istej časti pozemku bol okrem žalobcu aj Ing. C. B.. Z uvedeného dôvodu s ním žalobca
4. júna 2011 uzatvoril dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda o urovnaní“), v zmysle ktorej sa výlučným vlastníkom sporného pozemku stal žalobca, ktorý mu uhradil sumu vo výške 24 000 €. Sporná časť pozemku bola odčlenená geometrickým plánom č. 550/11 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parcely č. 744/26, 27, vyhotoveného Ing. L. Q. z
5. mája 2011, v súčasnosti tvorená pozemkami registra „C“ parcela č. 744/26, ostatné plochy o výmere 127 m2 a parcela č. 744/27, trvalé trávne porasty o výmere 30 m
6. Právna vada časti pozemku vyšla najavo až po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 744/
7. Nesporné vlastnícke právo k časti pozemku nadobudol žalobca až na základe dohody o urovnaní. Z oznámenia Správy katastra č. SK 2772/11, X-195/11 z
8. mája 2011 vyplynulo, že chybný zápis bol vykonaný Správou katastra na základe chybne vyhotoveného geometrického plánu č. 94/2005 na obnovenie časti hranice pôvodne parcely č. 20180 (súčasne parcela č. 744/20) vyhotoveného Ing. R. D., autorizačne overeného Ing. I. C. a úradne chybne overeného správou katastra č. 568/05 z
9. augusta 2005.

žalobcu sa úradným overením geometrického plánu č. 568/05 správa katastra dopustila nesprávneho úradného postupu, nakoľko v tomto prípade mala tento vrátiť žalobcovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch. Nesprávnym úradným postupom správy katastra bol založený stav evidovaný v katastri nehnuteľností, z ktorého hodnovernosti žalobca vychádzal pri kúpe predmetných pozemkov a v dôsledku nesprávnosti ktorého bol povinný zaplatiť za ten istý pozemok kúpnu cenu dvakrát. Žalobca listom z 25. apríla 2014 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku, jeho žiadosť bola zamietnutá. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal náhrady škody

§ 17a 18 zákona č.

514/2003 Z.z. vo výške 24 000 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
2. marca 2015 č.k. 16 C 211/2014-106 žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zohľadňujúc konkrétne ustanovenia právnych predpisov - zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (ďalej len „zákon č. 215/1995 Z.z.); zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“); vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z
3. júna 1996 č. 178/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii (ďalej len „vyhláška č. 178/1996 Z.z.“); Smernica č. S 74.20.73.43.00 na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov, schválenej
4. novembra 1997 v Bratislave NP-3595/1997 (ďalej len „smernica“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že úradným overením geometrického plánu č. 94/2005 nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu správy katastra, keďže presnosť vyznačenia hraníc pozemku je výlučne v kompetencii autorizovaného geodeta a kartografa, nie úradného overovateľa. Správa katastra bola v tomto prípade povinná geometrický plán úradne overiť a zistiť, či sú splnené „iba“ formálne náležitosti, nebola povinná skúmať aj jeho presnosť. V posudzovanom prípade

názoru súdu nebol naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a to príčinná súvislosť medzi namietaným postupom žalovanej - nesprávnym úradným overením geometrického plánu a vznikom škody. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
2. marca 2017 sp. zn. 6 Co 353/2015 napadnutý rozsudok potvrdil, žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považoval za správne. 3.
3. K odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povinnosti správy katastra pri overovaní geometrického plánu uviedol, že z § 58 vyhlášky č. 178/1996 Z.z. nevyplýva povinnosť správy katastra v rámci úradného overenia vykonať „kontrolný prieskum“ geometrického plánu, ktorý bol predtým autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom. Základné povinnosti správy katastra v rámci úradného overenia vyplývajú z prvej časti vety pred bodkočiarkou § 58 ods. 1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z., kde sa uvádza, že správa katastra preskúma súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami. Druhá časť tejto vety je vymedzená slovom „prípadne“, z čoho možno usúdiť, že správa katastra nie je v každom jednotlivom prípade povinná preskúmať ďalšie náležitosti a presnosť geometrického plánu alebo vykonať kontrolné merania. Môže tak urobiť v prípade, ak v rámci úradného overenia vykonávaného v intenciách prvej časti vety pred bodkočiarkou § 58 ods. 1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z. zistí nezrovnalosti. V prípade, ak by správa katastra bola povinná skúmať geometrický plán v takom rozsahu ako to uvádza žalobca, autorizačné osvedčenie geometrického plánu autorizovaným geodetom a kartografom by stratilo zmysel. Správa katastra by tým nahradzovala činnosť autorizovaného geodeta a kartografa.

§ 55ods.

1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z. presnosť vyznačenia hraníc pozemku je v kompetencii autorizovaného geodeta a kartografa. 3.2. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posúdení predmetnej otázky zaujal správny názor, že úradné overenie geometrického plánu č. 94/2005 zo strany správy katastra nepredstavuje nesprávny úradný postup ako orgánu verejnej moci. V danom prípade nebol splnený základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci

§ 9zákona č.

514/2003 Z.z., ktorým je existencia samotného nesprávneho úradného postupu. 4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

jeho názoru je dovolanie dôvodné, lebo napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Rozhodnutie odvolacieho súdu

dovolateľa záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, a to: a/ interpretácie obsahu právneho pojmu „overenie“ geometrického plánu správou katastra, b/ či overenie nesprávneho geometrického plánu predstavuje nesprávny úradný postup správy katastra. Dovolateľ považuje za nesprávny právny záver súdov,

ktorého overenie chybného geometrického plánu nepredstavuje nesprávny úradný postup správy katastra, pretože orgány štátnej správy sú povinné postupovať v súlade so zákonmi, nie iba formálne si plniť povinnosti uložené im zákonmi. Ak teda správa katastra overila geometrický plán, ktorý nie je vyhotovený v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, porušila svoju pôsobnosť, zákon a príslušné právne predpisy.

dovolateľa je nesprávny názor súdov, že správa katastra iba preskúmava súlad východiskových údajov KN uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi KN. Rovnako nepovažuje za správny ani názor súdov, že presnosť vyznačenia hraníc pozemku je výlučne v kompetencii autorizovaného geodeta, kartografa a nie úradného overovateľa, teda, že aj za správnosť geometrického plánu je zodpovedný autorizovaný geodet, kartograf a nie správa katastra. Svoje právne názory opiera o konkrétne ustanovenia právnych predpisov - § 4 ods. 4 písm. d) zákona č. 215/1995 Z.z.; § 18 ods. 2 písm. e), § 67 ods. 2, ods. 5 katastrálneho zákona; § 58 ods. 1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z.; § 15, § 16 ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 smernice; § 103 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 8. februára 1996 č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „vyhláška č. 79/1996 Z.z.“). Dovolateľ trval na tom, že v danej veci boli splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu

zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný postup, existencia škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudky súdov oboch inštancií zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať náhradu trov dovolacieho konania. 5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalobcu nie je prípustné ani dôvodné. V posudzovanej veci absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom správy katastra a škodou, čo je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

zákona č. 514/2003 Z.z.

jej názoru za správnosť údajov v geometrickom pláne a presnosť pri zameraní pozemku v teréne spoluzodpovedá zhotoviteľ geometrického plánu ako aj autorizovaný geodet, ktorý tento geometrický plán autorizačne overil. Spolu zodpovedajú aj za presnosť údajov uvedených v geometrickom pláne. Správny orgán skúma len súlad východiskových údajov katastra uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami, prípadne preskúma ďalšie náležitosti a presnosť alebo vykoná kontrolné merania. Zodpovednosť za správnosť geometrického plánu nesie ten, kto geometrický plán overil autorizačne. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť alebo ako nedôvodné zamietnuť.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.
2. V danom prípade bolo dovolanie podané po
3. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať

ustanovení CSP. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 89/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 78/2017, 8 Cdo 221/2017).

1. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú označil otázku a/ interpretácie obsahu právneho pojmu „overenie“ geometrického plánu Správou katastra, b/ či overenie nesprávneho geometrického plánu predstavuje nesprávny úradný postup správy katastra. Žalobca takto náležite konkretizoval právnu otázku riešenú odvolacím súdom. V ďalšom bolo preto potrebné posúdiť, či ide o otázku, ktorú už dovolací súd vyriešil. 9.
2. Najvyšší súd v tomto smere uvádza, že „ustálená rozhodovaciu prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Najvyššiemu súdu nie sú známe žiadne rozhodnutia, stanoviská najvyššieho súdu, ktoré by dovolateľom vymedzenú právnu otázku v minulosti riešili. K neexistencii „ustálenej súdnej praxe“ k predmetnej otázke sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení z
3. mája 2017 sp. zn. II. ÚS 343/2017-15, ktorým sťažnosť žalobcu odmietol ako neprípustnú (žalobca namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom odvolacieho súdu z

1. marca 2017 sp. zn. 6 Co 353/2015). V odôvodnení tohto uznesenia ústavný súd okrem iného konštatoval, že „Z pohľadu ústavného súdu sa ako podstatné javí, že všeobecné súdy sa neopierajú o žiadne precedentné rozhodnutia v analogických veciach, teda sa neodvolávajú ani na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ani sťažovateľka netvrdí, že by takáto rozhodovacia prax existovala, resp. že by sa všeobecné súdy v tejto veci od takejto rozhodovacej praxe odklonili. Pritom ide o celkom špecifickú a zrejme v praxi málo frekventovanú právnu otázku.“
2. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci). 11.

432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné

ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 12. Žalobca za podstatu nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu považuje to, že odvolací súd nesprávne posúdil právnu otázku súvisiacu s vymedzením obsahu právneho pojmu „overenie“ geometrického plánu správou katastra a zároveň zaujal nesprávny právny názor, že overenie nesprávneho geometrického plánu v danom prípade nepredstavuje nesprávny úradný postup správy katastra, teda nemohol mať za následok vznik škody

ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.

1. K dovolateľom vymedzeným právnym otázkam: a/ „interpretácie obsahu právneho pojmu „overenie“ geometrického plánu správou katastra“ a b/ „či overenie nesprávneho geometrického plánu predstavuje nesprávny úradný postup správy katastra“, dovolací súd uvádza, že pre právne posúdenie dovolateľom vymedzenej právnej otázky je potrebné vychádzať z jednotlivých ustanovení právnych predpisov účinných v čase vydania geometrického plánu č. 94/2005 z
2. augusta
3. 13.1.

§ 5ods.

1 zákona č. 215/1995 Z.z. „Spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti má fyzická osoba, ktorá má úplné vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie, úplné stredné geodetické a kartografické vzdelanie alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie vydané

osobitného predpisu.“

odseku 2 tohto ustanovenia „Spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti

osobitného predpisu má fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky

odseku 1 a má tri roky praxe v odbore, alebo má prax v odbore uznanú

rozhodnutia vydaného na základe osobitného predpisu.“

odseku 3 tohto ustanovenia „Spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti

osobitného predpisu má právnická osoba, ktorej zodpovedný zástupca spĺňa podmienky

odseku 1 a má tri roky praxe v odbore, alebo má prax v odbore uznanú

rozhodnutia vydaného na základe osobitného predpisu.“ Za vybrané geodetické a kartografické činnosti, ktoré musia byť autorizačne overené fyzickou osobou sa

§ 6

tohto zákona rozumejú okrem iného aj geometrické plány.

§ 17ods.

1 tohto zákona „Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú geodetické činnosti, sú povinné rešpektovať práva a záujmy vlastníka nehnuteľnosti, prípadne inej oprávnenej osoby. Ak dôjde ku škode, má vlastník, prípadne iná oprávnená osoba, právo na náhradu škody

osobitného predpisu.“

odseku 4 tohto ustanovenia „Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú geodetické činnosti

tohto zákona, sú povinné šetriť dotknutú nehnuteľnosť, ako aj práva a právom chránené záujmy vlastníkov, prípadne iných oprávnených osôb.“ 13.2. Z ustanovenia § 101 ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. vyplýva, že meračské práce v teréne na účely vyhotovenia geometrického plánu sú geodetické činnosti potrebné na zmeranie zmeny.

§ 105tejto vyhlášky vytyčovanie hraníc pozemku je geodetický úkon.

Vytyčovanie hraníc pozemku môže vykonávať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ma spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti.

§ 108ods.

3 tejto vyhlášky „operát z vytýčenia hranice pozemku podlieha autorizačnému overeniu.“ 13.3. Definícia pojmu „geometrický plán“ je obsiahnutá v § 67 ods. 1 katastrálneho zákona,

ktorého „Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka, tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.“ Geometrický plán sa

odseku 2 tohto ustanovenia vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

odseku 3 tohto ustanovenia „Geometrický plán môže vyhotoviť správa katastra; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak má živnosť

osobitného predpisu, alebo znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol ustanovený za znalca v súdnom konaní“.

odseku 5 tohto ustanovenia „Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj správou katastra.“ 13.

1. Pod pojmom „overenie“ sa pre tento účel chápe „autorizačné overenie“ a „úradné overenie“. Ich definíciu určuje smernica v ustanovení §15 a §
2. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že autorizačné overenie geometrického plánu vykonáva autorizovaný geodet a kartograf, prípadne znalec v odbore geodézie a kartografie pri vykonávaní znaleckej činnosti, ak má na to osobitnú odbornú spôsobilosť (ďalej len „geodet a kartograf“), úradné overenie geometrického plánu vykonáva odbor okresného úradu, v ktorého obvode sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti. Proces overovania je tiež rozdielny. Preskúmavacia činnosť geodeta a kartografa pred autorizačným overením geometrického plánu je vymedzená v § 15 ods. 2 smernice „...preskúma či kvalita a presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác, ako aj ďalšie náležitosti geometrického plánu vyhovujú predpisom. Týmto overením preberá geodet a kartograf spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, za správnosť údajov doterajšieho a novonavrhovaného stavu, za náležitosti a predpísanú presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác (za zákres novonavrhovaného stavu ceruzkou do katastrálnej mapy), za správnosť vyhotovenia geometrického plánu v elektronickej forme a jeho súlad s výstupmi na papierovom médiu, za správnosť očíslovania nových pevných bodov PBPP, novonavrhovaných parciel a záznamu podrobného merania zmien.“

odseku 4 tohto ustanovenia Katastrálny odbor okresného úradu umožní pred autorizačným overením geometrického plánu geodetovi a kartografovi v priestoroch na to určených, prekontrolovanie ceruzkového zákresu v katastrálnej mape, prípadne vykonanie kontrolného kartometrického merania na iných grafických podkladoch, ako aj kontrolu údajov uvedených v doterajšom stave výkazu výmer. Činnosť správy katastra pred úradným overením geometrického plánu je vymedzená v § 16 odseku 5 smernice „Katastrálny odbor okresného úradu pred úradným overením geometrického plánu preskúma súlad východiskových údajov KN uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi KN ku dňu úradného overenia, súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, ceruzkový zákres novonavrhovaného stavu do katastrálnej mapy, prípadne preskúma ďalšie náležitosti, presnosť, alebo vykoná kontrolné merania. Ak sa vyhotovuje geometrický plán v S-JTSK, katastrálny odbor okresného úradu vykoná v primeranom rozsahu kontrolu meraných omerných mier novým prepočtom zo súradníc podrobných bodov, kontrolu výpočtu súradníc nových lomových bodov ležiacich na priamke medzi pôvodnými bodmi, prípadne vykoná ďalšie kontrolné činnosti. Ak sa predkladá geometrický plán aj na pamäťovom nosiči, jeho kontrola sa vykoná v podmienkach používaného interaktívneho grafického systému.“ V prípade zistenia nesúladu východiskových údajov KN uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi KN, nesúladu označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, alebo iných nedostatkov, katastrálny úrad

odseku 6 tohto ustanovenia vráti geometrický plán s príslušnou dokumentáciou a s protokolom o kontrole bez úradného overenia. 13.5. Z ustanovenia § 55 ods. 1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z. vyplýva geodetovi a kartografovi povinnosť, aby pred autorizačným overením vybraných geodetických a kartografických činností preskúmal ich náležitosti a presnosť.

§ 57ods.

1 tejto vyhlášky sa geometrický plán predkladá na úradné overenie katastrálnemu úradu, v ktorého obvode sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti. Katastrálny úrad pred úradným overením geometrického plánu

§ 58ods.

1 tejto vyhlášky preskúma súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v geometrickom pláne s platnými údajmi katastra nehnuteľností ku dňu overenia a súlad označenia nových parciel parcelnými číslami, prípadne preskúma ďalšie náležitosti a presnosť alebo vykoná kontrolné merania; ak zistí nesúlad, vráti geometrický plán s protokolom o kontrole obsahujúcim zistené nedostatky bez úradného overenia tomu, kto ho predložil. 13.6. S poukazom na uvedené ustanovenia právnych predpisov dovolací súd konštatuje, že z jednotlivých ustanovení nevyplývala povinnosť katastrálnemu odboru pri úradnom overení geometrického plánu vykonať „kontrolný prieskum“ geometrického plánu tak, ako to tvrdí dovolateľ. Predmetný geometrický plán bol autorizačne overený autorizovaným geodetom a kartografom, ktorému vyplýva povinnosť pred samotným autorizačným overením preskúmať presnosť a náležitosti vybraných geodetických a kartografických činností, t. j. geometrického plánu (§ 55 ods. 1 vyhláška č. 178/1996 Z.z., § 15 ods. 2 smernice). Autorizačným overením preberá autorizovaný geodet a kartograf spoluzodpovednosť okrem iného, aj za presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác (§ 15 ods. 2 smernica). Spoločne s autorizovaným geodetom a kartografom vyplýva táto zodpovednosť aj fyzickým a právnickým osobám, ktoré geometrický plán vyhotovujú (§ 17 zákon č. 215/1995 Z.z.). Z geometrického plánu č. 94/2005 (č. l. 15 spis) tiež vyplýva, že za náležitosti a presnosť zodpovedá predpisom autorizovaný geodet a kartograf. Katastrálny odbor nebol povinný preskúmať presnosť, prípadne kontrolné merania pred úradným overením geometrického plánu, ale mal iba možnosť takúto prieskumnú činnosť vykonať (§ 16 ods. 5 smernica). V dôsledku vyššie uvedeného nemožno v posudzovanom prípade vyvodzovať zodpovednosť katastrálneho odboru za presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác, keďže katastrálnemu odboru nevznikla v zmysle uvedených právnych predpisov na takýto postup povinnosť. 14.

§ 9odseku 1 zákona č.

514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

odseku 4 tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ neopodstatnene tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci. Správny je právny záver odvolacieho súdu, že úradné overenie geometrického plánu č. 94/2005 nepredstavovalo nesprávny úradný postup správy katastra (katastrálneho odboru) ako orgánu verejnej moci. Dovolací súd preto nedôvodné dovolanie žalobcu zamietol

§ 448CSP.

16. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd

ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.