1, 2 CSP, v opačnom prípade z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto ju
1 CSP zaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania protistrany. Súd v takomto prípade ani nie je povinný vyzývať žalobkyňu na preukázanie, že z jej strany nedošlo k zavineniu zastavenia konania, správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Žalobkyňou prezentovaný názor, že ďalšie súdne konanie sa javí už ako neaktuálne, na základe čoho zobrala žalobu späť v celom rozsahu a žiadala súd prvej inštancie konanie zastaviť, aby sa vecou už ďalej nezaoberal, pojednávanie nenariaďoval a vec ukončil, nesvedčí o späťvzatí žaloby bez zavinenia žalobkyne, resp. o zavinení žalovaných 1/ a 2/, ktorí by boli po podaní žaloby, ktorej dôvodnosť bola preukázaná, pohľadávku žalobkyne uhradili alebo ju nejakým iným spôsobom vysporiadali. Odvolací súd uzavrel, že vysporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami je bez priameho vplyvu na konanie o náhrade za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovými spoluvlastníkmi nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci za dobu minulú, a tak späťvzatie žaloby v tejto veci bez osvedčenia úhrady žalovanej sumy, priamo zakladá zavinenie žalobkyne a z toho vyplývajúci nárok žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie čo do výšky o trovách konania za vecne správne, ale v zmysle § 387 ods. 1 CSP ho nepotvrdil, lebo jeho znenie nezodpovedá § 262 ods. 1 CSP, preto ho v zmysle § 388 CSP zmenil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
dovolateľky oba súdy nižších inštancií nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia CSP, keď vec právne vyhodnotili ako zavinenie na strane žalobkyne, pretože žalobkyňa súdne konanie nezavinila, ale bránila zákonom dovoleným spôsobom svoj právny záujem, pričom dohoda medzi sporovými stranami preukázala, že zavinenie na strane žalobkyne nie je preukázané. Žalobkyňa konštatovala, že nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukázala na znenie čl. III bod 2 Dohody a z toho dôvodu nepožadovala zaplatiť k jej rukám trovy konania. Nepožadovanie trov konania je zo strany žalobkyne realizáciou uzavretej dohody, ktorá neodporovala právnemu poriadku Slovenskej republiky. Žalobkyňa konala v duchu vyššie spomenutej dohody, preto má za to, že oba súdy nesprávne interpretovali obsah dohody pre účely rozhodovania o trovách konania. Argumentovala, že oba súdy išli vo svojej rozhodovacej činnosti nad rámec vôle účastníkov súdneho konania, a preto nesprávne rozhodli o trovách konania ako celok, preto dovolaním napadnuté uznesenie považuje za nezákonné.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7.
2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. 8.
m/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. 9.
1, 2 CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 10. V prejednávanej veci dovolateľka napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 421 ods. l CSP), ktorým odvolací súd v odvolaní napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania a súčasne žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/ CSP, vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ CSP). Proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie v zmysle ustanovenia § 421 ods. 2 CSP neprípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.