1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Odporkyňa dôvodila tým, že navrhovateľovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. novembra 2010 priznaný predčasný starobný dôchodok
právnych predpisov Slovenskej republiky. Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá
Na tom nič nemení skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania zistil, že
1 a § 82 zákona o sociálnom poistení bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok vo výške 216,80 eur mesačne od
právnej úpravy uvedenej v § 69 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd zdôraznil, že medzi predčasným starobným dôchodkom a starobným dôchodkom je rozdiel, ktorý spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodca začína poberať starobný dôchodok ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku, čím môže poberať dôchodok z rozličných dôvodov skôr a tak sa dostáva voči poberateľovi starobného dôchodku do určitej výhody, lebo poberá dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia skôr, ako poistenec, ktorý požiada o starobný dôchodok. Práve predčasný starobný dôchodok, ktorý bol poistencovi priznaný a vyplácaný ovplyvňuje nárok na vyrovnávací príspevok, ako to vyplýva zo znenia ustanovenia § 69b ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu krajský súd nezistil rozpor s právnym predpisom a preskúmavaným rozhodnutím, ako ani porušenie základného práva a slobody upravené v čl. 12 Ústavy SR, resp. že by navrhovateľ bol v súvislosti s rozdelením ČSFR znevýhodnený, diskriminovaný a bolo by mu odňaté právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktoré na podporu svojho tvrdenia navrhovateľ dával do pozornosti krajského súdu, bolo potrebné konštatovať, že tieto boli vydané pred prijatím právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku, preto logicky otázky podmienok vzniku nároku na tento príplatok neriešia, a preto na ne nebolo možné pri rozhodovaní v prospech navrhovateľa prihliadnuť. Krajský súd
2 OSP preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný odporca sa práva na ich náhradu voči navrhovateľovi vzdal.
slovenských právnych predpisov, potom je odporkyňa povinná vypočítať a priznať dôchodok poistencovi v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky." Okolnosť, že zákon o sociálnom poistení, ani iný právny predpis, taký postup doteraz priamo neupravujú, je z hľadiska nároku poberateľa dôchodku na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov
medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov treba vychádzať priamo z Čl. 12 a Čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako základného zákona Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ uviedol, že sa nachádza v skutkovo totožnej situácii ako navrhovatelia vo vyššie uvedených konaniach, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil citovaný právny názor - rovnako ako oni ku dňu rozdelenia ČSFR pracoval na území SR, rovnako mal k tomuto dátumu zamestnávateľa so sídlom v ČR, rovnako poberá dôchodky z ČR a SR a rovnako súčet týchto poberaných dôchodkov je nižší, ako by bol dôchodok, keby sa doby dôchodkového zabezpečenia dosiahnuté do 31.decembra 1992 posudzovali výlučne
právnych predpisov SR. Preto sa domnieva, že závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie vymenovaných a citovaných rozsudkov, je možné aplikovať aj na jeho osobu, a krajský súd ich mal pri rozhodovaní o podanom opravnom prostriedku zohľadniť. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je v porovnaní s inými poistencami, ktorým bol taktiež priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorí však ku dňu zániku čs. federácie mali zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike, každý mesiac poškodený, keďže na dávke dôchodkového zabezpečenia je ukrátený o uvedenú sumu približne 59,- eur mesačne. Nestotožňuje sa preto s právnym názorom krajského súdu, že nie je v súvislosti s rozdelením československej federácie znevýhodnený, resp. diskriminovaný. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že nespĺňa podmienky na vznik nároku na vyrovnávací príplatok
l Zákona o SP, mala vyrovnávací príplatok priznať priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky (s poukazom na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sd/23/2016-80 zo dňa 24.02.2017 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXXXXXXXXX O zo dňa 19.02.2016 sa zrušuje a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov prvostupňového konania aj odvolacieho konania v sume 226,00 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jany Berecovej Titkovej.
1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
1 SSP konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382. Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
článku 7 ods. 2 druhej vety ústavy „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Z citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR), a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne vo veci zamietnutia žiadosti o vyrovnávací príplatok
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z..
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred
predpisov Českej republiky, b) získal od
zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku
predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma
osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ
osobitného predpisu, e) požiadal o výsluhový dôchodok
osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu, a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. Novelou zákona o sociálnom poistení sa od
právnych predpisov SR. Z obsahu spisov, vrátane administratívneho spisu odporkyne je nesporné, že navrhovateľovi bol od 8. februára 2010 rozhodnutím odporkyne priznaný predčasný starobný dôchodok
1 zákona o sociálnom poistení. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 8. februáru 2010 získal spolu s dobou poistenia získanou
právnych predpisov Českej republiky 16 106 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu priznania dôchodku získal 44 rokov a 46 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek
2 zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa
právnych predpisov Českej republiky bolo zhodnotených 9 984 dní (27 rokov a 129 dní) československého obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil
ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná
čl. 20 dvojstrannej Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej
právnych noriem Českej republiky. Právna úprava vyrovnávacieho príplatku
140/2015 Z.z. ako aj právna úprava o dorovnávacom prídavku zákonom č. 247/2013 Z.z. v Českej republike vychádza práve z vyššie citovaného rozsudku vo veci C-399/
1 veta prvá OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia spolu 226,00 eur (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Náhrada pozostáva z dvoch úkonov právnej služby á 656,00 eur s režijným paušálom á 8,58 eur pred krajským súdom (1/ príprava a prevzatie veci, 2/ spísanie vyjadrenia) a z jedného úkonu právnej služby pred odvolacím súdom, a to za spísanie odvolania proti rozsudku 68,- eur s režijným paušálom 8,84 eur. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.